Výstavba pevnosti začala na podnet nórskeho kráľa Haakona V. Magnusona v roku 1308. Spolu s novými pevnosťami Akershus a Vardhus patril Bohus do hlavnej obrannej línie proti susednému Švédsku. Mohutné múry, obranné veže a vodná priekopa sa Bohusu počas násilnej minulosti hodili, až štrnásťkrát bol totiž cieľom obliehaní, z ktorých vždy vyviazol s čistým štítom. Raz to boli Švédi, potom Dáni alebo Nóri. Podľa toho, ako sa postupom stáročí vyvíjala politika a vplyv na túto časť hraničného územia.

Napríklad počas severnej sedemročnej vojny v rokoch 1563–1570 bola pevnosť vážne poškodená. Keď v roku 1566 takmer tristo švédskych vojakov úspešne zaútočilo na najsevernejšiu vežu, tak nórsky veliteľ vyslal dobrovoľníka, aby vyhodil do vzduchu zásoby munície pod vežou. Tento odvážny čin zabil útočiacich Švédov a zastavil útok. Za odmenu dostala rodina dobrovoľníka pozemok, ktorý stále patrí jeho potomkom.

Každá stará pevnosť má aj väzenie a Bohus nebol výnimkou. Jeho najznámejším obyvateľom bol radikálny pietista (luteránske hnutie) Thomas Leopold, ktorý zo 42 rokov väznenia strávil 32 práve tu. Jeho kamenná kobka ostala dodnes zachovaná. Koncom 18. storočia hrozilo vtedy už nepoužívanej pevnosti zbúranie. Lenže pridelené peniaze sa po pár mesiacoch rýchlo vyčerpali a len časť kameňov si pobrali obyvatelia neďalekého mesta Kungälv na stavbu svojich domov. Stále však ostala drvivá väčšina stavby zachovaná. Konečne od 20. rokov 20. storočia prešli ruiny rekonštrukciou, aby od roku 2015 pevnosť slúžila počas letných mesiacov ako múzeum s vyškoleným sprievodcom.  Ročne Bohus navštívi asi 40 000 návštevníkov.

 

K téme:

Hrady a zámky Európy: Fénis
Hrady a zámky Európy: Hohenwerfen
Hrady a zámky Európy: Olesko

Facebook Comments