Snežilo a v blízkosti hradu, ktorý bol zároveň väzením pre spojeneckých dôstojníkov, lietali vločky zdola nahor. Vzdušné prúdy vnukli pilotovi britského kráľovského letectva nápad na odvážny útek. Ten spočíval v stavbe klzáka.

Hrad Colditz bol pod názvom Oflag IV-C počas druhej svetovej vojny najznámejším väzením pre spojeneckých dôstojníkov. Iróniou je, že napriek vysokému stupňu stráženia patril medzi
zariadenia s najvyšším počtom úspešných pokusov o útek. Na druhej strane sa niet čomu čudovať, keďže tu väznili najmä tých mužov, ktorí sa už niekedy pokúsili utiecť. O stavbe klzáka uvažoval aj Tony Rolt, britská pretekárska legenda. Poručík si všimol, že hradná kaplnka je skrytá pred zrakom vojakov v strážnici a ľahké lietadlo by sa tak mohlo nepozorovane dostať až za rieku Muldu tečúcu neďaleko väzenia.

Skrytý poklad v knižnici
Bol to však Bill Goldfinch, ktorý myšlienku o skonštruovaní klzáka predostrel vedúcemu výboru pre úteky z Colditzu. Plán prešiel schvaľovacím procesom a Goldfinch sa stal spolu s priateľom Johnom Bestom lídrom ambiciózneho projektu. Ich Bibliou sa stala učebnica s názvom Letecký dizajn, ktorú našli vo väzenskej knižnici. Nemci si ju buď nevšimli, alebo považovali za nemožné, aby niekto z hradu jednoducho odletel. Z podkrovia kaplnky spravili spolu s ďalšími 12 mužmi dielňu. Vztýčili tu falošnú stenu, ktorá ich chránila pred prípadnými zrakmi dozorcov. Treba však povedať, že tí hliadkovali skôr v tuneloch a na prízemí ako v podkroviach.

Majstrovská improvizácia
Konštruktéri Goldfinch a Best najprv vypracovali plán klzáka. V prvom rade bolo potrebné vyrobiť rebrá pre základ trupu a ako stavebný materiál sa výborne hodili posteľné lamely. Z podlahových dosiek sa stali krídla, elektrické drôty z neobývaných častí hradu zasa poslúžili na manipuláciu s ovládacími prvkami lietadla. Plášť tvorili plachty natreté prosovou kašou, ktorá im dodala pevnosť a počet dielov lietadla sa zastavil na vyše šiestich tisícoch. Rozjazdovú dráhu s dĺžkou 20 metrov postavili zo stolov, lietadlo však potrebovalo vyvinúť dostatočnú rýchlosť už predtým, než sa dostalo do vzduchu. Vznikol preto systém kladiek založený na princípe padajúceho oceľového koryta naplneného betónom. Pri opustení rozjazdovej dráhy tak mal klzák dosiahnuť rýchlosť 50 km/h. Práce sa vykonávali pomaly. Ich výsledkom bol dvojmiestny jednoplošník s rozpätím takmer 10 metrov a váhou viac ako 100 kilogramov.

Plán by fungoval
Odlet napokon naplánovali na jar 1945, to sa však už Spojenci nemilosrdne blížili k Colditzu. Ale ani myšlienka na oslobodenie konštruktérov neupokojila a klzák udržiavali v pohotovosti. V prípade, že by dozorcovia dostali rozkaz popraviť väzňov, malo lietadlo poslúžiť na vyslanie varovného signálu postupujúcim americkým jednotkám. Napätie vrcholilo, klzák však nikdy nevzlietol. 16. apríla Spojenci oslobodili hrad i jeho nedobrovoľných obyvateľov a po skončení druhej svetovej vojny sa Colditz ocitol v sovietskej okupačnej zóne. Ďalší osud jednoplošníka je neznámy a jeho existenciu dokazovalo len rozprávanie bývalých väzňov a fotografia, ktorú zhotovil americký vojak.

V roku 2000 sa ukázalo, že klzák by bol naozaj funkčným prostriedkom pre útek z Colditzu. Vo Veľkej Británii vznikla jeho presná replika a prvý let sledovali Goldfinch spolu s Bestom i zvyšným tuctom mužov, ktorí pracovali na výrobe pôvodného lietadla. Podobná replika sa nachádza aj v londýnskom Imperial War Museum a od roku 2015 aj v samotnom podkroví kaplnky na hrade Colditz.

TECHNICKÉ ÚDAJE KLZÁKA
Dĺžka: 6,1 metra
Rozpätie: 9,75 metra
Hmotnosť: 109 kilogramov
Maximálna vzletová
hmotnosť: 254 kilogramov
Posádka: 2

Mohlo by vás zaujať:

Najslávnejšie úteky z väzenia
Nemožné sa stalo skutočnosťou: Prekvapujúca bitka o zámok Itter
Najväčšie vojenské omyly: Chyby, ktoré zbytočne zmarili stovky životov

Facebook Comments