Na splnenie úlohy sa podujali muži, ktorým sa začalo vravieť „tunelové krysy“.

Vietnamci začali budovať tunely ešte v časoch, keď bojovali proti francúzskym koloniálnym silám. Spočiatku išlo naozaj len o chodby, ktoré slúžili na utajený presun jednotiek, no postupom času sa z nich stal spletitý podzemný komplex. Na úsvite vojny vo Vietname sa už v tuneloch nachádzalo niekoľko ošetrovní, sklady, kasárne či výcvikové miestnosti. Ventilačné šachty boli dômyselne ukryté v hustej vegetácii a bolo takmer nemožné ich nájsť. Vstupy do podzemnej siete mohli byť kdekoľvek: pod kotlíkmi v chatrčiach či dokonca pod vodnou hladinou.

Foto: Shutterstock

Nepomohli ani bombardéry
Už zo svojej podstaty boli tunely dobre chránené, neraz sa vinuli v hĺbke desať i viac metrov. Ich ničenie konvenčnými metódami sa ukázalo prakticky neúčinné. Buldozéry dokázali vyhrabať len tie najplytšie chodby a ich nasadenie v hustej džungli bolo nemožné. Nepomáhala ani snaha zatopiť podzemné labyrinty vodou, Vietnamci totiž práve z tohto dôvodu vykopali nádrže schopné prebytočnú vodu odviesť. Odolávali dokonca aj kráterovým bombám. Ako čiastočne užitočné sa ukázali rôzne druhy náloží, napokon však došlo k tomu, že pod zem vkĺzli prvé tunelové krysy. Boli to dobrovoľníci, keďže do neprebádaných tunelov by asi nikto nevliezol na rozkaz. Išlo o mužov útlej postavy, ktorí sa vydávali splniť úlohy vyzbrojení zväčša len pištoľou a nožom. Keď získavali skúsenosti s bojom pod zemou, vyrábali si vlastné zbrane. Napríklad ľahké brokovnice s odpílenou hlavňou, ktoré mali v úzkych priestoroch a na krátku vzdialenosť obrovskú ničivú silu. Pri stretnutí s nepriateľom však oveľa častejšie využívali rôzne improvizované bajonety. Strelné zbrane síce boli účinnejšie, ale v tuneli mohol výstrel ľahko spôsobiť nielen stratu sluchu, ale aj zrútenie stien a stropu. V tuneloch sa občas zvykol vyskytovať aj jedovatý plyn. Nemusel byť ani smrtiaci, stačilo, aby sa ho človek nadýchal a upadol do bezvedomia. O zvyšok už sa postarali vietnamskí
vojaci. Krysy síce mali k dispozícii plynové masky, no zväčša ich nevyužívali, pretože obmedzovali zrak, sluch i dýchanie.

Granáty i škorpióny
Väčšie nebezpečenstvo než ľudia a plyn predstavovali pasce, ktoré Vietkong chystal pre neopatrných votrelcov. Mohlo ísť len o obyčajné zamaskované jamy, ktoré mali na dne naostrené bambusové koly. Používali sa však aj míny či tenké lanká pripevnené ku granátom. Pozor bolo treba dávať aj na škorpióny či obyčajné mravce. Tie síce neboli smrteľné, ale poriadne otravné a znižovali koncentráciu, čo mohlo človeka stáť život. K tunelovým krysám patrili aj Austrálčania a Novozélanďania, Američania ich však počtom prevyšovali. Keď jednotka dorazila k vstupu do podzemia, postupovala rutinne. Najprv preskúmala okolie a zneškodnila prípadné pasce. Následne sa do tunela hodil granát pre prípad, že by bol strážený, až potom dnu vkĺzol vojak. V pravačke mal zväčša pištoľ a v ľavej ruke baterku. Orientoval sa však nielen zrakom, ale aj sluchom, hmatom a čuchom. Občas sa zastavil a načúval, či sa neozvú kroky nepriateľa. Dlaňami položenými na zem zachytával otrasy a nosom nasával vzduch. Vône mohli prezradiť podzemnú kuchyňu či ošetrovňu. Krysy patrili zväčša k ženistom. Zaznamenávali si rozmery tunelov, aby sa neskôr dalo určiť čo najefektívnejšie množstvo výbušnín nutných na ich zničenie. Primárnym cieľom týchto mužov však bolo najmä odhaľovanie podzemných skladísk zbraní a munície či veliteľstiev, kde mohli byť uložené dôležité dokumenty. Úmrtnosťou sa tunelové krysy radili k najnebezpečnejším jednotkám. Až tretina tých, ktorí vstúpili do podzemia, zomrela. Navyše sa im nikdy nepodarilo vyčistiť a zničiť všetky podzemné priestory. Dnes sú tak niektoré tunely turistickou atrakciou, bolo ich však potrebné rozšíriť. Západní turisti sú jednoducho objemnejší než členovia Vietkongu.

KRYSY V AFGANISTANE
Sovieti zažili svoj „Vietnam“ počas invázie do Afganistanu. Aj tu sa vojaci 40. armády stretávali s tunelmi, v ktorých sa skrývali afganskí mudžahedíni. Používali prakticky rovnakú taktiku ich čistenia ako Američania vo Vietname a s približne rovnakou účinnosťou. Ani do konca invázie sa im nepodarilo zlikvidovať všetok podzemný odpor.

Mohlo by vás zaujať:

Najkrvavejší film
Posledný vojak druhej svetovej vojny

Facebook Comments