Vidieť majstrovstvo pilotov i mechanikov a počuť skandovanie divákov i „bzučanie“ motorov. Úspešný RC modelár Marcel Fapšo (27) je expert na driftovanie. O svojej vášni nám viac prezradil v rozhovore. Rodák z Považskej Bystrice svoje modely nielen ovláda, ale i stavia. Spýtali sme sa ho, v čom sú RC automobily rovnaké s reálnymi „trhačmi asfaltu“ a aké drahé môžu byť ich jednotlivé časti.

Ako ste sa dostali k RC modelom, ako dlho sa im venujete?
Prvý kontakt s RC Driftingom prišiel v roku 2006. Vtedy som v tuningovom časopise videl reklamu na český RC drift shop. Zaujalo ma to, a tak som si to vyhľadal na internete. Postupne som začal sledovať diskusné fórum a zaujímal sa o to viac a viac. Na moje 15. narodeniny v roku 2007 som od rodičov dostal svoj prvý model. Bol to úplný základ, celé to bolo poskladané z fabriky a stálo asi 6-tisíc korún.

Závodný špeciál Nissan S15 Silvia v tímových farbách Yeda. Foto: archív Marcel Fapšo

Ste teda odborníkom na drift. Ako sa táto disciplína hodnotí a aké sú jej pravidlá v svetových a európskych súťažiach?
Pravidlá sú z veľkej časti zhodné s pravidlami reálneho driftingu. Závod je rozdelený na dve časti. Prvou časťou je kvalifikácia a druhou vyraďovacie súboje, ktoré sa nazývajú aj battly. Trať, ktorá sa hodnotí, väčšinou pozostáva z troch až piatich zákrut a má presne určenú stopu, na ktorej sú vyznačené bodovacie zóny. Je veľmi dôležité sa tejto stopy držať a mať čo najplynulejšiu jazdu. Rýchlosť nehrá až takú významnú rolu, avšak kto dosiahne vyššiu rýchlosť a nepokazí pritom plynulosť jazdy, dostáva viac bodov. V kvalifikačnej časti si každý drifter odjazdí väčšinou jedno tréningové a dve ostré, bodované kolá, pričom na trati je sám. Podľa celkového poradia sa určí vyraďovací pavúk do nasledujúcich súbojov, kde napríklad v TOP 32 závodí prvý s tridsiatym druhým, druhý s tridsiatym prvým a podobne. Takto sa TOP 32 postupne zreguluje na TOP 16, TOP 8, TOP 4 a finále. V battloch závodia dvaja jazdci súčasne, pričom prvý – líder má za úlohu držať sa predpísanej kvalifikačnej stopy a druhý, takzvaný chaser má jeho jazdu čo najlepšie kopírovať a držať sa čo najbližšie za ním. Nemal by ho však nijako ovplyvniť, naraziť ani predbehnúť. V druhom kole sa vymenia, takže z lídra je chaser a naopak. Obaja musia preukázať, že sú schopní nielen dobre určiť správnu stopu pre toho za sebou, ale aj čo najlepšie kopírovať jazdu lídra.

Bezpochyby ste profesionál. Aké sú vaše najväčšie úspechy?
Najväčším úspechom pre mňa je to, že aj po viac ako 12 rokoch ma to stále baví (smiech). Samozrejme, bolo tu aj pár závodných úspechov. Cením si svoje tri tituly slovenského šampióna z rokov 2009 až 2011, ďalej 2. miesta zo závodov King of Europe na Slovakia Ringu, 3. miesta zo závodov Cross Games Europe 2017 v Bratislave a ocenenia The Most Spectacular Driver zo závodov Italian Sideway 2017 v talianskom Miláne, kde som v konkurencii približne 100 európskych drifterov dostal ocenenie za najlepší jazdecký štýl. To ma potešilo asi najviac, pretože pre mňa bol vždy omnoho podstatnejší štýl ako vyhrané závody. Auto, s ktorým pretekáte, určite nebude žiadna hračkárska záležitosť. Áno, o hračkách sa tu rozhodne nebavíme. Momentálne mám postavené dve autá, avšak keď sa medzi sebou bavíme o autách, podstatný je hlavne podvozok, alebo skôr šasi, na ktorom je elektronika a ďalšie komponenty. Moje prvé auto je na podvozku Overdose Vacula 2. Je to pre mňa veľmi umelecká záležitosť, no zároveň ide o špičkový závodný stroj. Jeho cena určite presahuje 2000 eur, ale spočítané to radšej presne nemám (smiech). Druhé auto je D-Like Re-R Hybrid, ktorý mám postavený ako tréningové auto na asfalt, no zároveň je to moja veľká radosť, keďže tento podvozok sa vyrába v Japonsku v malých sériách a nie je úplne ľahké ho kúpiť. Cena samotného podvozku bola okolo 800 eur, je v ňom už ale aj pár tuningových dielov a, samozrejme, s elektronikou a všetkým ostatným potrebným sa dostaneme k podobnej sume ako pri Vacule. Na týchto autách je nastaviteľné všetko ako na veľkých závodných strojoch, či už elektronika, ktorá je programovateľná, alebo mechanické časti, ako napríklad tlmiče, geometria, prevodové pomery, rozloženie váhy a podobne. Toto všetko sú veľmi podstatné veci, ktoré musia byť medzi sebou perfektne zladené, inak to nikdy nemôže fungovať. Autá majú poháňanú zadnú nápravu a ich správanie je prakticky rovnaké ako pri skutočných autách. Veci tu fungujú podobne, len mierka a váha sú nižšie. Karosérie sú vernými kópiami skutočných áut.

Závodný podvozok Overdose Vacula 2, ktorého exkluzivitu dotvárajú zrazené hrany na karbónových a hliníkových dieloch, či fialový elox a laserom vypálené logá. Foto: archív Marcel Fapšo

Dá sa teda veľa jazdných parametrov porovnávať s reálnym predobrazom?
Samozrejme, mnoho vecí je prebratých z veľkých áut. Niektoré podvozky, ako ten môj spomínaný D-Like Re-R Hybrid, boli postavené s cieľom čo najvernejšie napodobniť správanie a charakteristiky reálnych áut. Na našich autách sú funkčné olejové tlmiče, diferenciály, nastaviteľná geometria, prevodové pomery, regulátor, ktorý by som prirovnal k riadiacej jednotke vo veľkom aute, je plne nastaviteľný, takisto na vysielačke je možné zmeniť množstvo parametrov, elektronicky dokážete odladiť plyn a brzdy, dokonca to má aj funkčné ABS (smiech).

Okrem „šoféra“ musíte byť i mechanikom. Alebo sa o motor a ostatné časti stará niekto iný?
Samozrejme, autá si staviame sami. Ale poskladať to je najmenej, keď máte nový podvozok, najdlhšie trvá vyladiť ho. Ľudia, ktorí sa tomu už nejaký čas venujú a vedia, ako sa to má správať, väčšinou majú svoj univerzálny setup, ktorý funguje, len si ho mierne doladia, aby sa hodil k danému autu.

Aké časti musíte vymieňať najviac?
Najviac sa opotrebujú gumy, sem-tam praskne remeň alebo je potrebné vymeniť prevody, poloosi, ložisko. Veci, ktoré sú v pohybe, občas odídu, ale nejde o drahé položky. Už keď máte základ v kvalitnom stroji a elektronike, tak to spolu funguje veľmi dobre a diely nemusíte často vymieňať.

Koľko trvá stavanie takého auta?
Poskladať podvozok môže trvať 4 – 5 hodín. Samozrejme, keď sa s tým chcete vyhrať, letovanie peknej kabeláže tiež zaberie nejakú hodinku až dve. Vo svete driftu veľmi záleží aj na tom, ako podvozok vyzerá, takže tu nájdete eloxované časti, zrazené hrany karbónových dielov, perfektne zakrytú kabeláž, grafické prvky a podobne. Na súťažiach sa konajú aj contesty ako best chassis alebo best body, kde sa hodnotí najkrajší podvozok alebo karoséria. Každý detail hrá rolu.

Marcel je posadnutý detailista, preto musí byť všetko perfektné. Foto: archív Marcel Fapšo

S akým modelom ste najradšej pretekali?
Najradšej som pretekal s podvozkom Yokomo DIB, ktorý som vlastnil takmer 4 roky. Teraz je to moja súčasná Vacula, s ktorou celkovo ani vo svete nejazdí veľa ľudí. Avšak každé auto,
ktoré som mal, malo pre mňa nejaký význam a dalo by sa tam niečo nájsť.

Majú tieto automobily v súťažiach aj nejaké výkonné obmedzenia, predpisy, ktoré musia dodržiavať ich stavitelia?
Áno, existujú tu výkonové obmedzenia, záleží ale od konkrétneho organizátora závodu. Dnes už sa to ale hýbe smerom, kedy tu je určitý štandard a pravidlá sú veľmi obdobné vo všetkých
európskych aj svetových súťažiach. Máme organizáciu RCDC so sídlom v Japonsku, ktorá združuje kvalifikovaných rozhodcov z celého sveta a tá určuje trend v pravidlách aj chode závodov. Celé je to vo veľmi rýchlom vývoji, rovnako ako reálny drifting.

Aké najprestížnejšie súťaže (seriály) sa v RC modeloch jazdia?
Svetový šampionát D1:10 v Holandsku, Italian Sideway v Miláne, Cross Games Europe, tie sa jazdili v Bratislave aj v Prahe, ďalej závody RCDC v Japonsku alebo jeden z najstarších šampionátov, japonský Yokomo Drift Meeting. Potom existuje veľké množstvo lokálnych šampionátov vo všetkých krajinách Európy, u nás je to napríklad československý YEDA šampionát.

Aká trať je v týchto súťažiach pre vás i pretekárov najväčšou výzvou?
Na toto ťažko odpovedať, veľkou výzvou je určite závodná trať na svetovom šampionáte v Holandsku. Máte málo času si ju natrénovať, obvykle je úzka a má náročnú stopu. Najväčším problémom je, že jej povrch a tempo je trochu iné ako na tréningových tratiach, takže to, čo si nastavíte na tréningovej trati, je vám na tej závodnej zbytočné. Prestížne, alebo skôr známe trate, sa nachádzajú hlavne v Japonsku, konkrétne Iroha, Tetsujin, Yatabe, Oahu, Shift a mnoho ďalších. V Európe by som spomenul YEDA arénu v Česku, Cookies v Dánsku, Megadron v Nemecku alebo Slidewayz v Rakúsku.

Máme na Slovensku nejakú svetovú elitu, pretekára s medzinárodnými úspechmi?
Áno, je to môj veľmi dobrý kamarát Lukáš Janík, ktorý už pozbieral úspechy po celej Európe, na svetovom šampionáte v Holandsku a úspešne nás reprezentoval aj na závodoch v japonskej Yatabe aréne. On je super chalan, myslím si, že na jeho talent a schopnosti sa tu na Slovensku nikto ani zďaleka nechytá (smiech).

Svet moderných technológií ovplyvnil aj moderné závody. Zmenili technológie aj tieto RC závody? V čom sú iné ako kedysi a ako vidíte toto pretekanie do budúcnosti?
RC Drifting vznikol okolo roku 2005 a, samozrejme, odvtedy sa tu udialo veľa zmien. Závody sa vyvinuli najmä z hľadiska organizácie a pravidiel. V Japonsku sa na RCDC závodoch používajú kamery aj radary, ktoré merajú uhol auta v drifte alebo nájazdovú rýchlosť. Toto je bežné aj v reálnom driftingu. Stále je ale najpodstatnejšia ľudská zložka a subjektívny dojem z danej jazdy. Nemyslím si, že sa to v dohľadnej dobe zmení, autá sa však budú vyvíjať asi konštrukčne. Keďže je toto hobby stále dostupnejšie, dúfam, že tu vznikne väčšia komunita a získa to väčšiu popularitu. Necháme sa prekvapiť.

Yeda Nissan Z33 po úspešnom závodnom dni na Slovakia ringu. Foto: archív Marcel Fapšo

Sú RC modely pre vás len hobby alebo sa niečomu podobnému venujete aj v rámci živobytia?
Je to pre mňa iba hobby a vyhovuje mi to. Takmer rok som pracoval vo firme, kde sa na špičkovej úrovni tieto autá vyrábajú aj testujú, no uvedomil som si, že nechcem miešať to, čo ma baví s prácou, ktorú musím robiť.

Pri pretekaní a stavaní modelov potrebujete množstvo znalostí. V ktorých pracovných oblastiach ich môžu špičkoví mechanici i pretekári uplatniť?
Znalosti, ktoré získate, viete využiť aj v reálnom živote. Ja som sa naučil rozumieť reálnym autám, o ktoré sa zaujímam od malička, a tak nemám problém rozobrať si niečo sám alebo opraviť bez toho, aby som za to niekomu inému v servise zbytočne platil (smiech)

MARCEL FAPŠO
Narodil sa 23. 6. 1991 v Považskej Bystrici. RC modelom sa venuje od roku 2007 a plánuje sa im venovať tak dlho, ako to bude možné. Doma má viac než 60 trofejí z RC súťaží. Popri driftovaní s modelmi sa venuje aj úprave reálnych automobilov. Jeho srdcovou záležitosťou je starší model Nissanu S14 Silvia, ktorý si doviezol v pôvodnom stave a postupne ho renovuje. Keď sa práve „nevŕta“ v malých či veľkých autách, rád sa venuje kamarátom a svojej sučke nemeckého ovčiaka, ktorú má z miestneho útulku.

Mohlo by vás zaujať:

Kráľ drifterov je spať: Gymkhana Ten
Králi v driftovaní sa pretekali v nebezpečných čínskych horách
Hračka, ktorá pobláznila svet mužov

 

Facebook Comments