Od roku 1323 ostrov Kotlin slúžil ako hranica medzi Novgorodskou republikou (potom Ruskom) a Švédskom. Dňa 27. februára (9. marca) 1617 bol podľa Stolbovského mierovej zmluvy ostrov postúpený Švédom. Neskôr v roku 1703, keď švédske lode odišli do svojich zimných prístavov tu začal ruský cár Peter I. stavať prístav a pevnosť. Týmto krokom využil strategickú polohu ostrova a základňa sa spolu so svojimi  plávajúcimi delami, prístavom a morskými pevnosťami na okolitých ostrovoch stala významnou obranou na Balte. Okrem prvej zakladajúcej pevnosti Kronšlot stoja z celkovo sedemnástich za zmienku hlavne pevnosti Alexander a Peter I.  Zaujímavosťou Alexandra je fakt, že na jej plošine umiestnili až sto kanónov. V rokoch 1898-1917 sa tu vykonával výskum vakcíny proti bubonickému moru. Prezývali ju aj Morová pevnosť (Čumnoj fort). Mala vlastné laboratórium, zverinec, stajne a ubytovňu pre vedcov s rodinami. Isté zdroje hovoria, že veľa vedcov tu bolo držaných proti svojej vôli, ale pri vysokom stupni stráženia a mrazivej vode bol z nej útek takmer nemožný. Miesto malo slúžiť aj na testovanie nových zbraní a tajné lekárske pokusy. Čo z toho je však naozaj pravdou, vie len málokto.

Počas severnej vojny (1700 -1721) miestna pobrežná batéria zabránila niekoľkokrát švédskym útokom na Petrohrad. Pevnosť bola uvedená do prevádzky 18. mája 1704. Od 20. rokov 18. storočia bolo mesto základňou ruskej baltickej flotily, sídlila tu aj admiralita. Nová pevnosť postavená v roku 1723 niekoľkokrát odrazila nepriateľské námorné útoky na Petrohrad. Odradila aj francúzsko-anglickú flotilu mieriacu k Petrohradu počas krymskej vojny v roku 1854. Pevnosť bola priebežne modernizovaná až do začiatku 20. storočia. Na sklonku ruskej občianskej vojny v roku 1921 tu v tyle boľševikov povstali proti sovietskej moci námorníci Baltskej flotily. Ich povstanie známe ako Kronštadtská vzbura bolo kruto potlačené Červenou armádou. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto a jeho opevnenia dôležitou súčasťou obrany mesta Leningradu počas dlhotrvajúcej blokády. Napríklad pevnosti Obručef a Totleben vtedy slúžili ako plošiny pre protilietadlové delá.

Do roku 1992 bol vstup na ostrovnú pevnosť pre cudzincov zakázaný. Dnes však môžu pokojne obdivovať vojnové lode Baltskej flotily, ponorky, prístav alebo kasárne. Medzi najkrajšie pamiatky ostrova patrí Morská katedrála (novobyzantská stavba z rokov 1903–1913), v ktorej sídli Múzeum pevnosti Kronštadt. Úlohy námorníkov pripomína socha Petra Veľkého v parku Petrovskij s nápisom: „Brániť flotilu a jej základňu do posledných síl je najvyššia povinnosť.

Foto: reprofoto YouTube /

Cestujeme ďalej:

Ručne robené raje: Pozrite si najzaujímavejšie umelé ostrovy
Ostrov hrôzy Poveglia s morbídnou povesťou ide do dražby

Facebook Comments