Ak chceme byť diplomatickí, povieme: Briti sú veľmi konzervatívny národ. Ak chceme byť pejoratívni, rovno vyhlásime: Briti sú idioti. Pravda však je, že sú rovnako strelení ako Taliani. A sú zameraní na jedno jediné: maximálny výkon za každých okolností. V porovnaní s južanmi však občas zabúdajú na estetiku.
Bristol vyrábal špičkové lietadlá:
Počas druhej svetovej vojny. V päťdesiatych rokoch fabrika konvertovala na výrobu automobilov. Jej konštruktéri však ostali v oblakoch. Navyše sa v žiadnom prípade nemienili prispôsobiť módnym trendom v automobilovom priemysle.
Jednoducho nie:
Možno práve preto väčšina z nás ani len netuší o existencii tejto automobilky. Postoj fabriky je britsky svojský. Jediná predajňa na celom svete sa nachádza v Kensingtone v Londýne. Maximálna produkcia prakticky nikdy nepresiahla sto automobilov za rok.
Individuálna filozofia si žiada individuálne auto:
Bristol nemá modelové rady, vyrába iba jeden jedi-ný model, ktorého dizaj sa mení raz za dekádu, aj to iba v nepatrných detailoch. Apropo dizajn. Ako staromódny iba vyzerá. Jeho línie diktovala aerodynamika. Samozrejme, letecká. Žiaden z detailov nie je na karosérii zbytočný. Svojské tvary zadnej časti pripomínajú skôr chvost lietadla a tvary okien leteckú kabínu. Starú školu dizajnu prezrádzajú aj blatníky vyvýše-né nad hladinu kapoty. Chladiace otvory sú presne tam, kde majú zmysel, falošné či menej užitočné z pochopiteľných príčin absentujú.
Spojler chýba, difúzor nie:
Svetonázor konštruktérov je jasný! Spojler je zbytočnosť, ničí koeficient odporu vzduchu. Zbytočne by ste na aute hľadali aj kľučky, zrejme aj spätné zrkadlá figurujú na karosérii iba z donútenia. Naopak, mimoriadne dôležitý prvok je integrovaný difúzor v zadnom nárazníku. Siluetu výnimočnosti dopĺňajú aj výklopné dvere v štýle legendárneho Mercedesu Benz SL zo šesťdesiatych rokov. Výsledkom opísaných úprav je špičková aerodynamika. Pri pohľade na dizajn automobilu sa iba ťažko verí, že je o tretinu lepšia, než má superdrahé Bugatti Veyron.
Luxus pre všetkých:
Bristol sa zaprisaháva, že v interiéri si nájdu svoj komfort osoby každého vzrastu. Interiér? Pri pohľade naň vás chytí za srdce nostalgia, či skôr záchvat smiechu. Ani tu nenájdete modernu, palubnú dosku a stredovú konzolu zrejme navrhovali z kartónového papiera. A airbag asi patrí do zoznamu vtipov v rámci výrobného procesu ručne montovaného superšportu.
Poznáte Viper?
Tak naň zabudnite! Bristol Fighter T je totiž super-šport a patrí medzi desiatku najrých-lejších automobilov. Britskí inžinieri totiž nalepili na intímne známy, vyše päťstokoňový desaťvalec dve turbodúchadlá. Výsledok je celkom evidentný. Pod kapotou úraduje monštruózny výkon presahujúci hranicu tisíc koní o rovných dvanásť. Je tak výkonnejší ako najznámejší superšport. Ešte impozantnejší údaj figuruje v kolonke maximálneho krútiaceho momentu. Tisícštyristo newtonmetrov. Zrýchlenie z pokoja na stovku trvá čosi okolo troch sekúnd a maximálna rýchlosť je limitovaná na tristopäťdesiat kilometrov za hodinu. Samozrejme, konštruktéri sa opäť dušujú, že keby nebolo limitu, Fighter T by zrýchľoval ďalej, až za hranicu štyristovky…
Posledný mohykán:
Bristol sa pýši tým, že je jediný výhradne britský výrobca. Jeho modely sú teda posledný skutočne džentlmenský nástroj. Aký hrdinský postoj! Dúfajme, že vydrží. Dokedy? Kým neodovzdajú posledný vyrobený automobil do rúk poslednému zákazníkovi. S hrdosťou…
