Keď sa povie južné Francúzsko, väčšina si zrejme predstaví Azúrové pobrežie s krásnym Nice či mestom filmového festivalu Cannes, fanúšikom futbalu možno napadne Marseille, milovníci histórie ospevujú nádheru pevnostného mesta Carcassonne. Turistov i hľadačov zaujímavých a lokálnych chutí však priťahuje aj úplný juh krajiny galského kohúta, tam, kde sa z predhoria dvíhajú hrebene vysokých Pyrenejí, za ktorými leží maličká Andorra a obrovské Španielsko.

Za východiskový bod som si zvolil mesto Tarbes, ležiace neďaleko svetoznámeho pútnického mesta Lurdy. Už architektúra mesta Tarbes svedčí o tom, že za horami leží Španielsko, no niektoré zvyklosti sú podobné v obidvoch krajinách. Aj tu sa musíte pripraviť na to, že obed trvá často aj tri hodiny, namiesto polievky sa podáva žltý melón a na stole sa môže objaviť aj fantastická cícerová polievka z Maroka, keďže časť z rodiny domácich istý čas žila a pracovala v Alžírsku a chute tejto časti Afriky si preniesli aj domov.

Zlatý poklad foie gras
Absolútnym šokom pre mňa ako chalana z východnej Európy bol ešte po nežnej revolúcii tamojší trh plný farieb a chutí. Platilo, že ktorý syr tu viac zapáchal, tým bol drahší, no aj aromatickejší, výraznejší. Ešte viac však prekvapila a aj chutila foie gras, ktorú vám tu pred očami krájali na kusy alebo plátky veľkým nožom, podobne ako u nás šunku. Už len ochutnať jej jemnú konzistenciu na kúsku čerstvej chrumkavej bagety, so žltým stuhnutým tukom na okrajoch, bola absolútna delikatesa.

Foto: Shutterstock

Poľovnícke špeciality
Celá táto oblasť departementu Hautes-Pyrénées, ktorého je Tarbes hlavným mestom, no aj susedný departement Gers patria k najznámejším v krajine v chove husí, kačiek i inej hydiny a producentom lahôdok z nich. Slávnymi aj dodnes ostali napríklad trhy v mestečkách Gimont alebo Samatan. Na chatách a v penziónoch v podhorí Pyrenejí však ľahko natrafíte aj na poľovnícke špeciality, kde nebude chýbať polievka z divých kačiek, pečená divá kačka, jarabica či prepelica. Diviaka vám tu tiež naservírujú v rôznych variáciách. Drsný život v horách Svahy Pyrenejí už oddávna spásajú stáda hovädzieho dobytka i oviec. Pri cestách až na vrcholové priesmyky má človek pocit, že tu spásli úplne všetko, pastieri totiž preto vyťali veľkú časť pôvodných lesov. Tunajšie ovce však poskytujú dostatok mlieka a milovníci gastronómie si nevedia vynachváliť nepasterizovaný polomäkký ovčí syr zo západných Pyrenejí Ossau-Iraty. Chuť syra má pomerne silnú orieškovú stopu a samotný syr zreje 4 až 6 mesiacov. Na jeho výrobu sa zväčša používa mlieko odolných plemien manech a basco-béarnaise. Život pastierov v tejto hornatej časti Francúzska je ťažký, niekedy aj v lete zaženie stáda nižšie snehová búrka a nepriazeň počasia tu býva pravidelná. Na zasýtenie po horskej túre tu poznajú výborný recept v podobe výdatnej polievky garbure. Jej základom sú veľké biele fazule tarbais, ktoré sa varia spolu s dostatkom mäsa – bravčového, no vynikajúca je aj s husacím či kačacím mäsom. V mestečku Oloron-Sainte- Marie sa každoročne v septembri koná svetový šampionát vo varení polievky garbure.

Foto: Shutterstock

Víno kráľov
Neďaleko Tarbes leží mesto Pau, stredisko oblasti Béarn. Jeho okolie je preslávené pozoruhodnými vínami. Z nich si najväčšiu slávu uchovali Jurançon a Madiran. Víno z Jurançonu vstúpilo do histórie ako víno kráľov už v roku 1552, keď pozemok v tejto oblasti spolu s vinohradom kúpil Henrich II., kráľ navarrský a o rok neskôr týmto vínom navlhčil počas krstu pery budúcemu francúzskemu kráľovi Henrichovi IV. V súčasnosti sa tu pestuje na asi 1200 hektároch, juhozápadne od Pau. Základom Madiranu je odroda Tannat, ktorá sa ešte zvykne zjemniť odrodami Cabernet a Fer Servadou. Vznikajú červené pozoruhodné vína, ktoré preslávil miestny producent Alain Brumont, majiteľ Château Montus a Château Bouscasse. Z oblasti Madiran pochádza i sladké, bohaté biele víno Pacherenc du Vic-Bilh.

Foto: Shutterstock

Vlajka na tanieri
Západnejšie časti Pyrenejí obývajú aj hrdí Baskovia, ktorí do tamojšej gastronómie vniesli špecifické prvky. Chýrnym je napríklad ich guľatý koláč pastiza, plnený vanilkovým krémom, prípadne marmeládou, alebo aromatické špicaté papriky pimientos del piquillo, ktoré zas plnia rybami, darmi mora, alebo len ryžou. Veľmi obľúbeným je aj zeleninové jedlo piperade, ktoré svojou červenou, zelenou a bielou farbou odkazuje na baskickú vlajku. Navštíviť podhorie Pyrenejí, no aj ich rozoklané hrebene rozhodne odporúčam. Zažijete trochu iné Francúzsko, malebné i divoké zároveň, trochu s nádychom susedného Španielska, no plné zaujímavých a výrazných chutí vo výrobkoch miestnych pracovitých farmárov i na tanieri v reštauráciách.

Foto: Shutterstock

Mohlo by vám zachutiť:

Starým Rimanom dnes vďačíme za skvelé vína
Delikatesa plná červíkov. Zakázaný syr casu marzu je pýchou Sardínie
Gastroextáza: Čo je lepšie – steak alebo sex?

Facebook Comments