Tie najznámejšie stratené poklady však úspešne odolávajú snahám jedných i druhých:

10. Španielska flotila pokladov
V roku 1715 chcel kráľ Filip V. získať zo španielskych zámorských kolónií čo najviac peňazí. Rozkázal teda zostaviť v Mexiku flotilu 12 lodí, na ktoré naložili ohromné množstvo striebra, zlata, perál, drahokamov a ďalších cenných predmetov. Flotila sa vydala na Kubu, odkiaľ plánovala vyraziť do Španielska tesne pred začiatkom obdobia hurikánov. To sa jej stalo osudným. Len sedem dní po opustení Havany zasiahla lode neďaleko Floridy prudká búrka, ktorá ich všetky potopila. Zahynulo asi 1500 námorníkov. Dosiaľ sa podarilo lokalizovať sedem vrakov a v roku 2015 aj zlaté mince v hodnote 4,5 milióna dolárov. To je však len zlomok pokladu. Občas sa dokonca stane, že pár mincí more vyplaví na breh.

9. Poklad z Limy
Keď sa revolucionár José de San Martín v roku 1820 blížil k peruánskej metropole Lima, Španieli sa rýchlo snažili zachrániť bohatstvo, ktoré tu honobili od čias dobytia ríše Inkov. Naložili ho na loď anglického kapitána Williama Thompsona. Ten dostal za úlohu brázdiť pobrežné vody, kým nebude bezpečné vrátiť sa do Limy. Thompson a jeho posádka však pozabíjali Španielov, ktorí strážili poklad, a ušli. Netrvalo dlho a Španieli ich dolapili. Zradnú posádku s výnimkou kapitána a prvého dôstojníka popravili. Dvaja preživší mali Španielov doviesť k pokladu, ktorý medzitým stihli ukryť na Kokosovom ostrove – asi 550 kilometrov od dnešnej Kostariky. Krátko po pristátí však Thompson a jeho kumpán ušli a už ich nikto nikdy nevidel. Rovnako je to aj s pokladom z Limy v odhadovanej hodnote 200 miliónov eur.

8. Krugerove milióny
Druhá búrska vojna sa pre potomkov osadníkov z Holandska nevyvíjala dobre. Keď bolo jasné, že Briti dobyjú Pretóriu, ich hlavné mesto, Búri reagovali rýchlo. Snažili sa z bánk, okolitých baní i z vládnych rezerv ukryť čo najviac zlata. Dokonca razili nové mince, aby bol prevoz drahého kovu jednoduchší. Vtedajší búrsky prezident Paul Kruger utekal pred Britmi smerom na východ a predpokladá sa, že väčšina zlata putovala s jeho sprievodom. V októbri 1900 sa nalodil na palube lode, ktorá ho odviezla do Francúzska, zlato však malo ostať ukryté niekde v juhoafrickej provincii Transvaal. Jeho hodnota sa odhaduje na 250 miliónov eur. Ziskuchtiví miestni predávajú turistom zaručene overené mapy a tipy, ako poklad nájsť, ale o ich pravdivosti hovorí fakt, že sa to zatiaľ nepodarilo.

7. Stratené Fabergého vajcia
Prvé vajce vzniklo na žiadosť samotného ruského cára Alexandra III. Daroval ho svojej manželke Márii Fjodorovne, ktorá bola nadšená. Panovník tak dovtedy málo známeho klenotníka Petra Carla Fabergého menoval dvorným cárskym klenotníkom. Spolupráca Fabergého s panovníckym dvorom trvala ďalších 33 rokov a prerušila ju prakticky až Veľká októbrová revolúcia. Klenotník vyrobil pre cársku rodinu 52 vajec a ďalších asi 19 putovalo do rúk súkromníkov. Podobne ako väčšinu ostatného panovníkovho pokladu, aj Fabergého vajcia boľševici po revolúcii skonfiškovali. Zrejme sa s nimi narábalo veľmi neopatrne, keďže do dnešného dňa sa zachovalo len 43 týchto vzácnych cárskych klenotov. Tie stratené majú hodnotu približne 140 miliónov eur.

6. Jama peňazí na Oak Islande
Pirátov si ľudia spájajú najmä s pokladmi. A práve na Oak Islande pri pobreží kanadskej provincie Nové Škótsko sa má nachádzať obrovský pirátsky poklad. Je však pravdepodobné, že ide iba o legendu, keďže ostrov s rozlohou len 57 hektárov hľadači pokladov prekopali skrz naskrz. Mýtus vznikol v roku 1795, keď si dvaja mladíci všimli v zemi kruhovú prepadlinu. Zdalo sa, že niekto tu vykopal jamu a znovu ju zahádzal. Vzali teda nástroje a začali kopať. Dostali sa do hĺbky deväť metrov a hoci objavili stopy po ľudskej činnosti, nenašli nič cenné. To však nebránilo šíreniu príbehov o tom, že na Oak Islande ukryl svoj poklad nejaký známy pirát. Bol to kapitán Kidd či dokonca obávaná Čierna brada? Pravdou je, že najhlbší výkop mal 72 metrov a ani ten nenarazil na zlato. Hľadači pokladov však nevzdávajú úsilie, poklady najznámejších pirátov predsa niekde musia ležať.

5. Poklad kráľa Jána
Anglický kráľ Ján Bezzemok neprišiel počas vlády len o časť svojej moci (podpísal Magnu chartu), ale krátko pred smrťou aj o nemalý majetok. Dňa 9. októbra 1216 mal doraziť do prístavného mesta King‘s Lynn v Norfolku. Okolie bolo nízko položené, často ho zaplavovalo more a na neopatrných cestovateľov číhali zradné močiare a plytčiny, ktoré sa počas prílivu strácali pod hladinou. Kráľ tu dostal úplavicu a rozhodol sa vrátiť na hrad Newark. So sprievodom sa vydal dlhšou a bezpečnejšou cestou, vojakov a sluhov s cennosťami, ku ktorým patrili aj korunovačné klenoty, však poslal riskantnou a kratšou cestou cez močiare. Týchto ľudí už nik živých nevidel. Zrejme sa utopili počas prílivu, ktorý ich zastihol nepripravených. Náklad, ktorý viezli, by mal dnes hodnotu asi 70 miliónov eur. No a Ján Bezzemok? Ten zomrel už 18. októbra 1216.

4. Jantárová komnata
Pruský kráľ Fridrich Wilhelm I. dal ruskému cárovi Petrovi Veľkému nádherný dar. Aby posvätil ich spojenectvo proti Švédsku, poslali do Moskvy obloženie komnaty, ktorú predtým sám vlastnil. Išlo o vyše päť ton jantáru a desiatky kíl zlata, ktoré v Kataríninom paláci v Petrohrade zostavili najlepší nemeckí a ruskí remeselníci. Išlo o majstrovský kúsok, ktorý však v roku 1941 objavili nemeckí vojaci. Pod dohľadom odborníkov komnatu rozobrali a nechali odviezť do Königsbergu (dnešného Kaliningradu). Keď Nemci ustupovali, údajne už nestihli vziať komnatu so sebou a tá padla za obeť spojeneckému bombardovaniu. Existujú však názory, že komnata predsa len prenesená bola a dnes je v niektorom z nacistických úkrytov pokladov. Dnes by mala hodnotu najmenej 170 miliónov eur.

3. Flor de la Mar
„Morský kvet“ bola 400-tonová portugalská obchodná loď, ktorá sa počas služby zapojila do viacerých bojov. Jej posádka na čele s kapitánom Afonsom de Albuquerquom bola skúsená a nečudo, že práve Flor de la Mar mala do Lisabonu odviezť poklady z nedávno dobytej indonézskej Melaky. Hovorí sa, že išlo o najväčší poklad, aký kedy portugalské námorníctvo zhromaždilo. Flor de la Mar a ďalšie štyri lode sa vydali na plavbu v novembri 1511. V Melackom prielive ich však zastihla silná búrka a Flor de la Mar sa potopila. Afonso sa síce zachránil, veľká časť posádky však také šťastie nemala. Celý náklad zmizol pod morskou hladinou a pre nepresné mapy z tohto obdobia sa vrak dodnes nepodarilo nájsť. Objaviť by ho pritom chceli mnohí. Poklad z Flor de la Mar by mal dnes hodnotu vyše 2,5 miliardy eur.

2. Nacistický poklad v jazere Toplitz
O zlate, ktoré nacisti ukryli na rôznych miestach, kolujú desiatky legiend. Jedna z nich hovorí o dôstojníkovi SS Ernstovi Kaltenbrunnerovi, ktorý mal na dno rakúskeho jazera Toplitz potopiť veľké množstvo zlata. Údajne dostal rozkaz, že cenný kov nesmie padnúť do rúk postupujúcim Spojencom. Pravdou ostáva, že pri jazere Toplitz sa nachádzala nacistická testovacia základňa, kde sa skúšali hlbinné nálože a torpéda. Prítomnosť pokladu však nik nepotvrdil, hoci mnohí sa o to pokúšali. Voda je tu ale mútna a slabá viditeľnosť v kombinácii s množstvom trosiek na dne jazera pripravila o život už nejedného potápača. „Nacistické Eldorádo“ napriek tomu naďalej láka odvážlivcov aj vďaka tomu, že sa tu v roku 1959 našli debny s falšovanými britskými bankovkami v hodnote desiatok miliónov libier.

1. Poklad templárov
Rád templárov vznikol v roku 1119 za účelom ochrany pútnikov, ktorí sa vydávali do Svätej zeme. Mal sídlo na úpätí Chrámovej hory v Jeruzaleme a desiatky rokov bol pod ochranou pápežov. Vďaka darom sa postupne stal najbohatším a najmocnejším rytierskym rádom a jeho členovia vymysleli ranú formu bankovníctva, vďaka čomu sa u mnohých dlžníkov stali neobľúbenými. Keď v roku 1291 templárov vytlačili zo Stredného východu, usadili sa i so svojím bohatstvom vo Francúzsku. Osudnými sa im stali pôžičky francúzskemu kráľovi Filipovi IV. Ten namiesto toho, aby splácal, nechal v piatok 13. októbra 1307 s pápežským požehnaním pozatýkať kľúčových členov rádu a mnohých ďalších popraviť. Z preživších potom kati mučením vytiahli priznania o kacírstve a uctievaní diabla. Filip IV. zabral templárske územia, pokladnicu rádu však našiel oveľa prázdnejšiu, než čakal. Zvyšok templárov sa rozutekal do Európy a ani pápežský príkaz, aby im konfiškovali majetky, nefungoval tak, ako mal. Poklad kedysi najbohatšieho rytierskeho rádu bol stratený. Čo sa stalo so stovkami mužov a flotilou, ktorá 12. októbra 1307, teda iba deň pred veľkým zatýkaním, odplávala z Francúzska, nie je známe. Majetok rytierov, ktorý zmizol, by mal dnes údajne hodnotu niekoľkých miliárd eur. Legendy o ňom dodnes fascinujú nielen hľadačov pokladov.

Foto: pixabay.com / profimedia.sk / shutterstock / archív

Mohlo by vás zaujať:

Hľadači pokladov alebo moderná zlatá horúčka pokračuje
Zem skrýva miliardový poklad

Facebook Comments