Ako je Slovensko rozdelené západ, stred a východ, Ekvádor je podobne rozdelený na štyri regióny: pobrežie s priľahlými oblasťami vo vnútrozemí, Andy, Amazónia a Galapágy. Každý z regiónov má svoj vlastný typ podnebia, počasia, teploty, obyvateľov a tradícií, ale takisto aj svoju vlastnú typickú gastronómiu.

Celý zajac skočil až na tanier. Moja večera v meste Riobamba. Foto: Michal Hertlík

Na Galapágoch a na pobreží sú pochopiteľne najviac konzumované ryby a morské plody, pretože miestni ľudia sa venujú predovšetkým rybolovu. Žiadna reštaurácia či pouličné občerstvenie sa nezaobíde bez týchto darov mora. Na jedálnom lístku figurujú rôzne druhy morských rýb a morských plodov, ako sú krevety, kraby, langusty, mušle, homáre, chobotnice a veľa ďalších. Keďže mám rád ryby, mojou pochúťkou bola morská ryba corvina a la plancha, teda pripravená na grile. Nevyhnutnou súčasťou miestnej kuchyne sú polievky s rybami alebo morskými plodmi, ako sú sopa de mariscos, chupe de camarón, caldo de pescado. Tou najznámejšou a najvyhľadávanejšou polievkou v pobrežnej časti krajiny je encebollado, ktorá sa považuje za vlajkovú loď ekvádorskej gastronómie. V polievke nájdete celé kusy ryby zvanej albacora (druh tuniaka vyskytujúci sa v tropických vodách), ďalej yucu, koriander, navrchu pokrájanú cibuľu a viacero korení. Pokiaľ ide o morské plody, veľmi obľúbeným jedlom je svetoznáme ceviche. V afro-ekvádorskej provincii Esmeraldas je známa pochúťka pan de yuca con morocho, čo sú malé kúsky pečiva vyrobeného z yucy, ktoré sa zapíjajú sladkým nápojom z mlieka a bielej kukurice. Známym pouličným jedlom je bolón de verde (gule z masy plátanu, syra, mäsa, slaniny či tuniaka).

Morské prasiatka cuy v mestečku Gualaceo. Foto: Michal Hertlík

Skvelé zmrzliny
V Andách sa konzumujú najmä pestované plodiny ako kukurica, zemiaky a strukoviny, lebo vysokohorské podmienky to domácim obyvateľom naozaj umožňujú. Na rozsiahlych hektároch pôdy majú nasadené všetko od výmyslu sveta, čo potom každý vďačne ocení na svojom tanieri. Keďže Andy sa ťahajú od severu na juh a kuchyňa sa v každej časti trochu mení, poďme sa na ňu pozrieť podrobnejšie. V provincii Imbabura, v najsevernejšom ekvádorskom meste Ibarra, v jeho južnej časti Caranqui, drieme významná ekvádorská tradícia, ktorou sú ručne vyrábané, naozaj kvalitné zmrzliny. Sú to smotanové lahôdky rôznych príchutí na paličke, ktoré sa podľa miestnej tradície jedia so sladkým pečivom plneným lekvárom. Ak milujete zmrzlinu, nemali by ste obísť ani mestečko Salcedo, ktoré je v krajine takisto známe svojou dlhoročnou zmrzlinovou tradíciou.

Opražené kráľovné tropických mravcov u indiánov Shuar. Foto: Michal Hertlík

Taštičky s vetrom
V hlavnom meste Quito sú populárne empanadas de viento, v preklade plnené cestové taštičky s vetrom. Ide o príznačný názov, keďže ich robia také veľké a nafúknuté, že okrem mäsovej či zeleninovej náplne je tam naozaj veľa prázdna, teda len vzduchu. Keďže je v Andách zima a ľudia sa potrebujú niečím zahriať, po večeroch sa všade na uliciach robí známy horúci nápoj canelazo, ktorý je veľmi podobný nášmu varenému punču na vianočných trhoch. Za hlavné jedlo horskej časti sa považuje llapingacho. Je to kombinácia rôznych ingrediencií: fritada (vyprážané bravčové mäso), malé okrúhle zemiakové placky, choclo (biela kukurica), zeleninový šalát, avokádo, volské oko. Bezpodmienečne moje mestečko Gualaceo. Na podobný štýl sa v okolí mesta Riobamba konzumuje celý zajac s prílohami. Najtradičnejšie mesto Latacunga ponúka hneď dve gastronomické prekvapenia. Prvým sú známe empanadas, tentoraz však pripravované z verde (surový, ešte zelený plátano), plnené slaným syrom alebo mäsom. Druhým je jedlo zvané chugchucara, čo je zmes vyprážaných kúskov bravčového mäsa, bielej uvarenej kukurice mote, zemiakov, maduros (dozreté vyprážané plátany), empanadas, opekanej kukurice, pukancov a chrumkavej bravčovej kože. Cholesterol by mal radosť. Z polievok typických pre tento región spomeniem locro de papas, čo je zemiakovo- syrová krémová polievka s kusom kukurice, avokáda a bylinkami, a takisto polievku s quinoou. Najjužnejšie mesto Ekvádoru, hudobne založená Loja, vlastní dve svoje špeciality. Najskôr si dáme tamal lojano (masa cesta dusená v banánovom liste, plnená buď na slano, alebo na sladko), a potom ochutnáme cecina lojana de cerdo (grilované bravčové mäso na kosti, ruský šalát, zeleninový šalát, avokádo).

Ukážka pouličného jedla v kultúrnom meste Otavalo. Foto: Michal Hertlík+

Opražené mravčie kráľovné
V pralese vám Indiáni pripravia jednoduché jedlá získané priamo z džungle a sem-tam sa vám môže stať, že namiesto chrumiek dostanete v miske opražené kráľovné tropických mravcov. Typickým jedlom pre indiánsky kmeň Shuar je ayampaco, ale tento pokrm sa rozšíril už aj do ďalších oblastí Amazónie. Ide o mäso alebo rybu s yucou a zeleninou, ktoré sú spolu zabalené v banánovom liste, a tak pripravené na ohni. Ja som to jedol u spomínaných Indiánov Shuar. V tomto regióne sa takisto jedia polievky, hlavne z morských rýb, ako napríklad sopa de cachama či caldo de carachama. Základným zdrojom obživy sú plátany a yuca, ktoré dokážu pripraviť na slaný aj sladký štýl, vyprážané, pečené, grilované, skrátka na všetky spôsoby. Pre miestnu kuchyňu sú dôležité zemiaky a plodina papa china, čo v preklade znamená čínsky zemiak. Indiáni využívajú aj lístky zo stromu guayusa z Amazonského pralesa. Pripravujú z nich čaj, využívajú to na liečivé účinky a dokonca sa vyrába aj čokoláda s príchuťou guayusa.

Najtradičnejšie hlavné jedlo v Andách Llapingacho. Foto: Michal Hertlík

Gastro veľmoc
Niektoré jedlá sa však konzumujú v celom Ekvádore, bez rozdielu regiónu. V krajinách Latinskej Ameriky je azda najznámejšou kombináciou na tanieri arroz con menestra, teda ryža s prívarkom, ktorý môže byť z fazule, šošovice, cíceru alebo plátanu. K tomu pridávajú ešte kuracie alebo hovädzie mäso so zeleninovou oblohou a obed je na svete. Tieto kombinácie majú, samozrejme, aj v Ekvádore: arroz con menestra de frejol, de lenteja, de garbanzo, de verde, arroz con pollo, arroz frito, arroz marinero.

Náčelník indiánskeho kmeňa Los Tsáchilas sa chystá zjesť živú húsenicu. Foto: Michal Hertlík

V celej krajine sú rozšírené kuracie, hovädzie a zeleninové polievky, empanadas, plátany. Každodenne sa konzumuje veľa druhov tropického ovocia, ktoré v Európe, bohužiaľ, nemáme. Vyrábajú sa z neho vynikajúce prírodné džúsy. Ďalším populárnym hlavným jedlom je seco (mäso na šťave) na rôzne spôsoby: seco de pollo, de pato, de chivo, de chancho, de guanta, de gallina. Táto tropicko-zimná krajina je gastronomickou veľmocou a ponúka na tanieri pokrmy, do ktorých sa zamilujete. Ekvádor je skrátka stelesnením rôznorodosti a odlišnosti, ale práve v tom tkvie jeho krása.

Michal Hertlík – je cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár, sprievodca. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií.


Od autora tiež odporúčame:

Na vlastnej koži vo veľmoci kakaa a čokolády
Galapágy: Ekvádorská perla Pacifiku
V záplave masiek proti nečistým silám

Facebook Comments