Výkony extrémnych triatlonistov sú obrazom siahnutia si na úplné dno. Pri nadľudských výkonoch je len ťažko predstaviteľné, že sa títo športovci dokážu venovať aj niečomu inému. Richard Rožok pracuje na plný úväzok ako technický inžinier v lodiarstve v Nórsku a aj napriek tomu na jednom z najťažších extrémnych triatlonov Norseman obsadil priečku v TOP 10.

Na Instagrame ste po smrti Stephena Hawkinga pridali jeho fotku ako spomienku. Čím vás najviac inšpiroval?
Je veľmi ťažké zhrnúť v krátkej odpovedi, čím ma Stephen najviac inšpiroval, keďže toho nielen v profesionálnom, ale aj v osobnom živote dosiahol neskutočne veľa. Najväčšia inšpirácia pre mňa je, že sa netreba nikdy vzdávať. Aj keď sú podmienky proti nám, vždy sa to dá na dobré obrátiť. Však ako sa vraví, keď ti život dáva citróny, sprav si limonádu (smiech).

Ste vyštudovaný elektrotechnický inžinier a podľa sociálnych sietí sa práve tomuto venujete na plný úväzok. Ako sa dá popri normálnom zamestnaní trénovať na extrémne triatlony?
Áno, vyštudoval som Elektrotechnickú fakultu na Žilinskej univerzite. Zamestnaný som v ABB Marine & Ports, kde pracujem ako technický manažér. Pracujeme s elektrickými pohonnými systémami na výletných lodiach, tankeroch a podobne.
Keby ste sa ma spýtali pred tromi rokmi, povedal by som, že je to nemožné. No veci sa menia a dnes mám na to iný pohľad. Možno bude dobré v tomto prípade zacitovať môjho trénera, ktorý vždy hovorí: „Dve hodiny sú 8 % z dňa, žiadne výhovorky.“ Keďže momentálne žijem sám a nemám deti, viem si čas zariadiť tak, aby som stíhal prácu a aj tréning. Ale mám veľa kamarátov, ktorí to zvládajú rovnako aj s deťmi. Život je otázkou priorít a tou mojou je momentálne tréning a práca.

Kedy a ako ste objavili čaro triatlonových pretekov?
Asi pred šiestimi rokmi som kúpil môj prvý horský bicykel a začal sa pomaličky bicyklovať, pochopiteľne, ako to býva, dlho netrvalo a mal som doma aj cesťák. V roku 2014 som sa rozhodol ísť s kamarátmi na Malorku, kde som stretol neuveriteľných ľudí zo sveta triatlonu a jediné, o čom sme sa na dlhých päť- až šesťhodinových túrach rozprávali, bol triatlon. Dlho netrvalo a prihlásil som sa na môj prvý krátky Tønsberg triathlon v Nórsku. Ak si dobre pamätám, preteky boli v strede augusta, takže som mal dosť času pripraviť sa, keďže rozhodnutie o pretekaní prišlo v marci. Zo začiatku som nemal nejaký špeciálny tréning. Začal som plávať, behať a popritom bicyklovať. Na moje prekvapenie som skončil na vynikajúcom 24. mieste a v tom momente som vedel, že mám novú vášeň.

Od začiatku ste vedome mierili do extrémnej kategórie?
Nie, vôbec. Keďže žijem v Nórsku, Norseman Xtreme Triathlon bol jednoznačne jedným z top pretekov, ktoré by som po nazbieraní skúseností chcel absolvovať. Nemal som však nejaký špecifický plán. Viac-menej to bolo o tom, že keď to príde, tak to príde.

Pamätáte si ten moment, kedy ste si povedali: Klasika mi nestačí, idem vyššie?
Ono to nikdy pre mňa nebolo, klasiky mi nestačia, idem na extrémy. Originálny plán pre mňa bol pokračovať v krátkych a olympijských triatlonoch, budovať rýchlosť a postupne preniesť rýchlosť do dlhších pretekov ako polovičný a plný Ironman. No ako sa vraví, človek mieni a život mení.
Na Norsemana sa normálne hlási 2500 až 3500 ľudí, no štartuje iba 250. Prvýkrát som sa prihlásil už v roku 2015. Cez normálnu lotériu som lístok nedostal, ale spoločnosť, pre ktorú som pracoval medzi rokmi 2014 a 2017, bola jedným z hlavných sponzorov Norsemana a jedným z benefitov bola možnosť dostať lístok na tieto preteky. Na konci roka 2016 som dostal šancu reprezentovať Kongsberg Group na Norseman 2017. A bolo rozhodnuté, ide sa na Xtreme!

Vraj sa na triatlon najlepšie hodia bežci. Resp. tí, ktorým už len beh nestačí. Súhlasíte s tým?
Hmmm… Ťažko povedať, čiastočne súhlasím, ale čiastočne vás budem trošku pokúšať. Jednoznačne, byť dobrým bežcom je veľkou výhodou, keďže preteky sa končia behom. Ale mám veľa kamarátov, čo prišli z profesionálneho plávania, bicyklovania a iných športov. V každom prípade, vytrvalostné športy sú veľmi dobrým základom pre triatlon, ale neznamená to, že príchod z vytrvalostného športu vám uľahčí cestu triatlonu. Stále sú tam dva športy, ktoré budú pre vás nové. Ja som ako malý chlapec závodne lyžoval v Banskej Bystrici a vždy som bol pomerne dobrý vytrvalostný bežec. Počas vysokej školy som veľa netrénoval, takže návrat k behaniu nebol jednoduchý.

Ktorý z triatlonových športov je teda váš najobľúbenejší?
Čakal som túto otázku (úsmev). Momentálne sú všetky tri na prvom mieste. Nemám špeciálne obľúbený šport. Všetky si užívam a snažím sa zlepšiť vo všetkých troch rovnako.

Žili ste v Nórsku, momentálne ste v USA, no veľmi výdatne trénujete a pretekáte po celom svete. Kde všade teda pôsobíte?
Vďaka práci dosť cestujem, čo mi dáva možnosti nielen objavovať nové miesta, ale aj trénovať a pretekať na iných kontinentoch. Polovicu roka 2016 som žil v Šanghaji. V Nórsku som žil dokopy desať rokov a v Amerike, Houston, Texas, som na dva roky. Čo sa týka tréningových kempov s mojím trénerom, snažím sa stráviť aspoň štyri až päť týždňov na Malorke. Dvakrát do roka sa snažím navštíviť Slovensko a mojich rodičov v Banskej Bystrici a super sestru, ktorá momentálne žije v Bratislave. Milujem cestovanie, takže moje pôsobenie je viac-menej okolo celého sveta.

Teda stíhate pracovať, trénovať a dokonca aj objavovať krajiny, ktoré navštívite?
Určite áno, milujem cestovanie a objavovanie nových miest. Na bicykli a popri behaní sa dajú objavovať krásy nových miest a stretávať nových a zaujímavých ľudí. Každá krajina má niečo špeciálne a viete sa v nej niečo jedinečné naučiť. Jedna z „naj“ pre mňa navždy bude Nový Zéland.

Na Norsemanovi ste skončili na perfektnom siedmom mieste. V cieli ste dokonca nepôsobili až tak zničene ako iní pretekári. Mali ste počas pretekov v niektorej časti vyložene krízu?
Áno, bol to neuveriteľný výsledok. Samého ma to prekvapilo. Nie ste prvý, čo mi vraví, že som v cieli nevyzeral unavený. Jednoznačne som bol vyčerpaný do poslednej kvapky potu. Pravdupovediac, jediný dôvod, prečo som v cieli nepadol na zem, bol strach, že sa už nepostavím. Kríz bolo viac, ale snažím sa s nimi vyrovnať hneď na začiatku. Jednou z najlepších rád, ktoré som kedy dostal, bola od môjho trénera a päťnásobného svetového šampióna Craiga Alexandra. „Pri akejkoľvek kríze, nielen v pretekoch, ale aj v živote, máš päť sekúnd na to, aby si to otočil na niečo dobré, čo si z nej môžeš zobrať.“ Takže pri každej kríze som sa snažil uplatniť toto pravidlo.
Ďalšou veľkou pomocou bola super podpora od mojej kamarátky a jej manžela. Boli úžasní! Viem, že sa to často vraví a je to klišé, ale bez nich by som tak dobre nikdy neskončil. Kari je ženskou víťazkou Norseman 2016. V poslednej časti mi vždy, keď som začal kráčať, bolo to asi dva- alebo trikrát, povedala, že mám desať krokov a musím začať znovu bežať. Bez diskusie! Bola to obrovská podpora!

Mali ste ambíciu na taký skvelý výsledok?
Keď som sa dozvedel, že mám lístok na Norsemana, prvá vec, čo mi napadla, bola, či vôbec budem schopný dokončiť preteky. Nie nadarmo je Norseman považovaný za jeden z najťažších triatlonových pretekov na svete. Našťastie, od začiatku januára 2017 som začal pracovať so skvelým trénerom Frankom Jacobsenom z Dánska, s ktorým sme si sadli nielen profesionálne, ale aj ľudsky a hlavne jemu vďačím za skvelý výsledok a stopercentnú podporu počas prípravy. Postupom času, vynikajúcim tréningom, troma týždňami strávenými na trati Norsemana sa otázka o dokončení začala meniť na ambíciu skončiť v TOP 20. No siedme miesto som neočakával!

Vaše umiestnenie vám zabezpečilo opätovný štart na tomto extrémnom triatlone. Prišli aj ďalšie ponuky?
Áno. Tento rok som dostal pozvánku na AlaskaMan a elitné miesto na Norsemanovi. Z finančného hľadiska som si tento rok nemohol dovoliť AlaskaMan, keďže nemám sponzorov a všetko si momentálne financujem sám. Takže tento rok budem znovu skúšať šťastie na Norsemanovi.

Kde všade ste už stáli na triatlonovom štarte?
Väčšinu pretekov som absolvoval v Nórsku, ale zablúdil som aj do Švajčiarska, Španielska a Spojených štátov.

Mal niektorý z pretekov pre vás zvláštny význam?
Ťažko povedať, každé preteky sú niečím špecifické, každé ma naučia niečo nové a posúvajú ma dopredu. Norseman bol pre mňa veľmi špeciálny, nielen z hľadiska umiestnenia, ale aj z hľadiska sebapoznania.

A čo slovenské preteky?
Plán je kvalifikovať sa na Challenge Championship v Šamoríne tento rok, tak dúfajme, že sa mi to podarí. Minulý rok som podporoval kamaráta Mateja Peniaka na Jánošíkovi, kde skončil na krásnom ôsmom mieste, preteky sa mi veľmi zapáčili. Takže určite sa jedného dňa budem snažiť pretekať na domácej pôde.

Ako trávite voľný čas?
Keďže trénujem pätnásť až dvadsať hodín týždenne, väčšinu voľného času trávim tréningom. Ak netrénujem, rád si prečítam dobrú knihu a snažím sa študovať, aby som jedného dňa mohol odovzdať to, čo som sa ja naučil od môjho trénera.

Extrémni a vytrvalostní športovci si musia dávať pozor na to, čo jedia. Teda držať diétu. Nebojujete s tým? Nie ste gurmán?
Možno to bude znieť pre niektorých čitateľov zvláštne, ale mám rád zdravé jedlo. Nie som ním posadnutý, no držím sa pravidla 5/2. Päť dní mám stravu zloženú z rýb, zeleniny a potravín, ktoré mi pomáhajú dodávať energiu na tréning a regeneráciu. Dva dni si doprajem to, na čo mám chuť. V podstate si veci nezakazujem. Blízko k pretekom mám špeciálny jedálny lístok, ktorý sa ešte veľmi zošpecifikuje k posledným dňom.

Čo máte v pláne na rok 2018?
Tento rok v apríli plánujem Challenge Gran Canaria, kde by som sa rád kvalifikoval na Challenge Chapionship v Šamoríne v júni. V auguste si zopakujem Norseman. Po tom, ako sa v septembri presťahujem do Spojených štátov, by som sa chcel na jednom z pretekov, buď v Louisville alebo na Floride, kvalifikovať na majstrovstvá sveta na Havaji 2019.

Richarda môžete sledovať na Instagrame @richardrozok

Mohlo by vás zaujímať:
Uvidíme opäť legendárne góly?
Prečo bicyklovať? Dôvodov je toľko, že ostanete prekvapený

Facebook Comments