Hovoriť o čaji je to isté, ako viesť rozhovor o káve. Patria k nám už neodmysliteľne a sotva o ich histórii premýšľame. Ale občas, možno pri čakaní na vriaciu vodu, si položíme zvedavú otázku: prečo máme čaj v tom tenulinkom, bielom vrecku? Za všetkým je mužská netrpezlivosť, úspora času, peňazí a nápad biznismena. Dejiny čaju sú aj dejinami rituálu, ktorý súvisel s jeho prípravou. Ale rýchle a úspešné časy začiatku 20. storočia rituálom nijako nepriali. Chcelo to nápad…

Obchodník Thomas Sullivan rozosielal zo svojej newyorskej centrály množstvo vzoriek čajových lístkov deň, čo deň. Obvykle ich vložil do malých škatuliek. Keďže v pozadí tejto “tea story” je aj kúsok nadmernej sporivosti pána Sullivana, v jeden deň sa rozhodol, že namiesto drahšej škatuľky použije hodvábne vrecko. Náhoda, či omyl chceli, že väčšina klientov vrecká rovno zaliala vriacou vodou a skvelý nápad bol na svete. Hotový čaj už totiž nebolo treba precediť. Po sérii experimentov s drahým hodvábom, gázou alebo jemným papierovým filtrom, sa napokon narodilo moderné vrecko, ktoré sa skladá z dvoch vrstiev papierového filtra, spojeného tlakom a teplom. Čaj si tak uchováva jedinečnú chuť, arómu a farbu. Ako k téme poznamenáva server lidovky.cz, v súčasnosti sa čajové vrecká už bežne používajú aj v kedysi nedobytnej bašte čaju – Veľkej Británii.

Facebook Comments