V ponuke ich má zopár spoločností, ktoré sa ako akési „realitné kancelárie“ zameriavajú na Mesiac a ďalšie extraterestriálne telesá. Či však má nákup takýchto pozemkov nejaký praktický zmysel a či sa bude môcť nový majiteľ domáhať svojich vlastníckych práv v prípade výstavby vesmírnych základní, je viac ako neisté. Spoločnosti ako Lunar Embassy pritom tvrdia, že postupujú v súlade s platnými právnymi normami.

 Čo hovoria zmluvy
Kozmický priestor, v tomto zmysle všetok priestor nenachádzajúci sa priamo na Zemi, je podľa medzinárodného práva považovaný za rei communis. Znamená to, že obežná dráha Zeme, Mesiac, Slnko, všetky planéty a akékoľvek iné vesmírne telesá sú spoločným dedičstvom celého ľudstva a žiadny štát si ich nemôže privlastniť. V tomto smere je najvýznamnejším dokumentom tzv. Kozmická zmluva z roku 1967, ktorú podpísalo 130 krajín vrátane všetkých svetových veľmocí a aj Československa. Okrem iného sa v tomto dokumente píše, že „kozmický priestor vrátane Mesiaca a iných nebeských telies si jednotlivé štáty nemôžu privlastniť vyhlásením suverenity, užívaním, okupáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom“. Kozmická zmluva zároveň zakazuje využívanie vesmírnych telies na iné ako mierové a vedecké účely, podľa nej je neprípustné i budovanie vojenských základní či testovanie zbraní. Na podobných princípoch je postavená aj tzv. Mesačná zmluva, ktorú však od roku 1979 podpísalo len niekoľko menších štátov, a to hlavne z toho dôvodu, že v tejto dohode sa na rozdiel od Kozmickej zmluvy hovorí aj o tom, že všetko nerastné bohatstvo pochádzajúce z Mesiaca patrí celému ľudstvu a malo by sa teda spravodlivo rozdeliť medzi všetky krajiny.


Na čej strane je právo?
V minulosti sa viacerí podnikavci rozhodli vzniesť svoje územné nároky na Mesiac alebo dokonca predávať mesačné pozemky. Boli to rôzni právnici, finančníci či dokonca zabávači. Jedným z prvých mal byť Dean Lindsey, ktorý sa k vlastníctvu Mesiaca a všetkých ostatných vesmírnych telies prihlásil už v roku 1936. Mnohí z jeho nasledovníkov sa pritom opierajú o samotnú formuláciu Kozmickej zmluvy, ktorá výslovne zakazuje privlastnenie si vesmírnych telies jednotlivým štátom, ale už nie jednotlivcom alebo súkromným spoločnostiam. V jednom z článkov zmluvy sa uvádza, že: „Zmluvné štáty nesú medzinárodnú zodpovednosť za národnú činnosť v kozmickom priestore vrátane Mesiaca a iných nebeských telies, či už túto činnosť prevádzajú vládne organizácie alebo mimovládne organizácie.“ Aj keď sú mnohí záujemcovia o vlastníctvo mesačného povrchu presvedčení, že postupujú v súlade s právom, ich nároky neboli nikdy uznané a na medzinárodnej úrovni sú považované za bezpredmetné.

Už viac ako šesť miliónov vlastníkov
Bez ohľadu na to, či sú nároky daných súkromných spoločností opodstatnené alebo nie, z predaja pozemkov si spravili výnosný biznis. Záujem je pomerne veľký, pričom ľudia zvyknú listy vlastníctva často dávať svojim blízkym ako originálne darčeky. Medzi vlastníkmi mesačných pozemkov majú pritom byť aj bývalí americkí prezidenti George Bush starší, Jimmy Carter a Ronald Reagan. Američan Dennis Hope (na obr.), ktorý vystupuje ako prezident Galaktickej vlády, si nárokuje na vlastníctvo Mesiaca od roku 1980. Svoje vyhlásenie o jeho vlastníctve vtedy poslal Organizácii Spojených národov aj vládam USA a ZSSR. Doteraz mu neprišla žiadna odpoveď, čo si sám vysvetľuje ako tichý súhlas. Hope neskôr založil vlastnú republiku nazvanú Galaktická vláda s ústavou, kongresom a vlastnou menou delta, ktorú sa pokúšal zaregistrovať aj na Medzinárodnom menovom fonde. Ťažiskom jeho biznisu je však predaj pozemkov. Celkovo už jeho spoločnosť Lunar Embassy predala viac ako 4 000 000 km2 mesačného územia, a to viac ako šiestim miliónom ľuďom po celom svete. Záujemcovia si môžu kúpiť pozemky od jedného po dvadsať akrov (1 aker je v prepočte 0,004 km2), pričom najmenší pozemok je možné si zaobstarať za 25 dolárov. Spoločnosť ponúka na predaj aj pozemky na Marse, Venuši, Merkúre a Jupiterovom mesiaci Io. Ceny sú rovnaké ako v prípade Mesiaca. Každý kupujúci dostáva následne poštou certifikát o vlastníctve, ktorý mu však zrejme nepomôže v prípade, ak sa práve na „jeho“ pozemku niekedy v budúcnosti začne s výstavbou mesačnej základne.

Lunochod za 68 500 USD
Britský biznismen a vesmírny turista Richard Garriott je jedinou súkromnou osobou, ktorá vlastní nejaký majetok na inom vesmírnom telese. Od roku 1993 je majiteľom sovietskeho mesačného vozidla Lunochod 2, ktorého od jeho výrobcu podniku NPO Lavočkin kúpil na aukcii a zaplatil zaň 68 500 dolárov (cca 60 120 €).


Foto:  
NASA, Shutterstock

Mohlo by vás zaujať:

Astronóm Peter Vereš skúma nebezpečné objekty vo vesmíre
Ak by bola Zem špendlíkovou hlavičkou

Facebook Comments