Prekonala by len vzdialenosť medzi dvomi hviezdami, ktorých sú však v jednej galaxii miliardy. A týchto galaxií v nami pozorovateľnom vesmíre sú taktiež miliardy. Pri uvažovaní o rozľahlosti vesmíru, o vzdialenostiach medzi jednotlivými objektmi sa dostávame za hranicu bežného chápania. Mimo našich všedných skúseností. Aby sme si mohli lepšie znázorniť vzdialenosti rôznych objektov od Zeme, pomôže, ak si našu planétu s priemerom 12 756 kilometrov zmenšíme do miniatúrnych rozmerov. Napríklad na veľkosť špendlíkovej hlavičky s priemerom jeden milimeter.

Cesta slnečnou sústavou

Pri našej ceste vesmírom v zmenšenej mierke by sme najskôr míňali objekty slnečnej sústavy. Prvým by bol Mesiac vzdialený približne 3 centimetre. Posádke Apollo 11, ktorá ako prvá pristála na Mesiaci, trvala táto cesta približne 75 hodín. Najbližšou planétou k Zemi je Venuša, v mierke so špendlíkovou hlavičkou vzdialená viac ako 3 metre. Slnko by sa nachádzalo 11,76 metra od našej zmenšenej planéty. Pri našej ceste by sme sa však pohybovali opačným smerom, teda preč od Slnka. Dostali by sme sa k Marsu vzdialenému viac ako 6 metrov a postupne aj k ďalším planétam až po Neptún vzdialený už 342 metrov. Hovoríme o strednej vzdialenosti planét a tiež vytvárame ideálne a v skutočnosti nedosiahnuteľné podmienky, keby boli všetky planéty približne na jednej priamke v smere našej cesty. V skutočnosti sa totiž planéty nachádzajú v rôznych miestach svojich obežných dráh a môžu byť teda aj v úplne opačných smeroch od Slnka. Nasledoval by prechod popri trpasličích planétach, medzi ktoré sa radí aj Pluto, a objektoch Kuiperovho pásu.

V medzihviezdnom priestore

O výrazný kus ďalej by sa nachádzala sonda Voyager 1 (v zmenšenej mierke vo vzdialenosti 1,69 kilometra), ktorá je vôbec najvzdialenejším ľudským výtvorom vo vesmíre. Vypustená bola v roku 1977 a v skutočnosti sa nachádza už 22 miliárd kilometrov od Zeme. Sonda Voyager 1 je stále funkčná. Pred približne piatimi rokmi opustila slnečnú sústavu a nachádza sa v medzihviezdnom priestore. Okrem iného so sebou nesie aj posolstvo pre prípadné inteligentné civilizácie vo vesmíre. Takzvaná Zlatá platňa Voyageru obsahuje pozdravy v rôznych jazykoch sveta, zvuky od spevu vtákov až po štart rakety a tiež množstvo hudobných skladieb. Ešte predtým, ako by sme sa cez prázdny a studený medzihviezdny priestor dostali k ďalšej hviezde, prechádzali by sme cez obrovskú zásobáreň komét, ktorá sa nazýva Oortov oblak. Obklopuje celú slnečnú sústavu a považuje sa za pozostatok hmloviny, z ktorej sa sústava sformovala. Svetlu zo Slnka trvá viac ako desať mesiacov, kým sa do tejto obrovskej sféry s biliónom komét dostane. Od nášho špendlíka predstavujúceho Zem by bola hlavná časť Oortovho oblaku vzdialená takmer 600 kilometrov.

K centru galaxie

Na ceste k hviezde Proxima Centauri by sme pritom neboli ani v pätine. Tá je od Slnka vzdialená viac ako 4 svetelné roky a v našom zmenšenom modeli by sa nachádzala 3155 kilometrov ďaleko. Pre porovnanie, je to približne vzdialenosť medzi Bratislavou a Teheránom. Centrum Mliečnej dráhy, kde sa nachádza obria čierna diera, by bolo v našej mierke vzdialené viac ako 19 miliónov kilometrov. V skutočných rozmeroch to predstavuje okolo 25 000 svetelných rokov. A to sa stále nachádzame len vo vnútri jednej galaxie, v nepatrnom zlomku celého vesmíru. V odborných kruhoch sa naďalej diskutuje o tom, či je vesmír konečný alebo nie. Preto sa radšej používa termín pozorovateľný vesmír. Predstavuje sféru okolo Zeme, z ktorej malo svetlo čas doletieť k nám počas celého trvania vesmíru. Z najvzdialenejších častí tak putovalo 13,7 miliardy rokov a prekonalo vzdialenosť 13,7 miliárd svetelných rokov. Skutočná veľkosť pozorovateľného vesmíru je však omnoho väčšia. A to preto, že objekty, z ktorých svetlo pred miliardami rokov vyletelo, sa v dôsledku rozpínania vesmíru ešte viac vzdialili. Priemer pozorovateľnej oblasti vesmíru je teda 93 miliárd svetelných rokov.

Vzdialenosti od Zeme, ak by bola ako špendlíková hlavička:

Slnko – 11,76 m
Merkúr – 7,21 m
Venuša – 3,26 m
Mesiac – 3 cm
Mars – 6,16 m
Jupiter – 49,44 m
Saturn – 100,1 m
Urán- 214 m
Neptún -342 m
Pluto – 450 m
Voyager 1 -1,69 km
Oortov oblak – 588 km
Proxima Centauri – 3155 km
Centrum Mliečnej dráhy – 19 400 000 km
Galaxia Andromeda – 190 000 000 km

Foto: NASA

Vo vesmírnych hlbinách ešte ostaneme:

Astronóm Peter Vereš skúma nebezpečné objekty vo vesmíre
Koniec v nedohľadne. Vesmír sa roztrhne o necelé 3 miliardy rokov

Facebook Comments