Pozreli sme sa preto na to, aké veľké projekty majú NASA a ďalšie vesmírne agentúry práve pred sebou. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) je najväčšou a najrešpektovanejšou vesmírnou agentúrou na svete. Ročne pracuje s rozpočtom zhruba 20 miliárd amerických dolárov, ktoré je potrebné rozdeliť medzi desiatky projektov od misií s ľudskou posádkou, cez vypúšťanie vesmírnych sond, až po samotnú réžiu agentúry a vzdelávanie verejnosti. Všeobecne je za vrchol doterajšieho vesmírneho výskumu považovaný program Apollo, ktorý vyústil do pristátia šiestich ľudských posádok na Mesiaci. Jeho financovanie si medzi rokmi 1960 až 1973 vyžiadalo viac ako 25 miliárd dolárov, čo by v súčasnosti zodpovedalo približne 112 miliardám USD.

K Mesiacu a Marsu na Orione
Momentálne je v centre pozornosti NASA, ale aj ďalších vesmírnych agentúr opäť Mesiac. Podľa súčasných plánov chcú Američania vyslať svojich astronautov k Mesiacu v roku 2023, kedy je naplánovaný oblet Mesiaca, nepôjde teda ešte o samotné pristátie na povrchu. NASA má na svoj program „Systémy pre výskum hlbokého vesmíru“, ktorý sa týka „dobytia“ Mesiaca, Marsu a ďalších vesmírnych objektov, vyčlenených 4,5 miliardy dolárov na rok 2019 a zhruba rovnakú sumu aj pre tie nasledujúce. V súčasnosti sa napríklad pracuje na vývoji vesmírnej lode Orion a nosnej rakety SLS, ktoré majú byť pri týchto cestách použité. Vesmírna loď poskytne priestor pre štvorčlennú posádku. Momentálne prebieha jej testovanie a prvá bezpilotná misia k Mesiacu by sa mala uskutočniť nasledujúci rok.

Ako sú na tom ostatní
Spomedzi ďalších agentúr vzbudili veľkú pozornosť ambiciózne plány americkej súkromnej spoločnosti SpaceX. Okrem toho, že plánuje poslať vesmírnych turistov na let okolo Mesiaca, jej zakladateľ Elon Musk prezentoval optimistickú víziu s pristátím prvých ľudí na Marse v roku 2024. NASA sa stanoveniu presného termínu radšej vyhýba, keďže vie, že takéto projekty kolosálnych rozmerov sa ťažko plánujú a zároveň má skúsenosti s tým, že optimistické scenáre sa neskôr musia zmeniť a misie odsunúť na neskoršie termíny. Ruský Roskosmos a čínska vesmírna agentúra CNSA by chceli dostať svojich kozmonautov na Mesiac okolo roku 2030 a prvú posádku k Marsu vyslať niekedy v rokoch 2040 až 2060.

Foto: NASA

Nový teleskop mešká
Jedným z najdrahších a zároveň aj časovo najdlhších projektov súčasnosti je Vesmírny teleskop Jamesa Webba. Jeho navrhnutie, samotná realizácia a prípravy na vypustenie stáli už takmer 10 miliárd dolárov. Teleskop je pomenovaný po bývalom riaditeľovi NASA a na jeho stavbe sa pracuje už od roku 2002. Má byť nástupcom Hubblovho teleskopu, ktorého životnosť sa pomaly končí. Na rozdiel od svojho predchodcu však nebude umiestnený na nízku obežnú dráhu, ale do tzv. libračného bodu vzdialeného od Zeme zhruba 1,5 milióna kilometrov. To bude okrem iného znamenať, že na rozdiel od Hubblovho teleskopu už nebudú možné žiadne dodatočné opravy či výmeny prístrojov. V roku 1996, keď bol samotný projekt teleskopu spustený a pripravovali sa podklady pre jeho realizáciu, sa odhadovalo, že do vesmíru bude vypustený v roku 2007 a potrebných bude len zhruba 0,5 miliardy dolárov. Zmeny v dizajne, modernizácia vedeckých prístrojov či rozsiahle testovanie si postupne vyžiadali navýšenie rozpočtu a zároveň posun termínu jeho vypustenia. V súčasnosti sa spomína marec 2021. Charakteristickým znakom Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba je jeho primárne zrkadlo, ktoré je zložené z 18 šesťuholníkov z pozláteného berýlia. Teleskop nebude pracovať vo viditeľnej časti spektra, ale v infračervenej oblasti.

Cesta za 80 miliónov
Finančne nákladná je aj doprava posádok na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, ktorá obieha okolo Zeme na nízkej obežnej dráhe. Po zhruba ôsmich rokoch, keď boli všetci astronauti dopravovaní výhradne na ruských Sojuzoch, by k nej mali ešte tento rok začať lietať vesmírne lode dvoch súkromných spoločností SpaceX a Boeing. Doprava na Sojuzoch vyjde na zhruba 80 miliónov dolárov za jedného astronauta, v prípade súkromných spoločností sa očakáva, že pôjde o sumu nižšiu ako 60 miliónov.

Ozbrojené sily vo vesmíre
Za veľký projekt týkajúci sa vesmíru môžeme považovať aj americkú snahu o vytvorenie vesmírnych síl ako ozbrojenej zložky vo vesmíre. Ich zriadenie nariadil minulý rok prezident Donald Trump s odôvodnením, že je potrebné posilnenie národnej bezpečnosti a že Američania by mali byť vo vesmíre prítomní a zároveň mu aj dominovať. Vesmírne sily však nebudú v kompetencii NASA, ale Ozbrojených síl USA. Žiadne ďalšie detaily nie sú verejnosti ešte známe a Trumpom podpísanú direktívu musí odsúhlasiť americký kongres.

Foto: NASA

PLÁNOVANÉ MISIE SOND K MESIACU

Čandraján-2: Indická misia s pohyblivým vozidlom (roverom) by mala odštartovať v prvej polovici júla 2019.

Čchang-e 5: Cieľom tejto čínskej sondy bude vrátiť sa na Zem s mesačnými vzorkami. Štart je naplánovaný na koniec roka 2019.

Peregrine: Súkromná spoločnosť Astrobotic Technology plánuje dostať v roku 2020 na povrch Mesiaca naraz hneď tri rovery.


PLÁNOVANÉ MISIE SOND K MARSU

ExoMars: Spoločná misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Roskosmosu má za cieľ hľadať stopy života na Marse. Budúci rok vyšlú k tejto planéte rover nazvaný Rosalind Franklin.

Mars 2020: „Konkurenčná“ misia americkej NASA má podobné ciele ako ExoMars. So svojím roverom chce pristáť v kráteri nazvanom Jezero.

HX-1: Na rok 2020 plánujú štart robotickej misie k Marsu aj Číňania. Rover bude okrem iného vybavený georadarom schopným zmapovať podložie do hĺbky 100 metrov.

Foto: NASA

 

Mohlo by vás zaujať:

 

Facebook Comments