Ciudad del Este je paraguajský nákupný uzol a zároveň paraguajské centrum chaosu a bezprávia. Toto pohraničné mesto, označované ako najväčšie centrum nezákonného obchodu na západnej pologuli, som navštívil.

S populáciou len 6,9 milióna a jednou z najmenších ekonomík v Južnej Amerike je Paraguaj v rámci debát o tejto časti sveta často prehliadaný. No umiestnenie krajiny v srdci exotického kontinentu dáva predpoklady na jedno z kľúčových centier regionálneho obchodu. V posledných desaťročiach sa veľká časť tohto obchodu uskutočnila v pohraničnom meste Ciudad del Este, ktoré je známe v celej Južnej Amerike ako pašerácke útočisko. Je to región trojhraničia medzi Paraguajom (Ciudad del Este), Brazíliou (Foz do Iguaçu) a Argentínou (Puerto Iguazú).

Foto: Michal Hertlík

Cez hranicu 20-krát za deň
Táto oblasť je neslávne známa ako domov najväčšieho nezákonného trhu na západnej pologuli a ako útočisko pre nedovolené aktivity od falšovania cez krádeže duševného vlastníctva až po pranie špinavých peňazí. Takisto poskytuje jasný príklad prepojenia medzi financovaním terorizmu a nezákonnými tokmi peňazí. Paraguajské úrady sa prakticky nepokúšajú presadzovať colné predpisy a nedbajú na ich dodržiavanie, takže elektronika, falšované tovary a pirátsky softvér sa voľne pohybujú cez tzv. Most priateľstva, ktorý spája mesto s brazílskym Foz do Iguaçu. Tisícky Brazílčanov každý deň cestujú do Paraguaja, aby si kúpili ten-ktorý nelegálny tovar a následne ho prepašovali späť domov. Rozprávame sa predovšetkým o nelegálnych drogách. Niektorí pašeráci prekročia hranicu až 20-krát za deň. Situácia je totiž veľmi komplikovaná aj vzájomnou ekonomickou závislosťou týchto dvoch krajín. Významným problémom je pašovanie hotovosti cez hranice, ktoré sa často končí v amerických bankách. Paraguaj je príťažlivou krajinou na pranie špinavých peňazí, pričom Ciudad del Este je mesto, v ktorom sídli 55 rôznych bánk a devízových obchodov, a to aj napriek tomu, že má iba 300-tisíc obyvateľov. V Paraguaji sa každoročne nelegálne „vyperie“ minimálne 5 miliárd USD, čo zodpovedá 50 % HDP krajiny, a to prakticky všetko v Ciudad del Este. Dnes je Paraguaj zároveň štvrtým najväčším producentom marihuany na svete. Väčšina dodávok drog sa distribuuje brazílskym gangom v Ciudad del Este a jeho okolí, ktorí ich potom pašujú cez hranice a predávajú dodávateľom po celej Brazílii. V krajine prekvitá aj obchod s kokaínom. Hoci sa droga na domácom trhu nevyrába, kokaín z andských krajín sa často objavuje na severozápadnej hranici Paraguaja s Bolíviou. Odhaduje sa, že približne 10 až 40 metrických ton tejto drogy sa každoročne dodáva z Paraguaja do USA a do Európy. Väčšina pašerákov
používa takzvanú „rip-off metódu“, teda skrývajú drogy v rámci legálnych zásielok, aby bolo pre úradníkov ťažké ich nájsť a následne podozrivých chytiť.

Foto: Michal Hertlík

Od blahobytu k mizérii
Napriek ústrednej úlohe krajiny v juhoamerickom obchode s drogami paraguajská vláda urobila historicky málo pre boj proti obchodovaniu s drogami. Na rozdiel od iných krajín priviera oči nad mnohými zločineckými aktivitami, ktoré sa vyskytujú na jej hraniciach. Tento prístup je však dôsledkom zložitých historických udalostí a faktorov, ktoré sa datujú až do paraguajskej vojny a výrazne ovplyvnili vývoj a smerovanie krajiny. Napriek tomu, že v súčasnosti má Paraguaj málo globálneho vplyvu, v priebehu veľkej časti 19. storočia sa krajina zdala byť jedným z najsilnejších národov v Južnej Amerike. Jeho sebestačnosť a industrializácia prinášali spočiatku svetlú budúcnosť. Všetko sa ale zmenilo na začiatku druhej polovice 19. storočia, kedy sa Paraguaj zaplietol do vojny s Brazíliou a Argentínou, ktorú však neslávne prehral. Výsledkom bolo, že po kapitulácii v roku 1870 musel odovzdať Brazílii a Argentíne takmer polovicu svojho vtedajšieho územia. Krajina stratila vo vojne 90 % mužskej populácie a ocitla sa v totálnej demografickej nerovnováhe. Navyše takmer vyhubenie paraguajského obyvateľstva v produktívnom veku viedlo k rýchlemu poklesu priemyslu. Štát, ktorý mohol mať jeden z najbohatších národov v Južnej Amerike, bol namiesto toho poznačený extrémnou chudobou do konca storočia. Nastali desaťročia politických nepokojov. Práve tu pozorujeme prvotný zárodok nelegálneho obchodu. V roku 1936 sa odohrala februárová revolúcia proti vládnucej liberálnej strane, ktorou sa začala éra vojenských diktatúr, trvajúca až do roku 1989. Najslávnejší z týchto diktátorov, Alfredo Stroessner, prišiel k moci v roku 1954. Jeho snaha o rozvoj vo východnej časti krajiny s cieľom posilniť vzťahy s Brazíliou vyústila do založenia malého mesta Puerto Flor de Lis v roku 1956. Mesto bolo neskôr premenované na Puerto Presidente Stroessner a dnes je známe ako Ciudad del Este.

Foto: Michal Hertlík

Iné ovzdušie
Mesto sa od počiatku svojho vzniku začalo rozvíjať a urbanizovať a stalo sa obľúbeným bodom pre tzv. obchodnú trianguláciu. Po tom, čo sa tovar dopravuje do Paraguaja, ktorý dodnes účtuje nízke dovozné dane, je pašovaný cez hranice do Brazílie a Argentíny. Keďže Ciudad del Este nadobudlo svoju reputáciu ako centrum pre pašeráctvo, postupne doň prenikli nelegálni obchodníci všetkého druhu a je to tak dodnes. Na uliciach doslova cítiť takpovediac iné spoločenské ovzdušie a budete mať pocit, že sa práve nachádzate naozaj niekde inde, len nie v klasickom meste vyspelého štátu. Počas desaťročí bola paraguajská vláda taká benevolentná v danej problematike, že dovolila prosperitu a vzostup čierneho trhu. Situácia sa vyhrotila natoľko, že prosperujúci nezákonný trh predstavuje veľmi potrebný zdroj príjmov. S približne dvomi tretinami obyvateľov mesta Ciudad del Este, zapojenými do nezákonnej ekonomiky, by tvrdý zásah vlády znamenal politickú samovraždu. Potenciálny pokles nezákonného trhu môže paradoxne priniesť problémy pre celú krajinu. Našťastie, blízkosť mesta k Brazílii a Argentíne prináša významné výhody oproti iným paraguajským mestám, najmä pokiaľ ide o tvorbu nových pracovných príležitostí. Jedine tak môže mesto bezpečne prekonať prevažne nezákonné hospodárstvo.

Foto: Michal Hertlík

Nákupy v Ciudad Del Este
Do Ciudad del Este som vyrazil z brazílskeho Foz do Iguaçu. Cesta nebola ničím zaujímavá, akoby som z okraja mesta putoval smerom na vidiek. Moja pozornosť však gradovala po prechode cez Most priateľstva (Puente de la Amistad), ktorý je postavený nad riekou Paraná. Hneď za mostom je hranica do Paraguaja a vstup do Ciudad del Este. Z ničoho nič som stál pred vysokými budovami a akoby mi po prechode hranice čas plynul oveľa rýchlejšie. Všetko okolo nabralo iný, temperamentnejší rytmus. Ľudia sa na mňa valili z každej strany, všetci sa naháňali, všade okolo veľa hluku. Presne ako na burze, aby ste kúpili to, čo chcete a za cenu, akú chcete ešte predtým ako ten druhý. Využitím zhovievavého paraguajského daňového systému stovky majiteľov obchodov a miestnych predajcov otvorili obchody a založili firmy v tejto oblasti. Ceny sú veľmi nízke a výrobkov je veľké množstvo. Ciudad del Este naozaj ponúka všetky typy tovarov a služieb. To vo vás vytvára dojem, akoby ste sa ocitli na obrovskom blšom trhu v kombinácii so zberateľskou burzou. Hlavným sortimentom je oblečenie, technika, náradie, predmety do domácností, ale aj súčiastky do áut a počítačov, hračky, suveníry, exotické zvieratá či automatické zbrane. Ďalšou časťou týchto nekonečných obchodov na trhový štýl je predaj jedla a všetkého, čo sa spája s gastronómiou. Medzi miestnymi pochúťkami si prídete na svoje, ale treba sa mať na pozore, či je naozaj dané jedlo vhodne pripravené. Za zmienku určite stojí národný paraguajský čaj s názvom Tereré, vyrábaný z listov cezmíny paraguajskej, ktorý pripravujú miestni na uliciach.

Foto: Michal Hertlík

Dominujú Brazílčania
V dobách neprimeraného zdaňovania v Brazílii pôsobí Ciudad del Este ako raj pre tých, ktorých baví nakupovanie bez dane. Každý deň prídu do mesta stovky Brazílčanov, preto je úplne normálne, že na uliciach počuť viac portugalčinu ako miestnu španielčinu či paraguajský indiánsky jazyk guaraní. Ale nie sú to len brazílski susedia, ktorí sem prichádzajú nakupovať. Prisťahovalecké obyvateľstvo z Číny a Južnej Kórey na tomto mieste vytvorilo sieť svojich obchodov a reštaurácií. Bezkonkurenčné ceny, neuveriteľný sortiment legálnych aj pochybných tovarov, zmes ulíc a obchodných centier, množstvo medzinárodných jedál, preplnených uličiek predajcami či kvantum zákazníkov. To všetko sa spája s cieľom vytvoriť jedinečný nákupný zážitok v Paraguaji, ktorý naozaj musíte v krajine zažiť na vlastnú päsť a ktorý sa v podstate už stal miestnou atrakciou.

Foto: Michal Hertlík

NAŠE RADY
Pri vstupe do mesta je potrebné prekročiť brazílsko-paraguajskú hranicu, kde vám skontrolujú cestovný pas a dajú doň oficiálnu pečiatku Paraguaja. Avšak pri toľkej fluktuácii obyvateľstva z jednej strany na druhú sa veľakrát platné a legálne dokumenty ani nekontrolujú a ľudia chodia hore-dole, ako sa im zachce. Mnoho obchodov v obchodných centrách prijíma kreditné karty. Na uliciach sa, samozrejme, platí v hotovosti. Najlepšie je mať paraguajskú menu guaraní, ale platí sa aj brazílskym realom, americkým dolárom a pod.

Michal Hertlík – je cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár, sprievodca. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií.

 

Od autora ešte ponúkame:
Všetky chute Ekvádoru: Exotické ovocie aj opražené mravce
Na vlastnej koži vo veľmoci kakaa a čokolády
Galapágy: Ekvádorská perla Pacifiku

Facebook Comments