Nejednalo sa však o nové originálne vozidlo, ale raketomety boli väčšinou namontované na polopásovom obrnenom vozidle SdKfz 251. Pár „wurfrahmenov“ Nemci vyrobili aj z ukoristených  francúzskych ľahkých tankov Hotchkiss H35 a Renault 31R, alebo amerických polopásových obrnených transportérov M3.

Systém spočíval v montáži nastaviteľných základných klietok, ktoré držali  vysoko výbušné (300 mm, HE ) alebo zápalné rakety (280 mm HE, 300 mm). Tie sa odpaľovali v salvách pomocou elektricky ovládanej poistky z kabíny vozidla. Kvôli ich vydávanému zvuku dostal celý raketomet trochu nelichotivú prezývku „ručiaca krava“, vojaci raketomet v žargóne volali aj „chodiaca Stuka“ či „Stuka na kolesách“ (odvodené podľa nemeckého strmhlavého bombardéra Junkers Ju 87 „Stuka“)

Samotné rakety mali celkom malý dostrel (1,9 až 2,2 km) ale boli dobrou podporou pre tankové roty napríklad v zastavaných oblastiach. Wurfrahmen 40 sa tak úspešne používal pre priamu paľbu. V začiatkoch na východnom, neskôr aj západnom fronte.

Foto: pikabu.ru

Mohlo by vás zaujať:

Hitlerovu pýchu potopili na prvej plavbe
Prezývku Anjel smrti nedostal bezdôvodne
Trójske kone 2. svetovej vojny

Facebook Comments