Pamätáte si svoj úplne prvý kontakt s whisky?
Nepamätám si to, pretože som bol ešte batoľa. Starý otec mi občas pred spaním dal trochu na jazyk. Je to stará škótska tradícia. Dlho som k nej nemal vzťah. Nevoňala mi a bolo zopár párty, po ktorých som s ňou nemal dobrú skúsenosť. Až na univerzite prišiel ten prelomový moment.

Aká bola vaša cesta do profesionálneho sveta whisky?
Pôvodne som pracoval v úplne inom odvetví – s elektronikou a whisky som mal iba ako koníček. Absolvoval som zopár večerných kurzov a išiel stále viac do hĺbky. Na jednom festivale som sa dal do reči s ľuďmi z Isle of Arran Distillery, sadli sme si a zhodou okolností sa im vo firme práve uvoľnilo miesto. Ponúkli mi ho. Bola to príležitosť, po ktorej som okamžite skočil.

Potrebuje každá whisky príbeh?
Každá jedna má príbeh! Potrebuje ho, aby sa s ňou ľudia vedeli stotožniť. Je to pitie, ktoré je veľmi orientované na ľudí. Whisky je o pálenici, ľuďoch a celých komunitách. A to sú príbehy.

Je veľký rozdiel medzi malými pálenicami a tými väčšími, známejšími?
Znie to zvláštne, ale áno, aj nie. Proces destilácie je všade rovnaký a veľmi tradičný. Dokonca aj vyprodukovaný objem sa až tak nelíši. Veľké pálenice majú skôr viac zamestnancov a väčšie biznis aktivity. Povedal by som, že práve v tomto je asi najväčší rozdiel.

Nepreferujú fanúšikovia whisky skôr menšie, menej známe pálenice?
Ako som povedal, výrobný postup je všade rovnaký. Ide skôr o to, že väčšie firmy majú neporovnateľne väčší rozpočet na komunikáciu značky. Teda dokážu osloviť viac ľudí. Tým zároveň pomáhajú aj malým páleniciam, pretože učia ľudí spoznávať whisky a vzbudzujú v nich záujem o niečo nové.

Raz ste povedali, že whisky je veľmi jednoduchá záležitosť. Naozaj si to myslíte?
Samozrejme! Prvá písomná zmienka o whisky v Škótsku je z roku 1494. Robila sa však už dávno predtým. Je to veľmi starý proces. Tí ľudia neboli technologicky pokročilí, neboli to majstri chémie. Dokázali spraviť whisky absolútne jednoduchým spôsobom, ktorý sa dodnes nezmenil. Nie je dôvod ho meniť, pretože to vymysleli perfektne. Preto si myslím, že je to veľmi jednoduchá záležitosť.

Ktorá z týchto vecí je najdôležitejšia? Voda, sudy alebo obilie?
To je veľmi ťažká otázka. Možno by som to otočil takto. Najmenej dôležitá je voda. Ak sa pozrieme na chuť, tak voda má na ňu najmenší vplyv. Sud dáva chuť, farbu a jemnosť.

Čo hovoríte na experimentovanie so sudmi po rôznych alkoholoch, vínach či dokonca pive?
Je to skvelé! To, čo v sude zrelo pred whisky, odovzdáva jedinečnosť, chuť, zážitok a, samozrejme, aj dochuť. Pivo je u nás prirodzeným partnerom whisky, tak prečo nie. Klasika sú cherry sudy. Zákazníci to milujú. Experimentovať popritom s niečím novým je len dobre. Páči sa mi to. V Arrane skúšame sudy po šampanskom, po španielskych vínach, po merlote a mnohých iných. Dokonca po tokajskom.

Kola a whisky zrejme nie je najlepší nápad…
Zoberte si desaťročnú single malt. Je to niečo, čo zrelo desať rokov. A vy do toho zrazu pridáte nejakú sladkú vodu? Whisky má celý komplex chutí, je to niečo, čo vzniká roky. Samozrejme, whisky s kolou je tradičný drink v kokteilovom odvetví. Prečo nie? Ale pre mňa je to šialená kombinácia. Som z Glasgowa, kde je zopár pokrokových barov. Skúšali tam miešať single malt s kolou. Dokonca to čapovali z tých post-mixových pištolí, no museli s tým prestať. Ľudia, pre ktorých je whisky vášeň, sa na to nemohli pozerať. Možno v prípade, ak by sme si zobrali nejaký blend, ale pre mňa single malt s kolou určite nie.

A pivo?
To je v Škótsku veľká tradícia. Keď si objednáte half and half, teda pol na pol, dostanete pintu piva a whisky. Je to taká tradičná vec, že keď to počujem, vždy si predstavím nejakého starého pána, ako si to pitie užíva.

 

Čo je podľa vás lepšie? Ak sa fanúšik venuje napríklad len 10-ročným single maltom alebo keď objavuje všetky whisky, tak ako k nim príde?
Ako príklad si zoberme 10-ročnú Arran whisky. Keď začnete s ňou, tak oveľa rýchlejšie a jasnejšie pochopíte ostatné Arran whisky. Rozmanitejšie a rozvitejšie chute, charakter suda, to všetko je v tých starších. Ale aby ste to pochopili, je podľa mňa dobré začať s 10-ročnou a na základe tých chutí porovnávať a objavovať staršie.

Má miesto pôvodu vplyv na chuť?
Toto je vec, o ktorej sa ľudia veľmi veľa dohadujú. Naša whisky chutí tak, ako chutí, pretože máme všetko z ostrova, anjelská daň sú len dve percentá vďaka morskému slanému vzduchu, ten spôsobuje aj to, že sudy trochu inak dýchajú. V neposlednom rade máme relatívne chladné, no stabilné podnebie. Chlad spôsobuje pomalšie dozrievanie. Whisky z teplých krajín majú výraznejšiu farbu a chuť. Ak má mať z geografických podmienok niečo vplyv na chuť, tak toto. Ale je to veľmi relatívne. Dalo by sa to overiť spôsobom, že by sme niekam vyviezli sudy a potom porovnávali. Ale to je veľmi riskantné, preto to nebudeme robiť.

Mali ste za život nejakú whisky, ktorej dochuť vás naozaj prekvapila?
Pamätám si, že raz som skúšal jednu s dochuťou portského. Myslím, že to bolo tak pred siedmimi rokmi. Cítil som v nej tiež mätovú čokoládu a zmrzlinu. Ako mladého fanúšika ma to dosť prekvapilo. Arran ma tiež raz prekvapil, myslím že to bolo v roku 2007. Dochuť bola po šampanskom. Bola to veľmi zaujímavá whisky, hlboká, mala krásnu farbu, bola veľmi komplexná a korenistá. Keď sa sud vyprázdnil, naplnili sme ho znovu a tá 10-ročná whisky bola jednoducho úchvatná. Sudy po šampanskom sú poklad!

Ako dôležitá je farba?
Je v princípe veľmi dôležitá. Je to prírodný produkt. Keď je dobrá farba, značí to aj dobrú whisky. Niektoré pálenice dofarbujú, čo nie je dobré. Dobrá whisky je prírodný produkt, teda má aj prirodzene krásnu farbu.

Uvás je to tradícia. Ako sa pozeráte vy Škóti na japonskú whisky alebo aj slovenskú, ak ste o nej počuli, prípadne ju aj pili?
Takmer všade na svete sa robí tradičným škótskym spôsobom. Veľa ľudí príde do našich páleníc, pozrú si proces výroby a doma ho napodobňujú. Avšak, každý do toho dá niečo svoje. Má svoje suroviny, experimentuje so sudmi, robí to v inom prostredí, podnebí. Nikdy nespravíte chybu, ak si dáte japonskú. Alebo whisky z akejkoľvek inej krajiny.

Stretli ste sa už s „fejkovou“ whisky?
Myslím, že osobnú skúsenosť nemám. Je to však žiadaný produkt a tie sa „fejkujú“. Najmä lepšie značky. Tak ako vo všetkom. Áno, bol som už po svete v baroch, kde som videl vystavenú značku, ktorú veľmi dobre poznám a mala úplne inú farbu. Teda áno, videl som „fejkové“ whisky. Zákony sú však nastavené tak, myslím aj u vás na Slovensku, aby sa tomu predchádzalo a zabránilo sa rozmachu tohto problému. Vedelo by to narobiť veľmi veľa škody.

Facebook Comments