Lekárska štúdia hovorí, že každoročne sa len v Amerike objaví v ordináciách viac ako stotisíc hráčov, ktorí sa zranili pri golfe. Ide najmä o zranenia zápästia, lakťa, pleca, ale aj o problémy s kolenami a bedrovou časťou chrbtice.
Porovnávacia štúdia bežných a profesionálnych golfistov hovorí, že bežný hráč – turista pri golfovom švihu vykonáva zbytočne extrémne pohyby a v krajných polohách pri rotácii trupu a končatín potom dochádza oveľa častejšie k zraneniam ako u profesionálov. Jednoducho povedané, nesprávna technika úderu spôsobuje zranenie. Zle naučený pohyb a jeho časté opakovanie speje k poškodeniu svalov, šliach a kĺbov. Aj preto je dôležité učiť sa techniku každého športu a správny pohyb pod dohľadom profesionálneho trénera.

Prečo sa zrania aj najlepší?:

To už súvisí aj s intenzitou tréningu a náročnosťou hry. Bežný golfista – turista je schopný odpáliť po niekoľkých lekciách golfu loptičku 150, 200 metrov ďaleko. Profesionáli dosahujú priemernú dĺžku odpalov v sezóne 270 metrov a viac. Na 300 metrov dlhý odpal (drive, čítaj drajv) už treba riadnu silu a najmä kontrolu správneho pohybu. Bežný golfista odohrá za sezónu priemerne 35 – 40 kôl (18 jamiek), kým profesionál tri až štyri razy viac. Kým víkendový golfový hráč z duše nenávidí tréningy na cvičnej lúke a tréningovým odpaliskám sa zďaleka vyhýba, profesionál odpáli denne 500 a viac lôpt. Najtvrdšie trénujúci golfisti svetového kalibru odohrajú denne až tisíc úderov. A to už dostane trup a končatiny riadne zabrať.  Na zníženie či eliminovanie rizika zranenia existuje jediná cesta: učiť sa hrať golf odmalička pod vedením skúseného trénera, zlepšiť silové parametre tela na ochranu pred zranením, udržiavať pohyblivosť a elasticitu svalstva, trénovať vytrvalosť, obratnosť, regenerovať. Bez správne a dostatočne vytrénovaného svalstva potom dochádza k nekoordinovaným a nekontrolovateľným pohybom, ktoré spôsobia zranenie. Rozcvička, strečing, posilňovňa, kompenzačné cvičenia, rehabilitácia – to nesmie chýbať v tréningovom pláne hráča.

Typy golfových zranení:

Tenisti poznajú „tenisový lakeť“. Podobným zranením je aj golfový lakeť. Je to dôsledok nedostatočného  „osvalenia“ končatiny, svalovej dysbalancie a najmä zlej golfovej mechaniky – techniky úderu. Koľkokrát golfista preženie úder, netrafí loptu čisto, ale zadrie do zeme viac, ako treba? Podobne je to aj so svalmi pleca a s bolesťami v ramennom kĺbe a v neposlednom rade aj s bolesťou v zápästí. Krížová a drieková časť chrbtice dostáva tiež riadne zabrať pri extrémnej rotácii trupu. Slabé, málo vyvinuté brušné a chrbtové svalstvo jednoducho neochráni chrbticu pred poškodením pri silnom švihu. Medzistavcové platničky a panva potom riadne plačú. Kolená – najmä koleno prednej nohy pri postoji – pri dokončení švihu dostáva neuveriteľne zabrať. Kolenný kĺb človeka nie je totiž konštruovaný na rotáciu okolo poz-dĺžnej osi. Flexia a extenzia, ohnutie a vystretie – to je jeho hlavná úloha. Pri golfovom švihu hráč naplno prenáša hmotnosť tela po údere na vystretú prednú nohu. Chodidlo je zafixované na zemi a rotácia trupu do smeru úderu spôsobí neprirodzenú rotáciu dolnej končatiny v kolennom a členkovom kĺbe.

Tiger a ťažké činky:

Hlava golfovej palice pri údere profesionála dosahuje závratnú rýchlosť – napríklad Woodsovi namerali pri kontrolovanom švihu 200 km/h – a to sa bez istej úrovne svalovej sily nedá dosiahnuť.Podobne ako Roger Federer vniesol komplexnosť do tenisu, do golfu ju zapracoval Woods. V roku 1996 vážil Tiger len o čosi viac ako 70 kg, teraz má na sebe o 18 kg navyše aktívnej svalovej hmoty. V pondelok ťažké činky v posilňovni, utorok golfový tréning, streda tréningové kolo alebo 18 jamiek so sponzormi, od štvrtka do nedele turnaj. A tak ďalej a stále dokola… K tomu psychika a mentálna odolnosť na špičkovej úrovni a máme tu najlepšieho hráča na svete. Ale ani majster sa zraneniu nevyhne…

 

Facebook Comments