Bombastický úvod predstavenia sa v tomto prípade nekoná. Aj to napriek tomu, že ide o nástupcu Murciélaga, ktorý dokázal udržiavať ovzdušie napätia celých desať rokov od svojho debutu. Aventador pokračuje v rodinnej tradícii. Svoju silu dáva tušiť, svoje schopnosti dokáže predviesť kedykoľvek a svoju nadvládu sa ešte iba chystá ukázať.
Pomaly dávkovaný Reventón:
Decentný odkaz na limitovaný model Reventón je celkový dizajn nového modelu. Dramatické hrany fungujú vždy. Pôsobia rovnako expresívne ako tie na kultovom modeli Countach. Vzdor, hnev a odpor, ktoré boli motívom pre Ferrucia vyrábať superšportové autá, cítiť dodnes. Našťastie. A aj napriek tomu, že Aventador neprináša takmer nič nové, vzrušenie a možno aj vrchol pri pohľade naň máte takmer istý… Chuť objavovať nové sa nekončí, iba si dáva pauzu. Klinovitý tvar prednej časti a mix ostrých hrán s monumentálnymi chladiacimi otvormi sú katedrálou kilowattových priorít. Obscénne široké Lambo aj naďalej púta pozornosť jedinou koncovkou výfuku, ktorej objem sa rovná vchodu do jaskyne. Prosto, silueta, ktorú si s nijakým iným automobilom nepomýlite, najmä vďaka dohora otvárajúcim sa dverám či presklenenému krytu dvanásťvalca…
Karbónová diéta zabrala:
Aventador v porovnaní s predchodcom zhodil neuveriteľných deväťdesiat kilogramov. Používa totiž nový druh karbónového kompozitného materiálu, ktorý Lamborghini vyvinul spolu s leteckou spoločnosťou Boeing. Celková hmotnosť tak v prípade Aventadoru predstavuje iba čosi vyše jednej a pol tony, čo je dnes bežný údaj pre automobily strednej triedy. Samotný karbónový monokok váži asi stopäťdesiat kilogramov. Výsledkom nižšej hmotnosti je mrštnosť, obratnosť aj v tých najostrejších „vracačkách“. Uvidíme. Možno…
Viac sa dočítate v májovom čísle mesačníka Brejk.
