Všetko sa to začalo 7. septembra 1994 prvým stretnutím o postup na majstrovstvá Európy 1996. Na Tehelnom poli sme remizovali s Francúzskom 0 : 0. Mužstvo vtedy viedol renomovaný tréner Jozef Vengloš, ale konečný úspech sa nedostavil. Po ňom prišli ku kormidlu ďalší: Jozef Jankech, Jozef Adamec, Ladislav Jurkemik, Dušan Galis a Ján Kocian, no ani jeden z tejto šestorky nepriviedol slovenskú reprezentáciu na jedno z troch majstrovstiev sveta a štyroch majstrovstiev Európy. Nedokázali sme sa presadiť s favoritmi a stroskotali sme postupne na Francúzsku, Rumunsku, Španielsku, Juhoslávii, Česku, Portugalsku, Švédsku, Turecku, Anglicku. Jediný raz sme sa aspoň priblížili k možnosti postúpiť na majstrov-stvá sveta 2006, keď po druhom mieste v skupine hrali zverenci trénera Galisa baráž so Španielskom. Po prehre 1 : 5 na ihrisku súpera bola bratislavská odveta už len formalitou…

Pravidlá hry:

V júli minulého roku podpísal tréner Vladimír Weiss dvojročnú zmluvu so Slovenským futbalovým zväzom. Dal jej prednosť pred lukratívnejšími ponukami zo zahraničia: „Keď som začínal ako tréner, mal som sny. Chcel som byť dobrým ligovým trénerom, pôsobiť v zahraničí, hrať európsky pohár a Ligu majstrov. To všetko sa mi splnilo, teraz je na rade reprezentácia,“ povedal pri svojom nástupe a načrtol aj predstavy o možnom úspechu: „Musíme mať dobrú partiu kvalitných hráčov, ktorí zo seba vydajú všetko. Výsledkami si musíme získať verejnosť a médiá – iný recept neexistuje. Určíme si pravidlá hry, čo hráči môžu a čo nie. Musia ich dodržiavať. A ak nebudú? Každý je nahraditeľný. Hráči si musia uvedomiť, odkiaľ vyšli, a že slovenskej reprezentácii musia odovzdávať kus lásky a dobrej hry,“ povedal tréner, ktorý doviedol pred časom Artmediu do Ligy majstrov. „Trúfam si na dobrú prácu, no nemôžem sľúbiť, že postúpime. Ale veriť v to musím. Nie som mesiáš, ktorý má v rukách čarovný prútik. Budeme hrať rozumný futbal a vychádzať z reality, z toho, na čo máme. Meradlom našej práce budú výsledky. Darmo budeme hovoriť, že sme hrali dobre, keď sme napokon prehrali.“

Nová kapitola:

Toto všetko začal nový tréner postupne napĺňať. Aj keď štart mal najhorší zo všetkých doterajších kormidelníkov. Našťastie iba v priateľskom zápase, keď jeho tím prehral na Tehelnom poli s Gréckom 0 : 2. „Som sklamaný,“ stroho konštatoval po zápase, ale neznechutilo ho to a nezišiel z cesty, ktorú si naplánoval. A dnes si už nikto na tento úvodný nevydarený zápas ani nespomenie… „Verím, že sa pohneme dopredu a verejnosť bude spokojná, lebo práve divák bude ohodnotením toho, čo sme dosiahli. Verím, že začnem písať novú kapitolu svojho života, ale takisto ju začne písať aj slovenský futbal,“ povedal pred rokom a teraz svoj cieľ splnil. Nesmierne sa tešil, keď až stošesťdesiattisíc ľudí prejavilo záujem vidieť zápas dvadsaťročia 10. októbra 2009 so Slovinskom na Tehelnom poli. Už to bol preňho obrovský úspech a čakalo sa na oslavy po záverečnom hvizde rozhodcu. Pripravený bol aj ohňostroj na Tehelnom poli… Slovinci nás však aj druhý raz zdolali… Naše mužstvo sklamalo, nevypracovalo si prakticky žiadnu šancu a Slovinci nás mali výborne prečítaných. Prvý raz v kvalifikácii sme nedali gól.  Navyše ani tréner Weiss nemal tak ako v predchádzajúcich dueloch príliš šťastnú ruku, či už pri niektorých miestach v zostave, alebo pri striedaniach. Jeho povestné zázračné ťahy tentoraz chýbali… Doteraz prakticky bezchybná cesta kvalifikáciou dostala zrazu trhliny.

Najväčšie sklamanie:

Martin Škrtel: „Súper mal dnes viac z hry, čo sa však dalo čakať, keďže oni museli vyhrať a nám stačila remíza. Aj keď sme aj my chceli ísť za víťazstvom, nepodarilo sa nám to, a preto sme veľmi smutní. Chceli sme postúpiť, potešiť skvelých fanúšikov, ktorí nás hnali vpred, ale nepodarilo sa. Pre mňa je to najväčšie sklamanie vo futbalovej kariére.“ Marek Hamšík: „Myslím si, že to bol vyrovnaný zápas, ktorý rozhodla jedna vydarená strela hostí. Po nej sme sa, žiaľ, už nedokázali presadiť. Vedeli sme, že Slovinci nebudú nakopávať lopty, ale budú hrať skôr technicky.“ Vladimír Weiss ml.: „Všetci sme dúfali, že to dnes zvládneme, no, žiaľ, nepodarilo sa nám to. Birsa dá takýto gól asi raz za život, bolo to práve proti nám.“

Zo snehu do Afriky:

Čakal nás druhý mečbal v Poľsku bez vykartičkovaných Škrtela, Ďuricu, Zabavníka, Stocha a zraneného Hološka… Tréner Weiss opäť vyčaroval nečakanú zostavu (stopéri Štrba a Saláta, stredopoliari Kopúnek a Kozák) a lepší začiatok sme si ani nemohli želať. Domáci Gancarczyk nechytateľne trafil do vlastnej siete
a málokto vtedy veril, že tento moment nás posunie do Afriky. Na ťažkom teréne a za stáleho sneženia sme výsledok udržali, ubránili sme sa záverečnému tlaku a mohla vypuknúť obrovská radosť. Tá pokračovala aj po prílete na bratislavské letisko, kde striekalo šampan-ské a Martin Petráš sa poležiačky vozil aj na páse, ktorý priváža batožinu… Tréner Vladimír Weiss sa po zápase neubránil slzám:  „Chcem sa poďakovať všetkým hráčom, ktorí odviedli fantastický bojovný výkon a ďakujem aj fanúšikom, ktorí nás prišli sem do Chorzówa povzbudiť. Víťazstvo a postup sa nerodili ľahko, lebo skupina bola ťažká. Sila mužstva sa ukázala v dnešnom zápase. Dokázali sme to, v čo možno málokto veril. Hráči išli na dno svojich síl proti silným Poliakom, ktorí najmä na konci zápasu mali množstvo šancí. Som hrdý na chlapcov a toto víťazstvo a postup by som chcel venovať nebohej mame. Toto mužstvo má svoju kvalitu aj svoju budúcnosť, a to je podstatné konštatovanie. Futbal je fenomén a ja som rád, že dnes mali radosť z futbalu aj zo života.“ Stanislav Šesták: „Je to veľká fantázia. Celú kvalifikáciu sme hrali výborne ako tím, rovnako to bolo aj dnes.“ Vladimír Weiss ml.: „Prvé pocity sa nedajú opísať, je to niečo krásne. Môžeme byť na seba hrdí. Dnes sme potrebovali dať gól a potom to udržať, potiahnuť do víťazného konca. Zvládli sme to na jednotku.“ Ján Mucha: „Určite nám pomohol prvý gól, neskôr sme mohli zvýšiť na 2 : 0. Celé mužstvo ukázalo veľké srdce, je to niečo neuveriteľné.“ Ján Kozák: „Hovorili sme, že keď sme nevyužili prvú šancu doma, túto druhú už z rúk nepustíme. Ja som si počas celého zrazu pripadal, akoby som tu ani nebol, ale to teraz nie je podstatné. Som rád, že som dokázal, že na to ihrisko patrím.“ Kamil Kopúnek: „Bolo to síce veľmi nefutbalové počasie, ale už pred zápasom sme si hovorili, že nám padá šťastie. Dnes bolo celé mužstvo úplne fantastické, od hráčov na ihrisku, na lavičke, tribúne až po členov realizačného tímu. Zvládli sme to a zaslúžene sme na majstrovstvách sveta.“ Marek Hamšík: „Bojovnosťou a ochotou dať do toho zápasu všetko sme si toto víťazstvo určite zaslúžili. Je to obrovská radosť a niečo neopísateľné. Sme neskutočne šťastní, že sme niečo také dokázali. Oslavy budú určite spontánne, budeme sa tešiť ako tím.“

Facebook Comments