Bol postavený na vrchole malého (cca 50 m) kopca, ktorý často menil majiteľov. V rôznych časových obdobiach patril pod Poľsko, Litvu a Maďarsko. Boj o vlastníctvo sú tak jeho bežnou súčasťou. Hlboká studňa v pivniciach slúžila aj ako únikový východ pre obkľúčených obyvateľov Oleska. Zámok je odohnaný múrom, obrannou priekopou, bažinou a hustou vegetáciou. Dôvodom boli tatárske nájazdy, po ktorých ho museli opravovať.

Foto: reprofoto YouTube / Drone Grand Tour

Zaujímavosťou možno je, že je rodiskom poľského kráľa Jana III. Sobieskiho (hrdinu bitky pri  Viedni)  a ďalšieho poľského kráľa Michała Korybuta Wiśniowieckieho. Detstvo tu mal prežiť aj vodca ukrajinských kozákov Bohdan Khmelnytskyi. Začiatkom 17. storočia bol prestavaný do talianskeho renesančného slohu. V roku 1838 bol čiastočne zničilo zemetrasenie, v roku 1892 sa začalo s jeho rekonštrukciou. Prvá a druhá svetová vojna sa na kráse zámku negatívne podpísali (bol tu napr. vojenský sklad). Sovietska éra ho využila ako poľnohospodársku školu pre ženy. Do toho všetkého ho v roku 1956 zasiahol blesk. V rokoch  1961 až 1985 bol obnovovaný do dnešnej podoby. Dnes sa v ňom nachádza múzeum so zbierkami nábytku a umenia zo 16. – 17. storočia, ktoré sú považované za jedny z najväčších zbierok poľského umenia mimo Poľska.

K téme:

Hrady a zámky Európy: Lastovičie hniezdo
Hrady a zámky Európy: Klis
Hrady a zámky Európy: Palanok

Facebook Comments