O zámok Itter, kde jednotky SS držali francúzskych politických väzňov, vtedy zviedli boj Američania s nezvyčajnými spojencami: vojakmi Wehrmachtu.

Keď sa nacisti v Nemecku dostali k moci, začali sa obzerať po územiach svojich susedov. Etnicky najbližšie im bolo Rakúsko, kde už dávno pred anšlusom operovali nemeckí agenti a monitorovali možných odporcov nacistického režimu. V roku 1938 po anexii Rakúska sa začalo so zatýkaním ľavičiarov, disidentov a iných potenciálnych nepriateľov režimu. Väzňov bolo toľko, že ich nestíhali transportovať do Nemecka, a tak sa rozhodlo, že ich dočasne „ubytujú“ na zámku Itter neďaleko Innsbrucku.

Žalár prominentov
Sídlo administratívne spadalo pod koncentračný tábor Dachau a na jeho renovácii sa podieľali odsúdenci práve z tohto tábora. Počas nútených prác opravovali hradby a komnaty prerábali na cely. Netrvalo dlho a zo zariadenia, ktoré malo pôvodne slúžiť ako dočasná záchytná stanica pre Rakúšanov, sa stalo väzenie pre VIP. Nacisti umiestnili na Itter napríklad bývalých francúzskych premiérov a generálov, syna exprezidenta Clemenceaua, sestru Charlesa de Gaulla či Francesca Nittiho, ktorý bol talianskym predsedom vlády pred nástupom Mussoliniho k moci. Dozorcami bolo 15 členov SS, ktorých sem prevelili z Dachau. Velil im skúsený kapitán Wimmer, ktorý predtým viedol koncentračný tábor Majdanek. K väzňom sa dozorcovia počas väčšiny vojny správali dobre. Museli, Hitler dúfal, že mu pomôžu donútiť ku kapitulácii sily Slobodného Francúzska. Išlo o príslušníkov armády štátneho útvaru, ktorý aj po kapitulácii Paríža bojoval na strane Spojencov. A tí sa rozhodne nechystali vzdať. Práve naopak, bolo to Nemecko, ktoré postupne začalo pomýšľať na kapituláciu, následkom čoho sa vzťahy medzi väzňami a dozorcami zhoršovali. V apríli 1945 už nacisti vedeli, že vojna sa chýli ku koncu. V posledný aprílový deň dorazil na Itter veliteľ tábora Dachau Eduard Weiter. Väzni prostredníctvom ilegálne skonštruovaného rádia zistili, že v Dachau nechal Weiter v snahe zahladiť stopy po vojnových zločinoch zabiť tisíce ľudí. Obávali sa rovnakého osudu, no napokon sa zastrelil len samotný Weiter. O štyri dni neskôr zo zámku ušiel veliteľ dozorcov a väčšina jeho podriadených. Okolité kopce však boli posiate jednotkami SS a väzni nemohli ujsť.

Foto: Profimedia

Po boku Wehrmachtu
Rozhodli sa kontaktovať Američanov, ktorí nevedeli, že na zámku sa nachádzajú dôležité osoby. Poslali im správy prostredníctvom dvoch mužov, ktorí svoje úlohy prekvapivo splnili. Jeden z nich narazil na majora Wehrmachtu Josefa Gangla, ktorý už vtedy so svojimi mužmi hľadal americké jednotky, aby sa im vzdal. Dokonca nadviazal kontakty s protinacistickým odbojom a vyzbrojoval jeho členov. Druhý muž medzitým na bicykli prešiel 60 kilometrov a odovzdal správu Američanom. Gangl najprv premýšľal, že väzňov oslobodí len so svojimi vojakmi, nemohol však nechať civilistov napospas jednotkám SS. Tie strieľali každého, kto rakúskou či bielou vlajkou vítal spojenecké vojská. Napokon sa mu podarilo spojiť sa s Američanmi. Ako prvého stretol kapitána Johna Leeho z 23. tankového práporu. Leemu sa zdal majorov príbeh neuveriteľný. Má sa spojiť s nacistickým dôstojníkom, aby oslobodil francúzskych prominentov? Jeho nadriadený však už na základe správy od väzňov vedel, že Gangl hovorí pravdu a povolil kapitánovi a jeho mužom zapojiť sa do akcie.

Nerovná bitka o Itter
Smerom k Itteru sa vydali dva tanky Sherman, štrnásť amerických vojakov (sčasti išlo o Afroameričanov, ktorí bojovali v 12. tankovej divízii) a desať členov Wehrmachtu a rakúskeho odboja. Jeden tank ostal strážiť dobytú barikádu a druhý sa so zvyškom mužov vydal na zámok, kde dorazil popoludní 4. mája. Ako sa ukázalo, na Itteri prevzali moc väzni a zostávajúci dozorcovia sa vzdali. Zámok teda strážilo 40 mužov, proti nim však stáli jednotky SS, ktoré sťahovali slučku. Dňa 5. mája začali útok s asi 100 vojakmi. Tank Sherman, ktorý stál pred bránou zámku, zlikvidovali strelou z 88-milimetrového kanóna. Delo úspešne vytvorilo prielomy v hradbách, obrancovia sa však držali. Vedeli, že posily musia byť neďaleko. Okolo obeda im začala dochádzať munícia. Lee začal pomaly sťahovať mužov z hradieb do hlavnej budovy, kde plánoval klásť posledný odpor. Pred treťou hodinou popoludní sa nacisti prebili až pred hlavnú bránu, ktorú plánovali zničiť protitankovou strelou. Zdalo sa, že ich cesta do zámku bude voľná, vzápätí sa im ale za chrbtami ozvali americké tanky a samopaly. Posily dorazili. Jednotky SS sa početnej presile buď vzdali, alebo sa rozpŕchli do lesov. Bitka o Itter sa tak po pár hodinách skončila. Nevedno, aké straty utrpela SS, obrancovia však prišli len o jedného muža. Bol ním major Gangl, ktorého zabila guľka z pušky. O necelé tri dni Nemecko kapitulovalo.


K téme 2. svetovej vojny:

Operácia Overlord: Vylodenie, ktoré urýchlilo porážku Hitlera
Sturmabteilung: Neoficiálna Hitlerova armáda
Operácia Meetinghouse: Deň, na ktorý Tokio nezabudne

Facebook Comments