„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo,“ vyslovil Armstrong dnes už legendárnu vetu. O niekoľko minút neskôr zostúpil na povrch Mesiaca aj druhý člen posádky Buzz Aldrin. Hoci je misia Apolla 11 všeobecne považovaná za jeden z najväčších míľnikov v histórii ľudstva, mnohí ľudia sú ešte aj dnes presvedčení, že ide o podvod a Američania na Mesiaci nikdy neboli.
Keď denník The Washington Post urobil v roku 1994 prieskum medzi vzorkou bežných Američanov, vyplynulo z neho, že až 9 % opýtaných pochybuje o tom, či sa astronauti skutočne dostali na Mesiac. Podobný prieskum z roku 2013 hovorí o 7 %. Objavilo sa množstvo rôznych konšpiračných teórií, ktoré mali presvedčiť ľudí o tom, že pristátie na Mesiaci bolo zinscenované. Všetky z nich sa však dajú veľmi ľahko vyvrátiť.
Foto: NASA
Prečo nevidieť hviezdy?
Niektoré sú už chronicky známe a týkajú sa najmä domnelých nezrovnalostí na fotografiách a videách z povrchu Mesiaca. Priaznivci konšpiračných teórií napríklad poukazujú na to, že americká vlajka umiestnená na tyči veje tak, akoby do nej fúkal vietor, že tiene na fotografiách sú rôznobežné, čo malo spôsobiť štúdiové osvetlenie a na záberoch vraj nie je vôbec vidieť hviezdy. Domnelé povievanie vlajky spôsobili otrasy pri jej vztyčovaní, navyše vlajka bola umiestnená na konštrukcii s tenkou hornou žŕdkou, aby mohla byť úplne rozprestretá. Astronautom sa však nepodarilo ju celkom narovnať a vzniknuté záhyby tak evokujú jej pohyb v neexistujúcom vetre. Rôznobežné tiene zas boli v prvom rade spôsobené tým, že okrem priameho svetla zo Slnka do hry vstúpilo aj svetlo odrazené od povrchu Mesiaca, Zeme, astronautov či od lunárneho modulu. Svetlo bolo navyše rozptýlené jemným mesačným prachom a svoju úlohu zohralo aj širokouhlé skreslenie šošoviek. Absenciu hviezd na fotografiách je zas možné ľahko vysvetliť tým, že svetlo zo Slnka a tiež lúče odrazené od mesačného povrchu „prežiarili“ pozadie s hviezdami.
Foto: NASA
Fotky z televízneho štúdia?
Fanúšikovia konšpirácií radi dávajú do pozornosti podozrivo dobrú kvalitu fotografií. V skutočnosti však vznikli na povrchu Mesiaca stovky záberov, pričom mnohé z nich sú roztrasené, zle zamerané alebo bez výpovednej hodnoty. Širokej verejnosti boli, pochopiteľne, prezentované iba tie najlepšie zábery. Niektoré konšpiračné weby chcú zas svoje argumenty podporiť údajnými fotografiami astronautov z televízneho štúdia, na ktorých je vidieť v pozadí ľudí, televíznu techniku či samotný interiér budovy. Tieto zábery skutočne v NASA vznikli, a to počas príprav na misiu v simulovanom prostredí na Zemi. Ďalším argumentom, ktorý má hovoriť v prospech konšpiračných teórií, sú dokonalé odtlačky stôp v mesačnom prachu. Tento prach je však odlišný od jemného prachu či piesku, s ktorým máme skúsenosti na Zemi. Nie je zvetraný, a preto má ostré hrany, vďaka čomu si ľahšie zachováva nový tvar.
Foto: NASA
Zabila by ich radiácia?
Tvrdenia o tom, že astronautov by zabil prechod cez Van Allenove radiačné pásy, prípadne by aspoň zničil všetky filmy v kamerách, vychádzajú z toho, že Van Allenove pásy, ktoré obklopujú našu planétu, obsahujú vysokoenergetické častice škodlivé pre živé organizmy. Astronauti z Apolla 11 však boli radiácii z pásov vystavení menej ako dve hodiny a dávka, ktorú absorbovali, bola ešte stále bezpečná. Išlo o dávku porovnateľnú s radiáciou, ktorej je vystavený pracovník v jadrovej elektrárni počas jedného roka. Let bol navyše naplánovaný tak, aby posádka prechádzala cez oblasti s nižšou koncentráciou častíc a dobrú ochranu im poskytoval aj hliníkový plášť ich modulu. Podľa zoznamu NASA sa dnes na Mesiaci nachádza viac ako osemsto rôznych objektov zanechaných predošlými misiami. Podstatná časť z nich pochádza práve z misií Apollo. Sú to napríklad časti modulov či lunárne vozidlá z misií Apollo 15 až 17. Armstrong s Aldrinom nechali na Mesiaci okrem iného aj retroreflektor slúžiaci ako odrazová plocha pre laserové lúče vyslané zo Zeme. Vďaka nemu je možné veľmi presne určiť vzdialenosť medzi týmito dvomi vesmírnymi telesami. Naopak, astronauti so sebou zobrali viac ako dvadsať kilogramov mesačných vzoriek. Väčšina z týchto kusov skál či mesačného prachu bola určená na vedecký výskum, prípadne sa dostali do múzeí.
Foto: NASA
Tajomstvo by musel niekto vyzradiť
Program Apollo, ktorého vrcholom bolo pristátie astronautov z Apolla 11 na Mesiaci a neskôr ešte astronautov z ďalších piatich misií, trval zhruba dvanásť rokov. Vyžiadal si viac ako 25 miliárd amerických dolárov a priamo či nepriamo sa na ňom podieľalo 400 000 ľudí. Ak by bolo pristátie na Mesiaci podvodom, museli by sa na tejto najväčšej konšpirácii v dejinách podieľať tisíce ľudí – od samotných astronautov, cez technikov, inžinierov, úradníkov, doktorov, agentov, novinárov či filmárov, až po politikov, nevynímajúc amerických prezidentov.
MENEJ ZNÁME FAKTY Z MISIE APOLLO 11:
– Nosná raketa Saturn V, ktorá vyniesla astronautov do vesmíru, dosahovala výšku 111 metrov a mala váhu takmer tritisíc ton. Na miesto štartu ju prevážali „postojačky“.
– V najvrchnejšej časti rakety bol umiestnený spojený veliteľský a servisný modul CSM. Po vypustení sa musel otočiť, aby mohol spod seba vytiahnuť lunárny modul. Potom ho pred sebou „tlačil“ až k Mesiacu.
– Celá misia trvala viac ako 8 dní a 3 hodiny. Cestu k Mesiacu zvládla posádka za zhruba 3 dni a 4 hodiny. Armstrong a Aldrin strávili na povrchu 21 hodín a 36 minút, z toho mimo lunárneho modulu 2,5 hodiny.
Foto: NASA
– Počas pristávania musel Armstrong prevziať riadenie lunárneho modulu, keďže počítač ho smeroval do oblasti s veľkými kameňmi. Pristál o niečo ďalej, ako sa pôvodne plánovalo, pričom v nádržiach zostalo palivo už iba na 30 sekúnd ďalšieho letu.
– Medzi samotným pristátím a výstupom na povrch Mesiaca bol šesťhodinový rozstup, počas ktorého si mali astronauti okrem iného aj pospať.
– Medzi objekty zanechané na Mesiaci patrí aj telesný odpad astronautov, ktorý nemalo zmysel so sebou nosiť späť na Zem.
– Po návrate z Mesiaca museli astronauti prejsť obvyklou úradnou procedúrou. Okrem iného museli deklarovať, čo všetko zo svojej „služobnej“ cesty do Ameriky priniesli. Preplatili im aj „cesťáky“ v hodnote 33 dolárov a 31 centov.
Foto: NASA
Mohlo by vás zaujať:
Ako Sovieti v tajnosti chystali cestu na Mesiac
Pozemok na Mesiaci si môže kúpiť každý
Najväčšie vesmírne projekty najbližších rokov
