Úspešnú budúcnosť Michaila Prochorova by sme mohli predpovedať už na konci jeho vysokoškolských štúdií. S vyznamenaním ukončil roku 1989 Moskovský finančný inštitút a v tom istom roku nastúpil na manažérsku pozíciu v Medzinárodnej banke pre hospodársku spoluprácu.

Po troch rokoch však odtiaľ odišiel a krátko pôsobil ako šéf správnej rady spoločnosti MFK – kreditná banka, medzinárodnej finančnej spoločnosti. Kvôli nadštandardne dobrým vzťahom s vládou Borisa Jeľcina sa dvadsaťosemročný Michail mohol pýšiť poriadnym bohatstvom.

Nadobudol ho počas neregulovaných privatizácií priemyselných odvetví po rozpade ZSSR. Získal Norilsk Nickel, spoločnosť na ťažbu niklu, a do pár rokov sa zbavil všetkých aktív, ktoré nesúviseli s ťažbou. Investoval do rozvoja techniky a v roku 2002 sa pustil do ťažby zlata. Túto časť spoločnosti v roku 2005 odčlenil a vytvoril
Polyus Gold, najväčšieho ruského producenta zlata.

Prínosný pre Rusko:

Prvou medzinárodnou spoluprácou v Michailovom portfóliu bolo spojenie s firmou Stillwater Mining. Michailova kariéra je plná rozličných spájaní gigantických spoločností, obchodov, predaja podielov, či naopak, ich nákupu. Vďaka všetkým týmto aktivitám sa vyštudovaný finančník môže pochváliť majetkom osemnásť miliárd dolárov a úspešným podnikaním v bankovníctve, hutníckom priemysle, finančných službách, nanotechnológiách, médiách a biznisom vo sfére nehnuteľností.
Michailove finančné úspechy sú veľkým prínosom aj pre ruskú ekonomiku. Roku 2006 ich ocenil vtedajší prezident Vladimir Putin. Ten miliardárovi udelil Rad priateľstva za významný príspevok k rastu ekonomického potenciálu Ruska.

Zatknutý na Vianoce:

Ako správneho ruského miliardára, ani Prochorova neobchádzajú škandály. Roku 2007 si finančný kráľ spríjemnil Vianoce večierkom vo francúzskych Alpách. Do strediska Courchevel pozval viacero známych ruských boháčov a zorganizoval nablýskaný, doslova rozprávkový večierok. Vypukol však škandál. Na párty vtrhli francúzski policajti a Michaila pred očami užasnutých hostí zatkli pre sprostredkovanie prostitútok niektorým pozvaným. Spolu s ním v celách predbežného zadržania skončilo ďalších dvadsaťpäť hostí. Francúzske úrady zo začiatku celú záležitosť brali mimoriadne vážne. Miliardára prepustili až po štyroch dňoch. Zrejme vás neprekvapí, že nakoniec išlo o nedorozumenie. O dva roky neskôr bol Prochorovov záznam vymazaný a súd celý spor zamietol. Počas jeho návštevy Francúzska roku 2009 sa ruskému miliardárovi francúzski úradníci dokonca oficiálne ospravedlnili. Michail úsmevné finále celého konfliktu zverejnil na svojom blogu.

 

Viac sa dočítate vo februárovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments