Na trón však zasadol Karol VI. Ten bol síce slabý, mladý a neskúsený, ale šialený. Karol VI. mal len 11 rokov, keď sa stal kráľom. Francúzi bojovali s Angličanmi už dávno predtým, než sa narodil. Vojna „vysávala“ štátnu pokladnicu a štyria Karolovi strýkovia, ktorí boli zároveň jeho regentmi, niekoľkokrát zdvihli dane, čím vyprovokovali povstania prostého ľudu. Navyše tu bola morová epidémia, z ktorej sa Európa ani po vyše 30 rokoch úplne nespamätala.

Pomiatol sa z choroby?
Mladíka vychovávali, aby sa stal silným vodcom. Dostával to najlepšie vzdelanie, aké vtedy starý kontinent poskytoval. V roku 1385 sa ako 16-ročný stal manželom o dva roky mladšej Izabely Bavorskej. Tá nevedela ani slovo po francúzsky, Karola však napriek svojmu nepeknému zovňajšku očarila. Keď ju v auguste 1389 korunovali za kráľovnú, usporiadal jej manžel bujarú oslavu, ktorou si vyslúžil priazeň Parížanov. Dostal prezývku Karol Milovaný a zdalo sa, že jeho vláda bude obdobím hojnosti. V roku 1392 však ochorel. Vypadali mu vlasy i nechty, telo zmietali kŕče. Nemoc poškodila aj mozog. Dodnes sa nevie, čo vlastne kráľovi bolo. Isté je len to, že po telesnej stránke sa síce spamätal, no začal trpieť vážnymi psychickými problémami. Krátko po prekonaní choroby viedol menšie vojsko, ktoré malo prinútiť rebelujúceho šľachtica k poslušnosti. Narazil na starého muža, ktorý kričal, že kráľa chce niekto zradiť. O niečo neskôr jeden z mužov v Karolovom sprievode pustil na zem kopiju a panovníkovi sa zatemnil rozum. Upadol akoby do tranzu a obviňoval ľudí naokolo zo zrady. Zabil štyroch vlastných mužov, kým sa ostatným podarilo strhnúť ho z koňa. Karol upadol do bezvedomia a ostal v ňom dva dni. Keď sa prebral, zdalo sa, že je v poriadku. V januári 1393 sa však konal kostýmový bál. Karol sa spolu s niekoľkými priateľmi prestrojili za divochov – nechali sa obaliť smolou a kusmi látok. Nešťastnou náhodou ich však niekto podpálil. Duchaprítomná dvorná dáma síce kráľa uhasila sukňou, jeho priatelia však pred očami zdesených aristokratov zhoreli zaživa.

Bizarná liečba nezabrala
Incident zanechal na panovníkovi trvalé následky. Z Karola sa stal utiahnutý mrzutý muž, ktorý mával násilnícke stavy a niekedy nebol aj celé mesiace schopný rozumne uvažovať. Liečili ho rôzne, napríklad trepanáciou, teda vŕtaním dier do lebky, čo malo zmierniť tlak na mozog. Keď to nezabralo, prišli na rad profesionálni exorcisti. Tí neboli o nič nápomocnejší. Karol behal po hradných chodbách a vrieskal, že ho prenasledujú nepriatelia. Z Milovaného sa stal Šialený. Záchvaty šialenstva boli čoraz častejšie. Hoci ľud Karola považoval za celkom schopného panovníka, ten úmyselne močil na svoje oblečenie, odmietal si nechať meniť posteľnú bielizeň, nekúpal sa ani neholil. Jedného dňa sa dokonca vyhlásil za svätého Juraja a nespoznával ani len vlastnú ženu Izabelu. V roku 1400 zasa nadobudol presvedčenie, že je zo skla a rozbije sa, ak sa ho niekto dotkne. Celé dni sedel bez pohybu v miestnosti so zatvorenými oknami, aby ho nezasiahol poryv vetra. Sluhovia museli chodiť nehlučne a po špičkách. Napokon si nechal do oblečenia všiť železné tyče, ktoré ho mali chrániť.

Občianska vojna
Kráľovstvo sa medzitým prepadalo do chaosu. Politické a vojenské rozhodnutia robila regentská rada zložená z Izabely, kráľovho brata Ľudovíta, vojvodu orleánskeho a jeho strýka Filipa, vojvodu burgundského. Títo dvaja muži súperili o moc a francúzska aristokracia sa rýchlo rozdelila na dva tábory: Orleánčanov a Burgunďanov. Klebetilo sa, že Izabela sa stala Ľudovítovou milenkou a splodila s ním niekoľko detí. V roku 1404 Filip zomrel a nahradil ho jeho syn Ján. Ten nechal pre zmenu zavraždiť Ľudovíta, výsledkom čoho bola regulárna občianska vojna, ktorá trvala bezmála
30 rokov.

Chaos po smrti šialenca
Storočná vojna medzitým pokračovala a Francúzsku oficiálne stále vládol Karol VI. Ten sa v obdobiach, kedy mal jasnú myseľ, snažil ukončiť spor diplomatickou cestou. To sa však stretávalo s odporom jeho syna, taktiež Karola, ktorý sa v roku 1420 napokon vyhlásil za regenta a pokúsil sa získať kráľovskú moc. Nepodarilo sa. Otec ho vydedil a podpísal dohodu s Angličanmi, v ktorej sa zaviazal, že francúzska princezná Katarína si vezme anglického kráľa Henricha V. a ich potomok (ktorý vstúpil do dejín ako Henrich VI.) zdedí tróny oboch krajín. Nik však nemohol tušiť, že Henrich V. zomrie už v auguste 1422 a jeho syn nebude mať ešte ani rok. A nik nepredpokladal ani smrť Karola Šialeného, ktorý sa na onen svet pobral v októbri toho istého roku. Na poslednej ceste vraj svojho vládcu sprevádzalo až 20-tisíc Parížanov. Panovník nechal svoju krajinu v chaose. Jeho vnuk a právoplatný dedič Henrich VI. mal necelý rok a situáciu tak využil jeho vydedený syn. Karol VII. sa vyhlásil za francúzskeho kráľa a storočná vojna vzbĺkla novým plameňom, ktorý horel ešte desaťročia

Karol VII.
Syn Karola Šialeného sa stal francúzskym kráľom v búrlivých časoch storočnej vojny. O nárok na trón a podporu ľudu súperil s Henrichom VI., ktorý bol de facto jeho synovec, no počas
väčšiny konfliktu zaňho vládla regentská rada. V pomyselnom súboji o legitimitu najväčšmi pomohla Karolovi VII. Jana z Arku, tá vojenskými úspechmi  dosiahla, že Karol mohol byť korunovaný v Remeši, tradičnom korunovačnom meste francúzskych panovníkov, ktoré dovtedy ovládali Angličania.

 

Foto: wikipédia

Mohlo by vás zaujať:

Tutachamón odišiel na druhý svet s erekciou. Dnes mu penis chýba

Facebook Comments