Utajené miesto na internete, kde sú vaše aktivity ťažko vystopovateľné, nie je žiadnym mýtom. A je legálne. Prístup doň má prakticky každý. Tento kyberpriestor zvaný dark net je sieťou, ktorá v podobe dark webu (jednotlivých webstránok) primárne nemá ambíciu slúžiť ako hniezdo pre tých najväčších lotrov podsvetia a hackerov. Proste vás má ukryť pred pravidlami a obmedzeniami bežného využívania internetu a najmä ochrániť vaše osobné údaje.

Zrod digitálnej temnoty

Temné weby v dark nete existujú prakticky od založenia internetu, ale rozšírili sa najmä vtedy, čo do dark netu vstúpila sieť a prehliadač Tor vďaka americkým tajným službám. Temné stránky však bežným prehliadačom len tak ľahko nenájdete. Adresy v sieti Tor sú totiž neidentifikovateľné, majú mnoho vrstiev a ešte k tomu sú zašifrované. Nemajú koncovku .sk alebo .com, ale .onion.

Tor vás skryje

Mnoho ľudí začalo prehliadač a sieť Tor využívať s nevinným záberom ochrany svojich osobných údajov. Žiadna firma o vás a vašom počítači nič tak jednoducho nezistí. Žiadne údaje o tom, čo radi nakupujete alebo aké stránky navštevujete. Je to veľmi prefíkaný systém. Vďaka nemu sa pripojíte na špeciálnu sieť, pozostávajúcu z tisícov rôznych serverov (počítačov), ktoré sú umne rozmiestnené po viacerých kontinentoch. „Sú to počítače mnohých dobrovoľníkov, ktorí spolu anonymne vytvárajú kybernetické tunely, aby ochránili pre firmy a jednotlivcov ich súkromie,“ píše portál torproject. Povedané v reči špecialistov z IT sektora, váš počítač vyšle takzvaný paket, teda súbor dát do internetovej siete. Tam istú dobu kulminuje medzi servermi a počas toho odstráni všetky súkromné údaje o vás a vašom počítači. Napríklad miesto bydliska či špecifikácie vášho operačného systému.

Kontrola zvrchu

Možno pre vás anonymita nepredstavuje prioritu, najmä pri súčasnej sprísnenej legislatíve týkajúcej sa súkromia. Predstavte si ale, že žijete v krajine, ktorá kontroluje a diktuje svojim obyvateľom, na aké stránky môžu chodiť a akým spôsobom môžu cez internet medzi sebou komunikovať. Nemusíme pritom myslieť len na Severnú Kóreu, kde internet majú len vyvolení, ale svojich obyvateľov na internete kontrolujú krajiny ako Čína, Rusko a napríklad aj Irán. „Keď vláda obmedzila ľuďom v Iráne prístup na internet, snažili sme sa im pomôcť, ako sa dalo a sme radi, že to malo od nich pozitívnu odozvu,“ povedal pre portál Arstechnica Andrew Lewman, bývalý výkonný riaditeľ firmy Tor Project. Tieto krajiny sa však s podobným zásahom do obmedzenia ich kontroly nad ľuďmi vôbec nechceli zmieriť. „Napríklad v Rusku Štátna duma dokonca pred rokom schválila zákon o obmedzení používania anonymných prehliadačov, ktoré neumožňujú cenzúru,“ píše Kieren McCarthy pre britský portál Theregister. Podobným smerom sa v tomto období uberala aj Čína. Tam išli na to prefíkane. V tejto krajine totiž máte k dispozícii len troch operátorov, ktorí automaticky blokujú nežiadané aplikácie.  A to okrem anonymných prehliadačov prehliadačov aj známe sociálne siete ako Facebook a Twitter alebo spravodajský portál BBC.

Anonymný kyberzločin

Samozrejme, vlády argumentujú tým, že sa po dark weboch šíri aj ilegálna komunikácia, no na to už majú dohliadať kybernetické oddelenia tajných služieb a polície. Je však pravdou, že čo je dobre skryté, utajené a ochránené pred vysledovaním, láka zlosynov. Od tých menších, ktorí sa živia predajom nelegálnych kópií hudby, až po bossov drogových kartelov, ktorí si tu dohadujú krvavý biznis. Cez dark web nájdete kontakty na nájomných vrahov, podpaľačov, návody na trestný čin alebo nedovolené pornostránky. Samotné nelegálne transakcie sa uskutočňujú prostredníctvom kryptomien, zvaných bitcoin, ktoré sú nevystopovateľné. Špecializované oddelenie americkej FBI to pri rozlúsknutí anonymity na temných stránkach teda nemá ľahké, ale ich „správni hackeri“ sa v dark nete dobre vyznajú. FBI nedávno odhalila samotný server najväčšieho nelegálneho digitálneho trhoviska na svete, zvaného Silk Road. Majiteľ tohto servera s prezývkou Dread Pirate Roberts (vlastným menom Rosse Ulbricht) si už vo väzení odpykáva doživotný trest.

Pomohli aj hackeri

Pred piatimi rokmi zatkla írska polícia na žiadosť americkej FBI aj 28-ročného obyvateľa Dublinu Erica Eoina Marquesa, ktorý si odpykáva dlhoročný trest vo väzení. Išlo totiž o najväčšieho šíriteľa detskej pornografie na svete. FBI zrušením jeho činnosti vymazala takmer polovicu stránok v sieti Tor. Mal na svedomí aj vytvorenie služby zvanej Freedom Hosting. Tá poskytuje priestor pre ukrývanie stránok, ktoré vidíte prostredníctvom Tora. Ľudovo povedané, beží na ňom značná časť dark webu. Netrvalo dlho a vznikla druhá verzia zvaná Freedom Hosting II. Do nej sa však pred FBI dostalo aj hnutie známych hackerov Anonymous. Vykonali zatiaľ najväčšiu „raziu“ na dark webe v histórii. Zmazali všetky stránky o detskej pornografii a zverejnili výpis z databázy serverov a privátne kľúče k všetkým hosťovaným stránkam s koncov kou .onion. Bolo ich viac ako 10,5-tisíca.

Hniezdo tých najhorších

Hľadáčik FBI sa momentálne sústreďuje na najväčšiu temnú sieť stránok, z ktorej je najznámejšia najmä Besa Mafia. Ponuka stránky je rozsiahla. Od plánovaného útoku psov až po objednávku vraždy. „Stránka vyniká zabezpečenými technikami komunikácie, kde sa objednávateľ a vykonávateľ vraždy nikdy nestretnú a nepoznajú sa,“ povedala pre denník Sydney Morning Herald investigatívna žurnalistka Eileen Ormsbyová. Sama si cez tento portál objednala vraždu svojho fiktívneho manžela, aby odhalila pozadie týchto zločinov. Dlho sa nič nedalo vypátrať, ale neskôr sa Eileen zúčastnila súdu v Minnesote, kde bol obvinený človek z objednania vraždy dvoch ľudí prostredníctvom Besy Mafia. „Potom už stačilo len veľa poctivej detektívnej práce, aby sa odmaskoval aj ich anonymný vrah,“ dodala Eileen.

Temné stránky v útrobách internetu zaručujú anonymitu a ochranu údajov, dokonca ponúkajú ľuďom v neslobodných režimoch možnosť uplatniť svoje občianske práva, ktoré im ich vlastná vláda popiera. To mal byť prvoradý účel temného internetu. Dark web je, bohužiaľ, aj semeniskom mocných zločincov, ktorí pod rúškom anonymity terorizujú celý svet

Vznikol pre tajné služby

Tor je najčastejšie používaná sieť a prehliadač dark netu. Sieť vyvinul matematik Paul Syverson a špecialisti v informatike David Goldschlag a Michael Reed. Tento tím pracoval pod prísnym utajením pre Výskumný inštitút amerického námorníctva. Vyvíjal zašifrovanú anonymnú sieť pre komunikáciu pracovníkov tajných služieb. Do vývoja projektu prispela aj Agentúra pre výskum pokročilých obranných projektov, známa pod skratkou DARPA. Zlom nastal v roku 2004, kedy zdrojový kód ponúklo Výskumné stredisko amerického námorníctva verejnosti. Projekt pokračoval s financovaním spoločnosti Electronic Frontier Foundation, ktorá bojuje za práva a slobodu slova na internete. Zakrátko vznikla nezisková organizácia Tor Project, ponúkajúca bezplatný nástroj na boj proti cenzúre na internete aj v podobe ich vlajkového produktu, prehliadača Tor Browser.

 

Slovník DARK WEBU

DEEP WEB – sú to webové stránky a dokumenty, ktoré majú dostupný obsah len po prihlásení alebo špeciálnej autorizácii. Taktiež sú to webstránky, ktoré sú skryté pred vyhľadávačmi a dostanete sa na ne len na základe znalosti ich URL adries.

DARK WEB – nesprávne zamieňaný pojem s deep webom. Dark web je skôr jeho súčasťou. Anonymná sieť webstránok, kde sú názvy domén tvorené písmenami a číslicami a majú koncovku .onion.

DARK NET – sieť fungujúca v internetovom systéme. Je to súhrnné označenie pre deep web a dark web. Ponúka alternatívy bežných sociálnych sietí, diskusných fór a podobne.

TOR – sieť a prehliadač, vďaka ktorým môže používateľ počítača bezpečne navštevovať webové stránky či posielať okamžité správy bez toho, aby bola odhalená jeho poloha a identita napríklad prostredníctvom IP adresy.

FREENET – vznikol v roku 2000 na boj proti cenzúre internetu. Ide o distribuovanú, šifrovanú P2P sieť slúžiacu na ukladanie dát a publikovanie obsahu rôzneho druhu.

 


Foto: 
Shutterstock

Mohlo by vás zaujať:

Aby notebook vydržal dlhšie: Ako sa oňho správne starať?
Predĺžte život svojmu mobilu alebo tabletu. Je to jednoduché

Facebook Comments