Festival Surva podporuje a propaguje staroveké bulharské zvyky, ktoré sú aj v súčasnosti stále živé. Predstavujú dôležitú súčasť bulharskej folklórnej tradície a sú určené na to, aby ich predvádzali hlavne muži, ale aj ženy. Svojou konkurenčnou povahou je festival nielen obyčajným miestom konania, ale aj výnimočnou súťažou pre živé zhmotnenia tejto tradície, konkrétne Kukerov a Survakarov.

História festivalu

Mesto Pernik organizuje festival Surva už od roku 1966. Oficiálne rozhodnutie sa zrodilo v roku 1965 a prvý ročník festivalu odštartoval 16. januára 1966. Po 19 rokoch získal festival status medzinárodného podujatia. O desať rokov neskôr, v roku 1995, Medzinárodná federácia karnevalových miest prijala mesto Pernik za svojho právoplatného člena, čím nadobúda plné členstvo v najdôležitejšej organizácii svojho druhu. V júni 2009 bol Pernik vyhlásený za európske hlavné mesto Survov a Mummerov. Mummer je akákoľvek osoba, ktorá je prezlečená do nejakého kostýmu maškarného štýlu, ktorý niečo znázorňuje či vyjadruje. V bulharskom ponímaní má každá takáto osoba na hlave svoju masku, ktorá znázorňuje zviera alebo nejakú mysterióznu postavu. Maska spolu s celým kostýmom, doplnená o špeciálne tance Kukerov, má na uliciach za cieľ odohnať všetko zlo a privodiť ľuďom len všetko dobré.

Vybúrený dav

Najväčšou atrakciou festivalu Surva je dvojdňový nepretržitý sprievod maškarných skupín a folklórnych súborov zo všetkých oblastí Bulharska, ale aj zo zahraničia. Približne 6-tisíc účastníkov z viac ako 100 skupín z každého folklórneho regiónu Bulharska, ale aj iných európskych krajín či Ázie a Afriky sa zúčastňuje na tejto nezabudnuteľnej akcii, ktorá je zároveň aj súťažou o najkrajšie a najlepšie skupiny. Účastníci sa v spoločnosti svojich skupín postupne posúvajú v sprievode po uliciach mesta až k samotnému centru Pernika, kde ich na najväčšom námestí čaká burácajúci dav nadšených ľudí spolu s odbornou porotou festivalu. Tá nielen všetky skupiny verejnosti predstavuje, ale zároveň ich aj hodnotí. Na námestí pred zrakom tisícok ľudí predvedie každá skupina svoje vystúpenie, ktorého posolstvo je vždy veľmi hlboké. Súvisí s bulharskými zvykmi, tradíciami a obyčajmi a jeho odkaz má byť cítiť v mysliach a srdciach všetkých ľudí. Súťažiaci sem prichádzajú, aby sa pokúsili vyhrať, aby zažili nefalšovanú atmosféru, poriadne sa zabavili, ale hlavne preto, aby získali pocit, že boli toho všetkého súčasťou. Návštevníci si sem idú pozrieť prehliadku Kukerov s ich vystúpeniami, chcú vidieť unikátne kukerské masky zblízka, chytiť sa ich, nech im prinesú šťastie a zdravie. Odchádzajú omladení, vybúrení, ale najmä plní pozitívnej energie.

Vyháňanie zlých duchov

Maškarné rituály pochádzajú zo starých pohanských čias a sú stále prítomné v bulharskej folklórnej tradícii. Bulharské maškarné hry sú zväčša prepojené v kontexte sviatkov medzi Vianocami a Veľkou nocou. V rôznych regiónoch Bulharska nosia ľudia masky počas dvanástich dní vianočných sviatkov (od Vianoc cez Nový rok až do sviatku Epifánie), počas dňa Sirni Zagovezni (nedeľa pred pôstom) a počas dňa Todorova Nedelia (nedeľa pred začiatkom Veľkej noci). V západnom Bulharsku sú ľudia, ktorí vykonávajú tieto rituály okolo Nového roka, známi ako Survakari, zatiaľ čo tí, ktorí sa zúčastňujú na maškarných hrách pred začiatkom jari, sú Kukeri. Symbolický význam decembrových a januárových rituálov súvisí s koncom starého roka a príchodom nového, ktorý so sebou prináša prebudenie prírody do jej nového života. Tieto rituály majú za cieľ odoslať zvesť prírode, aby Bulharov odmenila v podobe bohatej úrody, zdravia, šťastia, plodnosti pre ľudí a zvieratá. Sú určené na vyháňanie zlých duchov a prípravu ľudí na nový začiatok v akomkoľvek zmysle. Tanec maskovaných mužov je mystickou jednotou rytmu, zvuku a farby. Pohybujú sa v špeciálnom rytmickom kroku. Nosením pôsobivých masiek a jedinečných kostýmov naplnia ovzdušie každej dediny alebo mestečka so zvukom stoviek zvonov a šepkajúcich požehnaných želaní. Maska podľa folklórnych presvedčení chráni pred škodlivým vplyvom nečistých síl.

Tajomný rituál

Bulharské kukerské masky sú bohatým zdrojom informácií o rôznych etnografických oblastiach krajiny. Zvuk zvonov rôznej veľkosti zavesených okolo pása tanečníkov posilňuje ochranné vlastnosti masiek. Každá skupina maskovaných mužov znázorňuje rozličné typy ľudí či povolaní. Podľa tradície sa kukerských tancov nemôžu zúčastňovať žiadne ženy, pretože je to výhradne mužská záležitosť, nehľadiac na vek muža či chlapca. Dnešné maškarné hry majú duálnu povahu. Na jednej strane sa stále v súlade s tradíciou vykonávajú v tradičný deň a v tradičnej lokalite, ale na druhej strane prebrali prvok výstavy a súťaže a takisto sú prispôsobené na javisko. Preto sa festivalu zúčastňuje čoraz viac ľudí a rok čo rok sa zdvíha počet návštevníkov nielen z Bulharska, ale z celého zahraničia. Kostýmy Kukerov a Survakarov sú v podstate rozdelené na dva druhy: kožušinové a látkové. Masky predstavujú hlavy zvierat alebo zvláštnych tvorov so strašidelnými tvárami. Majú rozsiahle čeľuste, rohy, chvosty alebo zuby. Komplikovaná dekorácia z peria je podporená na drevenom ráme. Niekedy však maska môže byť taká jasná ako ľudská tvár, rozmazaná uhoľným prachom a zamaskovaná falošnými fúzmi alebo vlnenou bradou. Typické masky sú vyrobené z kozích alebo ovčích koží, krídel a peria z hydiny, rohov, dreva či listov z kukurice. Ďalšie masky obsahujú textílie, vlnu, koráliky, suché rastliny, papierové doplnky. Účastníci si vyrábajú svoje masky buď sami, alebo s pomocou skúsených remeselníkov. Veľkosť masiek sa pohybuje od rozmerov ľudskej hlavy až do niekoľkých metrov, ktoré už pripomínajú živé chodiace stromy. Proces výroby kukerskej masky je sám osebe tajomným rituálom.

Nudný Pernik?

Mesto Pernik leží v západnom Bulharsku, už takmer pri hraniciach so Srbskom. Napriek tomu, že má okolo 80-tisíc obyvateľov, nie je vyhľadávanou turistickou destináciou, pretože mesto nemá turistom čo ponúknuť. Tento fakt sa mení vždy posledný januárový víkend, keď sa tu od piatka do nedele koná medzinárodný festival Surva. Práve vtedy sa Pernik mení na najnavštevovanejšie mesto v Bulharsku, do ktorého prichádzajú turisti, cestovatelia, ale najmä samotní Bulhari, aby si na vlastné oči pozreli najväčšie kultúrne dedičstvo, ktoré Bulharsko môže ponúknuť.

Michal Hertlík – je cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu, takže ho zaujíma dianie vo svete, geopolitika, história a geografia. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií.

Foto: archív Michala Hertlíka

Mohlo by vás zaujímať:

Jallikattu: Indickí toreadori
Adrenalínové dovolenky pre totálnych bláznov

Facebook Comments