Maršal Michel Ney neostal svojej povesti najstatočnejšieho zo statočných nič dlžný ani tesne pred smrťou a stal sa legendou napoleonských vojen.

Michela zlákala armáda a dobrodružný život, keď mal 18 rokov. Vo februári 1787 sa nechal naverbovať k regimentu husárov, kde začínal od najnižšej hodnosti. Ako sa však ukázalo, bol výborným jazdcom a šermiarom a stával sa čoraz známejším. Víťazstvom v dueli s vojakom z inej jednotky dokonca zachránil česť svojho regimentu.

Prvé zranenie
V novembri toho istého roka už bol poručíkom. Francúzske revolučné vojny boli v plnom prúde a Ney sa ako dôstojník vyznamenal najprv v bitke pri Jemappes proti Rakúšanom a neskôr aj v bitke pri Neerwinden. Odvaha v menších i väčších ozbrojených stretoch s nepriateľom mu v apríli 1794 napokon vyniesla kapitánsku hodnosť a velenie jednotky so silou 500 jazdcov. V októbri ho po bitke pri Aldenhoven povýšili na plukovníka. Vysoký a svalnatý muž s ohromnou odvahou bol idolom obyčajných vojakov. Jeden z nich neskôr povedal, že stačilo, aby Ney niekomu udelil rozkaz a už ten samotný naplnil dotyčného hrdinstvom. Michel takmer vždy bojoval na tom úseku frontu, kde to najviac vrelo. Vyslúžil si prezývku „le Rougeaud“, teda červenolíci, pretože v zápale boja mu zakaždým sčervenela tvár.

Do služby sa po zotavení zo zranenia, ktoré utrpel pri obliehaní Mainzu, vrátil až na jar roku 1795. Získaval si čoraz väčšie uznanie nadriadených podriadených a nasledujúce roky sa pre Neya niesli v znamení bojov a povýšení. Ďalší svoj výnimočný skutok predviedol už ako brigádny generál vo februári 1799. Dostal jasný rozkaz: dobyť mesto Mannheim na brehu Rýna. Vymyslel teda prefíkaný plán, ktorý založil na svojej schopnosti hovoriť plynule po nemecky. V maskovaní sa bez problémov dostal za hradby a zistil o obrancoch, čo sa len dalo. Dokonca stretol tehotnú ženu, ktorá mu prezradila, že má špeciálne povolenie na vstup do mesta v prípade, že jej začnú pôrodné bolesti. Po návrate k svojim mužom vybral 150 z nich, aby mu pomohli Mannheim dobyť. V noci sa presunuli k mestu a na ich šťastie museli stráže spustiť padací most práve kvôli tehotnej žene. Ney a jeho jazdci už potom nemali problém poraziť obrancov a podrobiť si mesto bez nákladného a zdĺhavého obliehania. Za tento kúsok urobili z Michela divízneho generála, a to napriek tomu, že on sám povýšenie odmietal.

Návrat z Ruska
Po vzniku 1. francúzskeho cisárstva Napoleon Bonaparte menoval Neya jedným z maršalov. A hoci Michel stál pri mnohých francúzskych víťazstvách, bola to porážka, ktorá mu vyniesla status hrdinu. Invázia do Ruska v roku 1812 bola pre Napoleonovu Grande Armée katastrofou. Po krvavej bitke pri Borodine síce Francúzi dobyli Moskvu, mesto však našli v dezolátnom stave. Zranenia, choroby, zima a nedostatok zásob brali Napoleonovej armáde čoraz väčšie množstvo mužov. Napokon prišiel rozkaz na ústup. Ney velil zadnému voju a po niekoľkých  týždňoch ho napokon Rusi oddelili od zvyšku armády. Niekoľkokrát viedol maršal svojich mužov do útoku, aby obkľúčenie prerazil. Zbytočne. Keď dorazil nepriateľský posol s ponukou kapitulácie, Ney odvetil: „Maršal Francúzska sa nikdy nevzdáva! Nevyjednáva pod nepriateľskou paľbou!“ V noci sa Francúzom podarilo vykĺznuť a prejsť cez zamrznutý Dneper, o niekoľko dní ich ale obkľúčili kozáci. Zvyšok vojska na čele s Napoleonom však už bol neďaleko. Keď sa cisár dozvedel, že maršal, ktorého považoval za mŕtveho, stále žije, vyhlásil: „Francúzska armáda je plná statočných mužov, ale Michel Ney je najstatočnejší zo statočných!“ Napokon sa kozácke rady podarilo preraziť a maršala oslobodiť. Až kým cisárska armáda neopustila ruské územie, velil zadnému voju. Nazvali ho aj „posledným Francúzom na ruskej pôde“ a v roku 1813 mu Napoleon za zásluhy udelil titul „knieža z Moskvy“.

Pád impéria
S cisárstvom to išlo dolu vodou. Grande Armée ťaženie do Ruska až príliš oslabilo. Ney síce bol vítanou pomocou pri obrane Francúzska, avšak napokon bol hovorcom vzbury maršalov, ktorá donútila Napoleona abdikovať. Na trón sa opäť vrátil kráľ a Bonaparte sa dostal do vyhnanstva na ostrov Elba. Michel bol terčom snobského správania sa aristokracie. Jedného dňa prišiel domov a našiel svoju ženu v slzách. Urazila ju vojvodkyňa z Angoulême hanlivými výrokmi o tom, že ona a jej manžel nemajú napriek titulom žiadnych významných predkov. Následne Ney vtrhol do kráľovského paláca, krátko vzdal hold panovníkovi, obrátil sa na vojvodkyňu a spustil: „Ja a iní sme bojovali za Francúzsko, kým ste vy sedeli a chlipkali čaj v anglických záhradách. Zdá sa mi, že neviete, čo znamená meno Ney, ale ja vám to raz ukážem!“

Návrat a pád cisára
Keď sa Napoleon v roku 1815 vrátil do Francúzska, Ney sa k nemu pridal. Ukázalo sa však, že to bola chyba. Obom sa im stala osudnou bitka pri Waterloo. Michel síce niekoľkokrát viedol do útoku kavalériu a prejavil svoju odvahu, spravil však aj taktické chyby, ktoré napomohli k cisárovej prehre. Po bitke ušiel do Paríža, samotné Francúzsko sa mu už ale opustiť nepodarilo. Dostal sa
do zajatia.

Smrť najodvážnejšieho z odvážnych
Verdikt nad Michelom Neyom padol 6. decembra 1815. Rozsudok znel jasne: smrť zastrelením. Poprava sa konala o deň neskôr. Ney si odmietol dať cez oči pásku a jeho posledné slová zneli: „Vojaci, keď vám dám rozkaz k paľbe, strieľajte priamo na srdce. Čakajte na rozkaz. Bude to môj posledný. Protestujem proti svojmu odsúdeniu. Bojoval som za Francúzsko v stovke bitiek a ani raz proti nemu. Vojaci, páľte!“ Onedlho sa v Amerike objavil francúzsky veterán Peter Stuart Ney. Ľudia, ktorí s ním prišli do kontaktu, verili, že je to bývalý francúzsky maršal a že jeho smrť bola len fingovaná. Táto teória sa však nikdy nepotvrdila.

Foto: Shutterstock


NAJDÔLEŽITEJŠIE BITKY MICHELA NEY
A
Bitka pri Neuwiede (1797) – zajatý Rakúšanmi, neskôr prepustený
Bitka pri Borodine (1812) – velí zadnému voju ustupujúcich Francúzov
Bitka pri Lipsku (1813) – vytlačenie Francúzov z území východne od Rýna
Bitka pri Waterloo (1815) – porážka Francúzov a definitívny koniec napoleonských vojen

Mohlo by vás zaujať:

Napoleon nebol výnimočne malý, ale mal ho naozaj malého
Generál, princ a miliardový podvod
Poliak, vďaka ktorému vznikli USA

Facebook Comments