Asi len málo ľudí si dnes živo pamätá jedinečného a paradoxne nezabudnuteľného Schönera Náciho, ktorý celých 40 rokov rozveseľoval obyvateľov Bratislavy. Robil tak čisto nezištne, lebo v tom videl zmysel svojho nie až tak šťastného života. Či bol trochu šialený? Pravdepodobne. No isté je, že sa zapísal do sŕdc mnohých bratislavských žien. Gentlemana, akým bol Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár, len tak nestretnete. Myslíme si, že každý muž by mal mať v sebe kúsok Schöne Náciho, ako ho v tom čase familiárne volali.

Ignác sa narodil v Petržalke ako syn obuvníka Karola. Celá rodina sa mu rozpŕchla do sveta. Jeho bratia odišli za obživou do USA, sestra sa mu vydala do Rakúska, matka utiekla s tovarišom do Viedne a jeho otec svoj žiaľ utápal v alkohole. Ignác ostal úplne sám a po smrti zadĺženého otca dokonali dielo skazy exekútori. Jeho známi mu zaobstarali prácu v divadle a Ignác postupne prišiel k filozofii, že by mal svoj život zasvätiť rozveseľovaniu publika, na čo mal prirodzený talent po starom otcovi, slávnom klaunovi. Túžil rozdávať radosť, smiech, lásku a dobro, možno práve preto, že jeho vlastný život veľmi veselý nebol.

Keď tak blúdil ulicami svojej milovanej Bratislavy, zrodil sa mu v hlave plán, ktorý naplnil až do takej miery, že dnes takmer 50 rokov po jeho smrti o ňom píšeme článok, pretože je veľkou inšpiráciou pre moderného gentlemana a priam ukážková šablóna spoločenského správania. To, čo bolo preňho prirodzené, si dnes mladí ľudia, pohltení svojimi smartfónmi, ani len nevedia predstaviť. Prechádzal sa so vztýčenou hlavou bratislavskými ulicami vo fraku a cylindri s paličkou, s kytičkou a malými balíčkami, ktoré rozdával len tak pre radosť. Úctivo zdravil každého okoloidúceho zdvihnutím klobúka a jemným uklonením sa. Každému týmto gestom vyčaril úsmev na tvári. Dennodenne ho bratislavčania stretávali v centre mesta na korze od Michalskej brány až po Dunaj. Navštevoval cukrárne Sturzera na Sedlárskej ulica, u Meyera na Hlavnom námestí a Myšáka na Štúrovej. Tam sa vždy tešili prítomnosti bratislavskej „celebrity“ a dávali mu zadarmo kávičku a zákusky. Takto prešiel životom slávny dobrák v čiernom fraku a bielej košeli s motýlikom.

Vždy chodil s ľahkosťou, tváril sa kultivovane a ľudia ho milovali. Ako pravý klaun im nikdy neukázal svoju pravú tvár, ktorej možno nebolo vždy do smiechu. Schönera Náciho môžete stretnúť aj dnes, stále usmiateho na Sedlárskej ulici v Bratislave, kde na pamiatku stojí jeho socha.

Facebook Comments