Bol naozaj šikovný. Až by sa zdalo, že Briti porazili Rommela len vďaka jeho trikom. Avšak aj to je iba ilúzia. Maskelyne pochádzal z kúzelníckej rodiny, otec i dedo bavili publikum z pódií celé desaťročia. Mladý Jasper sa vydal v ich šľapajach a od detstva sa cibril v umení zavádzania divákov. Výcvik mu v dospelosti zabezpečil slušné živobytie a ľudia plnili sály, len aby Maskelyna videli pojedať žiletky a robiť triky s kartami.

Armádny kúzelník
Keď vypukla druhá svetová vojna, Jasper sa ako 37-ročný prihlásil ku Kráľovskému ženijnému zboru. Veril, že zužitkuje svoje kúzelnícke znalosti a využije ich v prospech Britov. Už vtedy začal šíriť legendy o svojich ilúziách. Koloval napríklad príbeh o tom, ako dôstojníci nechceli veriť, že by sa im človek Maskelynovho razenia mohol hodiť. Presvedčiť ich mala až ilúzia nemeckej bojovej lode, ktorú Jasper vytvoril na Temži. Nič podobné sa síce nepotvrdilo, isté však je, že v roku 1941 napokon muža pridelili k jednotkám v Egypte, ktoré sa špecializovali na klamanie nepriateľa. V atmosfére príprav operácie Bertram, ktorej cieľom bolo zmiasť Erwina Rommela a nechať ho na pochybách o pohybe spojeneckých vojsk, sa Maskelynove znalosti mali hodiť. Faktom však je, že Jasper sa najviac zaslúžil o zlepšovanie morálky svojich spolubojovníkov tým, že im predvádzal triky.


(Ne)ohrozený prieplav
Keď si ale po vojne nechal napísať autobiografiu, vyniesol svoje zásluhy do nebies. Desaťročia sa napríklad verilo, že vytvoril ilúziu alexandrijského prístavu. Mal sa nachádzať niekoľko kilometrov od miesta, kde skutočne kotvili lode a navádzať tak nepriateľské bombardéry na falošnú stopu. Maskelyne tvrdil, že na falošné plavidlá v kópii prístavu dokonca naložili výbušniny a odpaľovali ich, aby v pilotoch vytvorili dojem, že skutočne zasahujú ciele. Až oveľa neskôr sa zistilo, že podobná akcia sa nielen nikdy neodohrala, ale neexistuje ani miesto, kde mal podľa Maskelyna ležať falošný prístav. Podobne sa iluzionistovi podarilo „zachrániť“ aj Suezský prieplav. Pomocou zrkadiel a dvoch tuctov výkonných reflektorov mal vytvoriť ohromnú svetelnú šou, ktorá oslepovala pilotov. Aj to však bola ilúzia, ktorú Maskelyne vytvoril iba v knihe. Vyrobil sa iba jeden prototyp reflektora a aj to až po porážke mocností Osi v severnej Afrike, keď už letecký útok na Suezský prieplav nehrozil.

Zmätená Púštna líška
Isté zásluhy na porážke Rommela však iluzionistovi nemožno ubrať. Bol to práve on, kto vymyslel špeciálne kryty na tanky, vďaka ktorým obrnenci vyzerali ako neškodné nákladiaky. Išlo o neoceniteľnú súčasť obrovskej krycej operácie Bertram, ktorá do veľkej miery pomohla Spojencom vyhrať druhú bitku pri El Alamejne v roku 1942. Rommel už na svojho spojeneckého rivala Bernarda Montgomeryho čakal a spolu s ním aj veľká časť nemeckých a talianskych vojsk umiestnených v severnej Afrike. Nevedel však určiť, odkiaľ sa ho Spojenci rozhodnú napadnúť. Bude to zo severu alebo z juhu? Na sever od Rommela umiestnil Montgomery väčšinu svojho vojska. Bol to logický krok, ktorý skracoval zásobovacie trasy. Na juh od Púštnej líšky sa nachádzalo podstatne menej bojaschopných síl, čo však Rommel nevedel. Operácia Bertram vychádzala dokonale a vytvorila doslova armádu duchov stvorenú z makiet rôznych bojových vozidiel. Podobnú taktiku Spojenci využili aj po vylodení v Normandii. Nemeckí a talianski prieskumníci informovali veliteľa o početnej nepriateľskej sile zloženej z tankov, diel, lietadiel, obrnených vozidiel, nákladiakov i pechoty. Ilúzia Púštnu líšku dokonale zmiatla. Ešte aj v dobe, keď Montgomery útočil zo severu, si Rommel myslel, že ide len o klamný manéver a čakal na nepriateľský nápor z juhu, ktorý však neprišiel. Pre jeho armádu to znamenalo koniec a zároveň išlo o kľúčové víťazstvo Spojencov v Afrike. Operáciu Bertram viedol Dudley Clarke, priekopník vojenských klamných manévrov, ktorý si vyslúžil viacero vyznamenaní. Na základe Maskelynových tvrdení sa však zdalo, akoby to bol práve kúzelník, koho triky porazili Rommela. Avšak ilúzie, ktoré vytvoril vo svojej knihe, sa napokon podarilo prekuknúť. Maskelyne sa uznania z oficiálnych kruhov, po ktorom tak túžil, nikdy nedočkal. Zrejme to bola práve márnomyseľnosť, ktorá ho dohnala k alkoholizmu. Zomrel v Keni v roku 1973.

Druhá bitka pri El Alamejne:  Winston Churchill o bitke povedal, že pred ňou Spojenci nezažili víťazstvo a po nej prehru. Možno preháňal, pravdou však je, že mala obrovský pozitívny vplyv na spojenecké armády. Zároveň umožnila vylodenie a následné vybudovanie základní v severnej Afrike, ktoré poslúžili pri invázii do Talianska.

 

Foto:  archív, Profimedia.sk, Shutterstock

Burácanie vojny:

Ručiaca krava desila vojakov na oboch stranách
Hitlerovu pýchu potopili na prvej plavbe
Trójske kone 2. svetovej vojny

Facebook Comments