Aj laikovi je okamžite jasné, že ide o parafrázu The Dark Side of the Force a témou budú Hviezdne vojny.

Civilizácia Hviezdnych vojen

Tisíc slov, aj keby ich veršoval sám Yoda, je na adresu Hviezdnych vojen až vulgárne málo, zvlášť ak samotný fenomén dávno prekročil rozmery senzácie a stal sa celkom vážnou súčasťou našej civilizácie, inštitúciou, ktorá presahuje rámec kultúry všetkými možnými smermi. Hviezdne vojny sú dnes už totiž rovnako priemyslom ako filozofiou, inšpirujú fanúšikov rovnako ako vedcov a sotva by sme našli oblasť ľudského pôsobenia, pod ktorou sa nejako, i keď len sprostredkovane, prostredníctvom svojich fanúšikov, nepodpísali.

Len Google vykazuje k dnešnému dňu (3. 11. 2015) približne 376 miliónov výsledkov hľadania – na porovnanie, googlenie Biblie v anglickom prepise Bible hlási približne 369 miliónov výsledkov – a čokoľvek o Hviezdnych vojnách napíšeme, ani zďaleka to nemôže postihnúť ich význam. Veď len oficiálne názvy šiestich filmov, ktoré tvoria úplné jadro fenoménu, sa menili niekoľkokrát.

Zrod značky

Na začiatku, niekedy v polovici sedemdesiatych rokoch minulého storočia, pritom išlo len o extrémne pofidérny filmový projekt, ktorému okrem jeho tvorcu Georgea Lucasa nikto neveril a ani Lucas sám netušil, kam ho jeho budúci film dovedie. Obrovské problémy s produkciou sa ako väčšina faktov súvisiacich s Hviezdnymi vojnami rozpustila v košatej mytológii, na film neboli peniaze, nejestvovala firma, ktorá by dokázala vytvoriť potrebné triky, a vlastne nejestvovali ani technológie na ich vytvorenie.

Preto Lucas založil spoločnosť ILM špecializovanú na vývoj trikov, pričom platí, že ak by sme si súčasnú kinematografiu nejako dokázali predstaviť bez Hviezdnych vojen, bez ILM by to jednoducho nešlo. A nejestvovalo toho viac, napríklad dnešný model filmovej propagácie a distribúcie.

V roku 1977, keď mal prvý film neskoršej série premiéru, bolo napríklad zvykom, že o nasadení filmu do kín rozhodovali ich majitelia na základe projekcií. Film sa teda premietol najprv kinárom a oni sa viac-menej rozhodli, či film vo svojich kinách uvedú alebo nie. Hviezdne vojny kinárov príliš nezaujali. Aj preto sa Lucas vyslovene rozhodol vytvoriť dopyt, a to tak, že začal komunikovať priamo s potenciálnymi divákmi. Jednak film predstavil na scifi conoch – vtedy, v sedemdesiatych rokoch vyslovene minoritných stretnutiach priaznivcov sci fi – vrátane Comic Conu v San Diegu, ktorý však v ničom okrem mena nepripomínal dnešný mamutí Comic Con, a jednak sa s vydavateľstvom Marvel dohodol na vydaní komiksovej minisérie Hviezdnych vojen, v ktorej sa fanúšikovia komiksov mohli zoznámiť s ich svetom ešte pre uvedením filmu do kín.

To, že stratégia fungovala mimoriadne dobre, je dnes zjavné, vtedy však šlo o nevídaný postup, ktorý spôsobil, že prvý film vydržal v kinách mimoriadne dlho a spočiatku nijako výnimočná návštevnosť konštantne narastala niekoľko mesiacov od premiéry. Čo je však podstatne dôležitejšie, vznikol priamy vzájomný vzťah medzi Hviezdnymi vojnami a jeho fanúšikmi, ortodoxným jadrom, tými, čo udržiavali tlejúcu pahrebu aj vtedy, keď séria vzhľadom na mainstream spala.

Nezávislé Hviezdne vojny

Lucas sám sa pritom vďaka svojim prvým dvom celovečerným filmom – dystopii THX 1938 a generačnej dramedy American Grafitti (1971) už vtedy tešil povesti mimoriadne talentovaného mladého režiséra a scenáristu, reprezentujúceho takzvaný Nový Hollywood, teda obrodné filmové hnutie, ktoré bolo vo svojom jadre hollywoodskou reakciou na európske filmové Nové vlny. Vzniká tak nádherný paradox, za zrodom komerčne najúspešnejšej filmovej značky vôbec totiž vlastne stojí chlapík, ktorý mal filmársky bližšie k Truffautovi či Godardovi než k Fordovi či k Wyllerovi.

Lucasovi sa podaril ešte jeden husársky kúsok, a to taká miera autorskej nezávislosti, o ktorej mohli iní hollywoodski filmári len snívať. Spoločnosť 20th Century totiž pôvodné Hviezdne vojny pre nedôveru v ich potenciálny úspech vlastne len distribuovala, respektíve, podieľala sa investorsky na ich vzniku, ale len v takej minimálnej miere, že majiteľom všetkých relevantných práv vrátane merchandisingu zostal sám Lucas, respektíve jeho firma Lucasfilm Ltd. Tento stav pritom trval až do roku 2012, keď Lucas spoločnosť predal Disneymu.

Fakt veľký svet

Ale späť k veci, k Hviezdnym vojnám či, presnejšie, k fanúšikom, lebo kvôli nim, pre nich a s nimi tento fenomén funguje takmer polstoročie. Hviezdne vojny sú dnes predovšetkým svojou vlastnou mytológiou. Sú systémom autotematických odkazov, v rámci ktorých sa ich fanúšik môže zoznámiť so svetom, ktorého opísaná, v rozmanitých príbehoch zaznamenaná či naznačená história trvá plus-mínus dvadsaťpäťtisíc pozemských rokov. Začína sa niekde v roku mínus 23000, končí sa v roku plus 2000, pričom rokom nula vo svete Hviezdnych vojen je rok stretnutia Obiho Wana Kenobiho a Luka Skywalkera – filmovo spracované práve v prvom filme série z roku 1977.

Dosiaľ jestvujúce filmy tematizujú len minimálnu časť tohto obdobia, nejakých šesťdesiat rokov, ich dominantná časť je totiž obsiahnutá v stovkách komiksov, románov a videohier, ktoré sú rovnako Hviezdne vojny, ibaže už nie sú tak na očiach. Práve v nich sa však fanúšik dozvie to najzaujímavejšie a vlastne aj najinšpiratívnejšie, Hviezdne vojny by totiž nikdy nemohli byť takou úspešnou franšízou, ak by išlo len o marketing sústredený na čo najväčší predaj hračiek a všakovakých zberateľských predmetov. Aj o nich, mimochodom, existujú špecializované knižky, ba priamo encyklopédie. Séria vrchnákov od limonády vydaná špeciálne v Japonsku pri príležitosti uvedenia remastrovanej verzie prvej trilógie? Sú tam.

Jeden z veľmi populárnych a veľmi solídne doložených mýtov o Hviezdnych vojnách tvrdí, že Lucas sa pri koncipovaní svojho sveta inšpiroval dielom amerického religionistu Josepha Johna Campbella, konkrétne knižkou Tisíc tvárí hrdinu, a Campbellovým konceptom monomýtu. Veľmi dobre to sedí, ak si človek dá tú námahu a s Campbellom sa zoznámi bližšie. Aplikovať na Hviezdne vojny by sa však dalo aj učenie Dona Juana Carlosa Castanedu, údajne druhá knižná séria, ktorá Lucasa inšpirovala.

Ale keďže skutočným jadrom Hviezdnych vojen je metafyzický súboj dobra a zla v celej šírke významov vrátane predurčenia a slobodnej vôle, dajú sa okolo Hviezdnych vojen vybudovať celé myšlienkové koncepty viac či menej súvisiace prakticky s ktorýmkoľvek filozofom či mysliteľom, na ktorého si človek spomenie. To už sme však kdesi ďalej, kdesi inde. Lebo ak o Hviezdnych vojnách naozaj čosi univerzálne platí, tak to, že Sila je večná!

Zaujímavosti

Con je skratka anglického convention a označujú sa ním špecializované, vopred organizované stretnutia fanúšikov dnes prakticky už čohokoľvek. Prví boli fanúšikovia sci-fi v tridsiatych rokoch minulého storočia. Sci fi je totiž primárne menšinová záležitosť, nebolo ľahké stretnúť ďalšieho scifistu, preto sa začali organizovať cony – stretnutia. Prvý WorldCon, svetové stretnutie fanúšikov sci-fi, sa konal v roku 1939. Cony sa organizujú dosiaľ a nabrali rozmer mamutích akcií.

Subkultúra Hviezdnych vojen má rozmanité podoby, v zásade však môžeme tvrdiť, že ju tvoria fanúšikovia Hviezdnych vojen, pre ktorých sa Lucasova sága stala čímsi viac ako koníčkom. Mnohí jej príslušníci sú zároveň zberateľmi prakticky čohokoľvek, čo s Hviezdnymi vojnami súvisí. Osobitou kategóriou sú členovia takzvanej 501. légie – oficiálnej globálnej kostýmovej organizácie jestvujúcej pod záštitou Lucasfilm Ltd. s veľmi prísnymi pravidlami členstva a rozsiahlou charitatívnou činnosťou. Ich typickými znakmi sú čo najautentickejšie kostýmy a masky, repliky na nerozoznanie od filmových originálov.

Facebook Comments