V okolí elektrární by radiáciou zničený chlorofyl zmenil zeleň na červeň. Podobne ako v Černobyle. V najhoršie postihnutých oblastiach by za pár dní vymrela polovica menších živočíchov a hmyzu.

Človek poslúchol biblické milujte sa a množte sa. Dnes sa odhaduje šesť a pol miliardy pozemšťanov žijúcich na tretej planéte od malej hviezdy, ktorú voláme Slnko. Naplnili sa aj ďalšie biblické vety a človek sa stal pánom vtákov na nebi, zvierat na súši aj v moriach. Dostali sme sa milióny kilometrov do vesmíru aj stovky metrov do podzemia. Meníme však Zem tak, že sa už nikdy nevráti do starých koľají? Takmer tretina všetkej súše sa zmenila na polia a pastviny, zmenili sme smer alebo silu polovice veľkých riek. Oceány sa zmenili na frekventované lodné diaľnice. Predstavme si, že by jedného dňa všetci ľudia náhle zmizli. Veľa teórií alebo filmových scenárov už rozoberalo, akým spôsobom by sme mohli zaniknúť. Vojny či vírusy, alebo mimozemskí votrelci by sa postarali o to, že by na Zemi v okamihu zmizlo celé ľudstvo. Čo by podľa teoretikov, vedcov a iných odborníkov nasledovalo? Vyjadrili sa k tomu v dokumentoch History Chanel a National Geographic, ktoré boli inšpiráciou na tento článok.

Posledné žiarovky: Na začiatku by ostali prázdne autá, lietadlá, vlaky. O tie by sa postarala zotrvačná sila a gravitácia. Lietadlá s aktivovaným autopilotom by krúžili ešte niekoľko hodín, no len kým by im vydržalo palivo. Popadali by a vznikali by prvé lokálne požiare. Všetky automatizované systémy pracujú naďalej. A budú, kým budú mať stály prísun elektrickej energie. Nie nadlho. Na svete je približne 50-tisíc elektrární. Uhoľné napríklad pokrývajú polovicu spotreby Spojených štátov. Bez ľudí však nemajú prísun uhlia a utíchnu. Veterné elektrárne tiež potrebujú údržbu. Jadrové elektrárne sú síce plne automatizované, ale nie dokonalé. V prípade, že by sa všetci zamestnanci takejto elektrárne vytratili, systém by sa po pár hodinách automaticky vypol. Alebo by nastal iný scenár. Do nádrže s jadrovým palivom by prestala prúdiť chladená voda. Urán bez nej sa vie zahriať až na tisíc stupňov Celzia. Voda z nádrže by sa teda začala vyparovať, až kým by jadrové palivo neostalo nechránené a teploty by sa zvyšovali. Elektráreň by postihol požiar s následným uvoľnením obrovského množstva radiácie, až 500-krát silnejšej ako v Hirošime. Niekoľko zo 173 európskych reaktorov by takto istotne skončilo a pri vhodných veterných podmienkach by sa rádioaktívny mrak dostal až do severnej Afriky. V okolí elektrární by radiáciou zničený chlorofyl zmenil zeleň na červeň. Podobne ako v Černobyle. V najhoršie postihnutých oblastiach by za pár dní vymrela polovica menších živočíchov a hmyzu. Vodné elektrárne majú stály a bezpečný prísun „paliva“ na ich chod. Preto ostane asi jednou z posledných funkčných elektrárni práve Hooverova vodná elektráreň neďaleko Las Vegas. Túto obrovskú stavbu môžu zničiť maličké organizmy a rastliny, ktoré sa uchytávajú v potrubiach a zapchávaju ich. Tieto potrubia privádzajú vodu na chladenie generátorov. Žiadni udržbári na ich čistenie už nejestvujú a generátory sa prehrejú a automaticky vypnú. Cez priehradu nepreteká voda a hladina jazera Mead, kde sa voda zadržuje, sa zvyšuje, až kým nepríde k masívnej záplave. Do roka od zmiznutia ľudí zhasne posledná žiarovka. Kedysi boli svetlá veľkomiest vidieť z vesmíru. Teraz sa Zem ponorila opäť do tmy, ako to bolo pred objavením ohňa.

Psy a burina: Odhaduje sa, že na svete je asi 400 miliónov psov, v bratislavskej Petržalke je oficiálne evidovaných viac než 3 500 majiteľov psov. Veľká časť z nich sú domáci miláčikovia, ktorí bez ľudí ostanú zatvorení v domoch a bytoch. Tí, ktorým sa nepodarí dostať von, zahynú na dehydratáciu či samotu o niekoľko dní. Vo voľnej prírode by to však tiež nemali ľahké. Bez elektrickej energie by nefungovali čističky a vody by boli znečistené. Netrvalo by dlho a psy by sa stali pánmi miest. Tí silnejší by sa zhlukovali do svoriek a lovili spoločne. Menšie šľachtené druhy by sa pravdepodobne stali potravou. Ako príklad môže slúžiť nedávny prípad, keď po ničivom hurikáne Katrina sa po ruinách New Orleansu prechádzali veľké svorky psov a napádali dokonca aj ľudí. Po nejakom čase by sa psy začali páriť s vlkmi, ktoré sú ich najbližší príbuzní, a vzniklo by veľa miešancov nie nepodobných austrálskemu psovi dingovi. Potkany a domáce myši tiež nie sú také samostatné, ako sa zdá. Bez prísunu jedla, ktoré im nepriamo poskytuje človek, by síce niekoľko generácií prežilo v obchodoch s potravinami, no potom by museli v prírode znova bojovať o obživu a život. Po pastvinách sveta sa teraz pasie približne jeden a pol miliardy kusov dobytka. Náhle vyľudnenie planéty má pre nich dvojitý efekt. Na jednej strane uniknú bitúnkom. Len v USA sa tak zachráni asi 19-tisíc kusov denne. Na druhej strane dobytok v uzavretých priestoroch začne trpieť na dehydratáciu a vymiera. V zoologických záhradách by to bolo podobne. Zvieratá by bez stravy podávanej ošetrovateľmi pohynuli za pár dní. Väčšie by sa možno dostali zo svojich ohrád a klietok a vydali by sa hľadať si potravu ako za starých čias. Po San Diegu by sa voľne prechádzali slony či levy. Spočiatku by prežili len tí najsilnejší. Dospelý slon zvládne až 200 kilogramov potravy denne. Na diaľniciach ho nenájde. Levy by lovili, čo by sa dalo, aj keď nie sú stavané na lov po asfalte a plastových strechách. V centre Bratislavy by medvede prehľadávali odpadky. Ťavy na druhej strane sú veľmi prispôsobivé a na prežitie im stačí takmer akákoľvek zeleň. Vtáky migrujú len s minimálnymi stratami. Bez ľudí nie sú ani poľovníci. Populácie všetkých zvierat sa pomaly dostávajú do populačného boomu. Oceány a moria sa tiež postupne zotavujú. Za vlády ľudí sa vylovilo 300 miliónov kilogramov rýb každý deň. Bez rybárov sa však začínajú množiť v obrovských množstvách. Niečo podobné sme už mohli pozorovať počas druhej svetovej vojny, keď sa rybárske lode vyhýbali severnému Atlantiku kvôli nemeckým ponorkám. Tamojšie populácie rýb sa vtedy zmnohonásobili. Najväčším živočíchom naša absencia tiež vyhovuje. Pred ropným priemyslom bol veľrybí tuk hlavný zdroj olejov pre lampy a stroje. Potom tisíce lodí generovali hluk, ktorý spôsoboval, že veľryby nepočuli svoje spevy a ťažšie sa rozmnožovali. Bez ľudí sa počujú na vzdialenosť od Kanady po Karibik. Ďalšími pánmi Zeme sa stanú rastliny. O pár mesiacov po odchode človeka začnú rásť všade, kde je aspoň trochu svetla. Okrem zelených povrchov sa rozšíri mach a odolné rastliny na cestách a chodníkoch. Ich zvyšky vytvoria vrstvu, v ktorej budú rásť ďalšie druhy rastlín. Bratislavský hrad sa stane podobným tomu z rozprávky o Šípkovej Ruženke, Buckinghamský palác pokryjú popínavé rastliny. Moskovské Červené námestie sa stane zeleným námestím. Ang-kor v Kambodži bol opustený od 15. storočia a vidieť, ako ho pohltili korene blízkych stromov. Podobné podmienky môžeme vidieť aj dnes v Černobyle, ktorý bol narýchlo opustený takmer pred tridsiatimi rokmi. Ozajstné moderné mesto duchov ako Černobyľ by bez ľudí len o pár rokov bol aj Mníchov či Praha. Stromy pomáhajú pochovať stopy po ľuďoch. Po 250 rokoch spadnuté listy vytvoria asi 10-centimetrovú vrstvu novej zeminy, ktorá pokryje cesty, lavičky a domy.

Kultúrne stopy po ľuďoch sa zachovávajú na papieri a filmoch. V udržiavaných podmienkach vydržia v skladoch a archívoch okolo 250 až 300 rokov. Bez elektrinou poháňaných klimatizácií sa toto obdobie skráti maximálne na polovicu.

Do starých koľají: Prvá jar po zmiznutí ľudí je úplne iná, čistejšia. Dohľad v Toronte a Berlíne sa zvýši z 12 na 60 kilometrov. Dnes jazdí po povrchu Zeme asi 500 miliónov automobilov. Rok po ľuďoch už začínajú hrdzavieť a 7 miliárd ton aj ich emisií CO2, ktoré dovtedy každý rok vypustili do ovzdušia, sa stráca. Nové rastliny rastúce už úplne všade ho prečisťujú čoraz intenzívnejšie. Rádioaktivita uniknutá z jadrových elektrární sa tiež postupne zmýva s dažďom a klesá pod zem. Ožiarení obyvatelia morí ju po svojej smrti tiež ťahajú na dno oceánov. O niekoľko dekád sa aj najväčšie mestá menia a postupne strácajú. Sivé sídliská sa menia na zelené džungle. Okná zmrakodrapov sú uchytené v kovových trámoch, ktoré korodujú a uvoľňujú sklenené blany. Na jednom mrakodrape je viac skla, ako bolo vyrobeného počas celej Rímskej ríše. Betón je bez údržby ľuďmi tiež pomaly rozožieraný. Je silný, ale porézny. Takže všetky budovy z betónu, a tých je drvivá väčšina, sa začínajú o pár desaťročí rozpadať. Vlhkosť sa dostane aj ku kovovým prútom železobetónu, ktoré hrdzavením zvyšujú svoj objem až o tretinu a roztláčajú steny znútra. Rieky sú znova nespútané a tiež menia okolie. Temža bola prístupovou bránou tisícok lodí plaviacich sa do anglického vnútrozemia. Časté záplavy však prinútili Londýnčanov postaviť obrovské zadržiavacie bariéry. Bez ľudí sa však Temža valí bez prekážok a o pár rokov sú červené telefónne búdky na dne močarísk. Londýn sa zmení na takú istú krajinu, akú ju našli Rimania pred 2 000 rokmi. Naopak v niektorých kútoch sveta sa stáva problémom nedostatok vody. Kalifornia takmer s 300 slnečnými dňami za rok je vhodná na pestovanie a niektoré rastliny rodia aj štyrikrát za rok. Ale ročné zrážky sú len 8 cm. Farmári teda z neďalekej rieky Colorado priviedli k svojim poliam dva bilióny litrov sladkej vody každý rok. Ale bez ľudí sa zavlažovanie skončilo a z fariem sa stali púšte. Jedna taká za dvadsať rokov pod tonami piesku pochová blízke Las Vegas. Aj obrovský most Golden Gate podľahne zubu času. Sedemnásť údržbárov a 39 natieračov sa dnes stará o permanentnú údržbu. Bez nich sa ochranná farba zlúpne a oceľové laná sú vystavené vlhkosti. Silná oceľ pozostáva z 95 % železa, ktoré si s vlhkosťou nerozumie. Stopy ľudí po pár storočiach ostávajú len na monumentoch, ako napríklad Eiffelova veža. Kedysi ju pokrývalo 60 ton farby. Nanášali tam novú vrstvu každých sedem rokov. Bez tejto vrstvy korodovanie prepukne naplno. Asi po troch storočiach by sa veža zrútila. O dva roky mladšia Socha slobody je pokrytá medenými plátmi, no kostra je zo železa, a to koroduje. Stačí asi osemdesiat rokov a pod ťarchou pochodne odpadne ruka sochy. Po niekoľkých storočiach sa zrúti celá, no ostal by po nej masívny kamenný podstavec. Aj najtrvácnejší kameň vie zničiť taká jednoduchá vec, ako sú soli. Tie sa dostanú aj do tých najmenších škár z dažďa, morskej vody alebo vtáčieho trusu. Po odparení vody sa rozširuju a rozťahujú kameň znútra. Vedci predpokladajú, že aj egyptské pyramídy a sfinga by sa bez ľudskej údržby zmenili na zvetrané sutiny počas 500 až tisíc rokov. Novšie monumenty ako Veľký čínsky múr alebo Mont Rushmore by ostali asi najdlhším pamätníkom niekdajšej civilizácie homo sapiens. Kultúrne stopy po ľuďoch sa zachovávajú na papieri a filmoch. V udržiavaných podmienkach vydržia v skladoch a archívoch okolo 250 až 300 rokov. Bez elektrinou poháňaných klimatizácií sa toto obdobie skráti maximálne na polovicu. Informácie ukladané elektronicky nevydržia tiež do nekonečna. CD a pevné disky vydržia dlho, ale nie toľko, čo vydržali slová vyryté na kameni v suchom a tmavom prostredí. Ako hieroglyfy alebo zvitky od Mŕtveho mora. Pripravená pre ďalšiu civilizáciu: Nakoniec po 25-tisíc rokoch prirodzená zmena obežnej dráhy Zeme spôsobí ďalšiu dobu ľadovú. Sneh pokryje takmer celú Zem a pochová stopy zmiznutej civilizácie na ďalšie tisíce rokov. Ostane však jedno miesto, kde stopy po človeku ostanú možno státisíce rokov. Na Mesiaci. Na rozdiel od Zeme sa jeho povrch mení len veľmi pomaly. Milióny rokov staré krátery ostávajú nezmenené dodnes. A ďalšie milióny rokov na ňom ostanú stopy po astronautoch, kamery a Lunar Rover. Zem je asi 5 miliárd rokov stará. Prítomnosť človeka je preto len záblesk v jej histórii. Za 10-tisíc rokov sme vyrúbali asi polovicu lesov. Bez ľudí však dorastú len za 500 rokov. Polovicu veľkých riek sme odklonili a vytvorili priehrady. Za dvesto rokov sú z nich len sutiny na dnách. Sedem miliárd ton CO2 vypúšťame do ovzdušia každý rok. Po zmiznutí ľudí by príroda celé ovzdušie prečistila za jedno storočie. Železo hrdzavie, betón sa rozpadá a drevo postupne rozožerú termity. Bez ľudí sa všetko ľudské obráti na prach.

Facebook Comments