Medzi prvé slová, ktoré dieťa dokáže povedať, najčastejšie patrí mama alebo tata. Nie sú to slová, ktoré by sme mali geneticky predprogramované. Sú to slová, ktoré rodičia pred svojou ratolesťou najčastejšie opakujú. Môže sa teda stať, že dieťa ako vôbec prvé slovo povie napríklad pivo alebo lietadlo. Stačí, ak slovo spojíte s konkrétnou vecou alebo osobou a počas prvých mesiacov života batoľaťa ho v dostatočnej frekvencii opakujete. V momente, keď má malý človiečik dostatočne vyvinuté svalstvo a inteligenciu, slovo zopakuje. Prvýkrát, druhý, tretí, osvojí si ďalšie a ďalšie.

Potrebuje fotografie, zvuky a video

Na rovnakom princípe funguje aj vzdelávanie umelej inteligencie. Počítaču stačí ukázať dostatočné množstvo dát, on ich vyhodnotí, zapamätá si ich a začína prejavovať známky jednoduchého premýšľania. Avšak až také jednoduché to nie je. Aby sa stroj naučil jedno jediné slovo, potrebuje vidieť tisícky fotografií toho istého v najrôznejších podobách. Ako príklad môžeme uviesť inteligentnú aplikáciu, ktorá dokáže z fotografie prečítať text. Každý jeden znak, ktorý dokáže aplikácia dešifrovať, najprv musela vidieť na tisíckach fotografií, v tisíckach situácií a napísaný alebo nakreslený všetkými možnými formami. Iný, pomerne jasný príklad sú selfie fotografie. Po istom čase používania vášho inteligentného zariadenia si všimnete, že smartfón alebo tablet vašu tvár rozpozná oveľa jednoduchšie než tváre iných ľudí. Ak ste instagramová hviezda, egomaniak alebo závislák od svojky, šanca, že vás smartfón nesprávne identifikuje, je len veľmi málo percentná. Nakŕmili ste ho totiž dostatočným množstvom materiálu na vzdelávanie sa. Ďalším krokom k vzdelávaniu umelej inteligencie je zvuk. Ak už má stroj naučené slová, vety či frázy z obrázkov, rovnako jednoduchým, no zároveň prácnym spôsobom sa naučí reagovať na hovorené povely, prípadne reagovať na vás zvukom – odpoveďou vo forme jednoduchej vety. Ako príklad môžeme uviesť asistentov inteligentných telefónov, napríklad Siri od Apple alebo inteligentné domácnosti, ako je Alexa od Amazonu.

Najdokonalejší analytik

Umelá inteligencia je v porovnaní s ľudským mozgom absolútne hlúpa. Prečo? K tomu sa dostaneme. Zároveň je však oproti človeku doslova géniom. Čo jej ukážete, to si ako informáciu uloží a dokáže s ňou pracovať už navždy. Ľudia si často nevedia spomenúť, čo robili pred piatimi minútami. Keďže si stroje pamätajú všetko, čo do nich uložíte a dokážu s tým nonstop pracovať stále v širších súvislostiach, prídu na doslova neviditeľné detaily, ktoré si človek nemá šancu uvedomiť. Umelá inteligencia takto dokáže na základe dostatočného  objemu dát predvídať napríklad rakovinu. Znie to ako šarlatánstvo, no keď si uvedomíme, že počítač dokáže rozanalyzovať každý jeden pixel každej fotografie, ktorý mu ukážeme a navyše ho analyzuje v troch rovinách, dáva to celé zmysel. A ak spojí údaje so zvukom, ba dokonca videom, predikciám môžeme stále viac dôverovať.

Nie až taká inteligentná

Prečo je potom hlúpy? Hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým je, že rozhodovanie strojov je na základe percentuálnej zhody s databázou. Ak vám umelá inteligencia vyhodnotí portrét vášho štvornohého miláčika ako obrázok psa, neznamená to, že si je istá tým, že vidí psa. Len mala dostatočnú percentuálnu zhodu, ktorá mohla byť pokojne len 60 %, čo je pomerne blízko k tipu. Dobrou správou ale je, že technológie sú už také pokročilé, že ak vám ponúknu zlý výsledok, na základe vašich povelov dokážu pochopiť, že tak spravili a do budúcna sa z toho poučia. Či však istota výsledku rastie v promile, alebo percentách, je otázne. Skôr by sme sa priklonili k promile. Ďalším dôvodom, prečo sa umelá inteligencia ešte dlho nezbaví nálepky „inteligentná len na prvý pohľad“, je to, akým spôsobom sa v skutočnosti ľudský mozog učí. Nevníma totiž informácie informácie na základe jednej konkrétnej veci či znaku, ale konceptuálne a v kontexte. Toto je dôvod, prečo my ľudia dokážeme ľahšie a rýchlejšie vnímať svet okolo nás a učiť sa. Skúste si spomenúť na obdobie, keď ste sa učili šoférovať. Absolútnym základom bolo naučiť sa stláčať pedále, radiť a krútiť volantom. Avšak v skutočnosti ste vnímali a kategorizovali všetko, čo sa dialo okolo vás, dávali ste si veci do kontextu, predpovedali ste na základe skúseností získaných v danom okamihu, ale aj v minulosti, a vypracovávali plán na základe všetkého spomenutého. Toto stroje, aspoň zatiaľ, nedokážu. Dokážu pracovať len so strohými informáciami a vykonávať izolované úlohy. Napríklad hrať šach alebo rozpoznať tvár.

Pozor na etiku

Ďalšou veľkou témou a dôvodom, prečo je stroj v porovnaní s človekom stále hlúpy, je etika. Zatiaľ čo človek dokáže prirodzene vyhodnotiť napríklad rasovú diskrimináciu, stroj nie. Ak sa učí od svojho majiteľa a ten čo i len podprahovo podsúva nekorektné rasistické informácie, stroj si ich privlastní a začne s nimi operovať ako s faktami. Vysvetliť si to môžeme na prvý pohľad síce absurdnom, no reálnom príklade. Ak na svojom inteligentnom zariadení často vyhľadávate fotky ľudí a za správne výsledky beriete len tie fotografie, kde sú belosi, umelá inteligencia to môže pochopiť tak, že robí chybu  a všetky ostatné rasy prestane ako ľudí vyhodnocovať.

 

Foto: Shutterstock

Zaujímate sa o umelú inteligenciu?

Izraelský tank sa popýši aj umelou inteligenciou
Bohovia a zvyšok? Umelá inteligencia môže rozdeliť svet na dve skupiny
Roboty sa učia písať. Čo to prinesie ľudskej civilizácii?

Facebook Comments