Pritom ide o jednu z najhorších nukleárnych havárií v dejinách ľudstva. Nikdy predtým ani potom nezažili Spojené štáty americké horšiu jadrovú krízu.

V marci 1979 mal v amerických kinách premiéru film Čínsky syndróm. Jack Lemmon, Jane Fondová a Michael Douglas na plátne riešili následky nehody vo fiktívnej jadrovej elektrárni. Energetici snímku kritizovali, podľa nich nebolo možné, aby sa reaktor roztavil. Opak sa ukázal byť pravdou. Návštevnosti filmu nič nemohlo pomôcť viac než udalosti z 28. marca, ktoré sa udiali v pensylvánskej elektrárni Three Mile Island Reaktor číslo 2 bol prakticky úplne nový, fungoval len tri mesiace a nik nečakal, že by mohlo dôjsť k poruche. Aj samotnú elektráreň odborníci chválili. V časoch  energetickej krízy vyrábala elektrinu nielen efektívne, ale hlavne lacno. Koncom marca 1979 sa však ich názor zmenil.

Na vine bol človek
Sčasti zlyhala technika, no haváriu v oveľa väčšej miere zavinil ľudský faktor. Ventil, ktorý mal zabrániť úniku chladiacej vody, sa zasekol a zostal otvorený. Chybne navrhnutá kontrolka v riadiacom centre elektrárne však poruchu ventilu nesignalizovala a nedostatočne vyškolený personál sa nedokázal zhodnúť na jednoznačnej príčine toho, prečo teplota v reaktore stúpa. Voda naďalej unikala. Automatický chladiaci systém fungoval správne a spustil sa, personál ho však manuálne vypol. Voda sa totiž na niektorých miestach varila, čo spôsobilo, že sa jej hladina zdvihla až po poistný ventil. Zamestnanci elektrárne problém chybne identifikovali mysleli si, že stúpanie hladiny spôsobilo práve automatické chladenie. Situáciu tým, s už aj tak kritickým nedostatkom vody, ešte zhoršili. Trvalo vyše dvoch hodín, kým sa podarilo zatvoriť poistný ventil a zastaviť únik vody. Medzitým už stihla federálna vláda vyhlásiť v elektrárni poplach. Nedošlo totiž k izolácii krytu jadrového reaktora od okolia a rádioaktivita sa začala postupne šíriť. Po piatich hodinách od začiatku havárie prevzali velenie nad elektrárňou odborníci z Úradu jadrového dozoru. Medzitým sa stihla roztaviť asi polovica jadra reaktora a do ovzdušia unikol rádioaktívny plyn v objeme 2,5 milióna curie. Časť uvoľnili samotní zamestnanci z obavy, že by hromadenie plynu mohlo spôsobiť explóziu a mnohonásobne zhoršiť dôsledky havárie.

Evakuačná panika
Oficiálne vyhlásenia sa líšili. Krátko po nehode guvernér tvrdil, že je všetko pod kontrolou. O pár hodín neskôr už bola situácia „komplikovaná“. Napokon odporučil evakuáciu tehotných žien a detí predškolského veku v okruhu osem kilometrov. Z ôsmich sa 30. marca stalo 30 a opustenie domovov sa už odporúčalo všetkým osobám. Z okolia Three Mile Island celkovo odišlo 140-tisíc ľudí. Ich odchod bol chaotický, doprava na cestách kolabovala. Na vine bola zlá komunikácia úradov, takže ľudia nevedeli, či im hrozí ožiarenie. Situáciu čiastočne upokojil až prezident Jimmy Carter, ktorý sa bez ochranného obleku vydal do kontrolného strediska elektrárne. Stav reaktora  sa pritom podarilo dostať pod kontrolu už 12 hodín od začiatku havárie a evakuácia širokého okolia nebola potrebná. Pracovníci Agentúry pre ochranu životného prostredia niekoľko dní po nehode odoberali rôzne vzorky z okolia elektrárne a zistili, že bežného človeka zasiahla asi taká dávka žiarenia, akú dostane pri röntgenovom vyšetrení. Obyvateľov miest a dedín ležiacich pri Three Mile Island dlhodobo monitorovali a v roku 1990 zistili vedci z Kolumbijskej univerzity, že počet prípadov rakoviny u ľudí žijúcich v okruhu 15 kilometrov od elektrárne po havárii stúpol o 64 %. Rapídny nárast však mohol spôsobiť aj pokrok v oblasti odhaľovania zhubných nádorov a nie samotná nehoda, pretože počet prípadov detskej leukémie bol po nehode, naopak, nižší než celoštátny priemer. Ďalším dvom štúdiám sa nepodarilo nájsť spojitosť medzi incidentom a zvýšením výskytu rakoviny.

Kríza jadrovej energie
S istotou sa však dá povedať, že havária Three Mile Island spustila obrovskú vlnu demonštrácií namierených proti využívaniu jadrovej energie. V USA sa v dôsledku protestov mimoriadne sprísnila regulácia tohto odvetvia a na dlhé roky nastal útlm budovania atómových elektrární. A Three Mile Island? Dodnes je v prevádzke. Reaktor číslo 1, ktorý bol v čase nehody kvôli dopĺňaniu paliva odstavený, neskôr spustili a dodnes vyrába elektrinu. Odstaviť ho majú tento rok. Reaktor číslo dva zabezpečili a po desaťročiach a dostatočnom poklese radiácie z neho vybrali jadro a zvyšok rozobrali na súčiastky. Incident v Three Mile Island označuje Medzinárodná stupnica jadrových udalostí piatym stupňom, teda ako haváriu s vplyvom na okolie. Nad ňou sa v otázke závažnosti nachádza už len Kyštymská katastrofa so šestkou a nehody v Černobyle a Fukušime, ktoré ležia na najvrchnejšej siedmej priečke stupnice.

KYŠTYMSKÁ KATASTROFA:
Medzinárodná stupnica jadrových udalostí ju označuje stupňom 6, teda ako ťažkú haváriu. Ide o tretí najhorší nukleárny incident v dejinách. Odohral sa 29. septembra 1957 a po výbuchu v atómovej elektrárni vtedy rádioaktívny mrak pokryl územie s rozlohou 20-tisíc kilometrov štvorcových. Sovietske úrady sa haváriu snažili utajiť, a tak sa dá len odhadnúť, koľko ľudí zomrelo v jej priamom dôsledku. Najmenšie odhady hovoria o štyroch tisícoch.

Foto: Shutterstock, Profimedia.sk

Mohlo by vás zaujať:

Černobyľská modlitba: Osamelý ľudský hlas
Lepra, Černobyl alebo lebky medzi krížmi. Temná turistika je v kurze

Facebook Comments