Ponuka šalátov je pre mnohých z nás skôr povinným čítaním. Aj napriek tomu zrejme všetci poznáme Cézar šalát. Vlastne niečo, čo síce má svetoznáme meno, no v skutočnosti je akýmsi mutantom dvoch amerických šalátov, ktoré najväčšiu popularitu žali v dvadsiatom storočí.

Uvedený v plnej paráde
„Zložitá zmes, ktorej recept sa formoval roky a obsahuje veľa cesnaku, vajce na hniličku, krutóny, rímsky šalát, ančovičky, parmezán, olivový olej, ocot a veľa čierneho korenia. Gastronomické tornádo Cézar šalát sa valí do New Yorku!“ Uznávaná novinárka Dorothy Kilgallen chválou na jeden z najznámejších šalátov súčasnosti rozhodne nešetrila. A nevedomky písala históriu. Jej stĺpček z roku 1949 je vôbec prvým, ktorý písomne dokumentuje existenciu tohto šalátu. Zdá sa vám to prineskoro? Nuž, Cézar šalát svojím názvom poriadne zavádza.

Prvá historka
Istá Rosa Cardini, dcéra talianskeho prisťahovalca do USA Caesara Cardiniho, spomína, ako veľmi obľúbený šalát jedla ešte ako dieťa. Dokonca si pamätá na historku, ako jej otec šalát vymyslel. Caesar prevádzkoval dve reštaurácie. Jednu v San Diegu, druhú v dôsledku prohibície otvoril v Tichuane. Práve v mexickej pobočke potreboval jedného dňa minúť prebytočné suroviny a chcel na stôl naservírovať niečo zaujímavé. Tak sa na jedálnom lístku objavil šalát šéfkuchára, s ktorým mu údajne pomohol celý tím z kuchyne. Písal sa 4. júl 1924. Uveriteľné?

Talianska kuchyňa Made In USA
O niečo sofistikovanejšie pôsobí historka od samotného Caesara Cardiniho. Jeho reštauráciu v Tichuane si vybrala početná skupina Američanov na oslavu Dňa nezávislosti. Nezlomní lokálpatrioti svoj najvýznamnejší sviatok oslavovali na opačnej strane mexickej hranice z prostého dôvodu. Počas prohibície ste sa v USA legálnym spôsobom k alkoholu nedostali. A čo za oslavu by to bolo, keby ste si nedali aspoň jedno pivo, však? Caesar, ktorý okrem toho, že bol dobrý kuchár, bol aj šikovný podnikateľ a bolo mu viac ako jasné, že keď hostia budú odchádzať spokojní, istotne sa vrátia. No zo začiatku sa mu tento plán nedarilo napĺňať. Klasické, jednoduché talianske šaláty sa popularite netešili. A to aj napriek tomu, že popularita talianskej kuchyne bola v tom čase v USA na vzostupe. Bolo teda potrebné ponúknuť niečo taliansko-americké, respektíve niečo, čo sa tvári taliansky, no chutí americky.

Nájsť dnes Cézar šalát podľa pôvodného receptu je pomerne náročné. Aspoň viete, ako identifikujete dobrú reštauráciu. Foto: pixabay.com

Šil na mieru
Pre Američanov boli symbolmi talianskej kuchyne rímsky šalát, olivový olej a parmezán. Cardini mal teda hrubý základ. V tom čase sa veľkej popularite tešil šalát Nicoise, pôvodom z Nice, ktorý ako jeden z mála v tej dobe obsahoval vajíčko. Američania sa za ním išli utĺcť, čo bolo jasným znakom, že vajce na hniličku bude stávkou na istotu. Taliansko-americký kuchár si tiež všimol, že jeho zákazníci k šalátom radi jedia chlieb. Pri pražení cesnaku, ktorý plánoval do šalátu použiť, sa tak do panvice dostali aj kúsky bieleho chleba. Keďže talianska kuchyňa je známa svojou jednoduchosťou, aj keď ide o verziu pre amerického „jedlíka“, šalát bol hotový. Teda takmer. Bolo potrebné ešte vymyslieť zálievku. Bez nej šaláty v Amerike neboli šalátom. Talianmi milovaný ocot Američania neobľubovali, no citrónová šťava bola pre nich povinnosť. Cardini ju zmiešal s worcesterskou omáčkou a šalát zalial zmesou. Prepožičal mu svoje krstné meno, vraj pre väčšiu atraktivitu, a servíroval hosťom. Výsledok? Cézar šalát dnes poznajú aj zarytí mäsožrúti. Na konci tridsiatych rokov bol šalát parížskou International Society of Epicures ocenený ako najlepší recept, ktorý prišiel z Ameriky do Európy za posledných päťdesiat rokov.

Vlastne je to paškvil
Milé príbehy, no recept akosi nesedí s tým, čo poznáme z jedálnych lístkov. Kde je kuracie alebo krevety? A ani tá zálievka veľmi nepripomína tú nám známu. Tak ako to je? Kŕmiť sa šalátmi je skôr póza než prejav zdravého životného štýlu. Odvážne tvrdenie? Nuž, ak to niekto s chudnutím a zdravým stravovaním myslí vážne, určite ho nenachytáte, ako zeleninu zajedá bielym pečivom a ako čert krížu sa bude vyhýbať hutným vysokokalorickým dresingom. Verzia Cézar šalátu s mäsom a akousi verziou francúzskeho dresingu je naša adaptácia, ktorá ponúka bohatšie chute a viac nás zasýti. Ako tento „pokazený“ Cézar vznikol?

Hollywoodsky šmak
S najväčšou pravdepodobnosťou zato môže šalát Cobb, ktorý je pre Slováka zrejme pomerne neznámy. Píše sa rok 1937, reštaurácia Brown Derby, Hollywood. Šéfkuchár Cobb má po náročnej šichte. Konečne má priestor nakŕmiť aj seba, no v celej kuchyni už nezostalo nič hotové. Otvoril preto chladničku a začal vyťahovať všetko, čo v nej po náročnom dni zostalo. Hlávkový šalát, paradajky, šunku, kuracie prsia, vajcia, avokádo, syr rokfort a nadrobno nakrájaná pažítka. Všetko to skončilo v jednej miske zaliate francúzskym dresingom. Šéfkuchár kombináciou chutí zostal príjemne prekvapený a šalát zaradil do jedálneho lístka. Netrvalo dlho a Cobb salad bola povinnosť v jedálnom lístku každej hollywoodskej hviezdy. V rokoch 1937 až 1989 sa len v reštaurácii Brown Derby predali štyri milióny porcií šalátu.

V USA veľmi populárny šalát Cobb už na prvý pohľad odkazuje na príbeh o jeho vzniku. Foto: Shutterstock

 

A ešte niečo malé pod zub:

Panenská chuť olivového oleja je lahôdkou v kuchyni a liekom na imunitu
Fenomén priamo z Mexika

Facebook Comments