Kniha, vďaka ktorej sa vdova preniesla cez najväčšiu bolesť svojho života, sa stala národným americkým pokladom. The Joy of Cooking je aktuálna aj dnes a nechýba v knižniciach aj prvotriednych šéfkuchárov.

Mohlo by sa zdať, že hľadať súvis medzi najlepšou a najpredávanejšou kuchárskou knihou v USA a krachom na newyorskej burze z roku 1929 je nezmysel. No bol to práve najväčší pád akcií v dejinách, ktorý dal veci do pohybu. Nemeckú imigrantku zo zámožnej rodiny Irmu Rombauerovú historická udalosť zasiahla tým najhorším spôsobom. Jej manžel, právnik sa v dôsledku prepadu akcií obesil. Päťdesiatštyriročná vdova sa so smútkom vyrovnala prácou a v roku 1931 dokončila svoju kuchársku knihu The Joy of Cooking, Radosť z varenia. Irma Rombauerová vzala polovicu svojich úspor a investovala ich do vydania knihy na veľmi lokálnej úrovni, len pre mesto St. Louis. Ohlasy na seba nenechali dlho čakať a boli nadmieru pozitívne. Trvalo však celých päť rokov, kým sa vo vydavateľstve Bobbs-Merrill rozhodli vydať Radosť z varenia celoštátne.

Nešikovná kuchárka, geniálna spisovateľka

the joy of cooking

Marion (vpravo) s matkou Irmou v roku 1951. foto: history.com

Dnes je kniha považovaná za americkú gastronomickú modlu. Viac ako osemnásť miliónov predaných kusov hovorí samo za seba. Bola kombinácia nemeckých gastrokoreňov a ducha krajiny neobmedzených možností ten správny koktail, z ktorého vzišla najlepšia šéfkuchárka nielen svojej doby? Vôbec nie! Irma Rombauerová bola v skutočnosti v kuchyni veľmi priemerná. Tou tajnou ingredienciou pre najlepšiu kuchársku knihu Ameriky bol cit pre pohostenie, pochopenie doby a rozprávačské schopnosti. Zatiaľ čo bol trend začať všetky kuchárske knihy podrobným popisom jednotlivého kuchynského náčinia, Radosť z varenia začínala chválou koktailov. „Uvoľňujú jazyk a aj introvertov menia na príjemných spoločníkov. Servírujte ich v čo najpríjemnejšom prostredí, napríklad v obývačke, a čím skôr,“ napísala Irma Rombauerová vo svojej knihe. Jej vklad do knihy bol maximálne úprimný, na viacerých miestach píše o svojich nedostatkoch v kuchyni.

Delikatesy počas vojny

Radosť z varenia bola zrejme vôbec prvou kuchárskou knihou, ktorá reflektovala na situáciu doby. Počas Veľkej hospodárskej krízy to bolo práve toto dielo, ktoré ženám v domácnostiach ponúkalo lacné recepty z dostupných surovín. V popisoch jedál sa viackrát objavilo heslo lacné a dobré. V roku 1943 vyšla kniha v aktualizovanej verzii. Pokračujúc v nastolenom trende, Irma prispôsobila recepty práve zúriacej druhej svetovej vojne. Bezmaslový, bezvaječný a bezmliečny koláč či sójové boby ako perfektná náhrada za mäso dokonale ukazujú to, akým spôsobom Irma pomáhala ženám v kuchyni naprieč celou Amerikou v ťažkých časoch. Kniha mala tiež samostatnú kapitolu o prílohách zo surovín, ktoré boli v časoch hojnosti považované za zbytky. Oschnutý chlieb, kosti alebo kávové zrná sa zrazu premieňali na chutné prílohy.
Autorke sa rozhodne nedá uprieť cit pre marketing. Pri popisoch jedál neváhala spomínať slávne osobnosti, ktoré si pochutnávali na opisovaných receptoch.

Zdravý prístup

Veľkým obdobím knihy, a najmä definíciou, že Radosť z varenia je klasika, bolo vydanie z roku 1951. Editovala ho Irmina dcéra Marion Becker a vniesla doň niekoľko doslova revolučných prvkov. Tým prvým boli skice jedál namiesto fotografií. Dôvod? Nadčasovosť. Skice sú stále aktuálne, zatiaľ čo fotografie z päťdesiatych rokov by dnes už len málokoho nadchli. Veľkým krokom bolo tiež logo knihy. Štíhle vysoké písmená sa stali normou v gastroknihách, ktorú zadefinovala práve Radosť z varenia.

Sedem vydaní Radosti z varenia nadšeného zberateľa. foto: archív

Neboli to však len formálne úpravy, ktoré jasne hovorili, že dcéra po matke zdedila genialitu. Vydanie z roku 1963 opäť trefne reflektovalo na dobu. Uvoľnená povojnová atmosféra sa začala vracať do pomyselných koľají zodpovednosti. Marion veľmi presne vystihla, kedy bolo potrebné Američanov začať vzdelávať v oblasti zdravého stravovania. V Radosti z varenia pribudla rozsiahla kapitola s názvom Spoznaj svoje ingrediencie. Grafy, tabuľky, nutričné hodnoty, toto všetko malo pomôcť čitateľom pochopiť, ako jedlo upraviť tak, aby nebolo len pôžitkom, ale aj zdravým palivom pre telo. Prvýkrát vôbec sa vo väčšom meradle objavujú recepty, ktoré reagujú na alergie a intolerancie, a aj keď sa v knihe stále nachádzalo nie málo receptov odkazujúcich na polotovary, Marion vyzývala na používanie čerstvých, sezónnych a kvalitných surovín.

Späť v rodine

V roku 1975 Marion vydala za pomoci svojho manžela poslednú aktualizáciu knihy. Monštruóznym encyklopedickým dielom s viac ako 4500 receptami a tisíckou ilustrácií si získala taký rešpekt, že kniha v pravidelných intervaloch išla do dotlače bez jedinej zmeny najbližších dvadsať rokov. Následné vydania? Toho z roku 1997 sa chopila skupina prvotriednych kuchárov. Výsledkom bolo akési sterilné dielo bez štipky invencie a nápadu. Sedemdesiate piate výročie knihy však bolo náležite oslávené navrátením kvality k americkej gastronomickej biblii. Editáciu dostali na starosti manželia Beckerovci, Irmin vnuk Ethan s manželkou Susan, ktorí vrátili knihe ducha a povestný šmrnc ich rodiny. Kniha je dnes veľmi príjemným vyvážením reflexie doby a Irminých postrehov a postojov.

Mohlo by vás zaujímať:
Joe Wicks vám poradí ako jesť a variť bez obáv
Najdrahšia potravina na svete? Hľuzovka, zoznámte sa!

Facebook Comments