V poslednom období bol tento štyridsaťjedenročný magnát azda najdiskutovanejšou osobou v súvislosti s automobilovým priemyslom. Stal sa totiž nádejou pre upadajúcu automobilku Opel. Kanadský výrobca automobilových dielov Magna požiadal Deripaskovu automobilku GAZ, aby vytvorila ponuku na podiel v Opli, ktorého vlastníkom bola zadĺžená americká automobilka General Motors. Deripaska už v minulosti niekoľkokrát odmietal náznaky, že by mohol mať o Opel záujem. Dôvod? GAZ vraj nepotrebuje investovať do Opla, keďže mu väčšmi záleží na reštrukturalizácii vlastného podniku. Keď sa však o riešenia problému Opla začal zaujímať aj Vladimir Putin, situácia sa zmenila. Zavďačiť sa totiž rus-kému premiérovi by hliníkovému kráľovi prišlo nesmierne vhod. Najmä po tom, čo ho z pozície premiérovho obľúbenca vyšachoval momentálne najbohatší Rus – Michail Prochorov. Deripaska tak svoje odmietavé stanovisko začal prehodnocovať a z nemožného sa tak začalo stávať niečo veľmi reálne. Povrávalo sa o pravdepodobnej rovnici – spolupráca Magna + GAZ + ruská štátna banka Sberbank = zachránená automobilka Opel. Len čo však začalo byť okolo Opla rušno, do hry sa ako záujemca zapojil aj taliansky Fiat, ktorý sa stal v boji favoritom. Deripaska správne vytušil, kedy treba urobiť definitívne rozhodnutie – a 30. mája tohto roku mu vládu nad Oplom nemecká vláda priklepla. Podľa dohody získa jeho GAZ tridsaťpäťpercentný podiel, kanadská Magna dvadsať percent. Ako sa predpokladalo – zapojí sa aj Sberbank. Nemecká vláda v spolupráci so štyrmi spolkovými krajinami pomôže automobilke úverom vo výške 1,5 miliardy eur. Rusi prihodia ďalších sedemsto miliónov. Spojenie Magny s ruskou stranou pritom nie je novinka. Ešte minulý rok Deripaska vlastnil pätinu akcií Magny. No keďže ho – jemne povedané – finančná kríza neminula, bol nútený akcie predať.

Schválené Obamom, odklepnuté Merkelovou :

Spolupráca automobilky s Rusmi má však ďaleko-siahlejšie následky. Vďaka nej sa dosť utužili obchodné vzťahy medzi Nemeckom a Ruskom, čo si praje aj sama nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa nej sú ekonomické väzby medzi Nemeckom a Ruskom nesmierne dôležité. Nezabudla dodať, že k dohode výrazne prispel aj telefonát od amerického prezidenta Barracka Obamu, ktorý toto spojenie schválil.
Obama síce spojenie s Rusmi schválil, no viaceré európske krajiny nezdieľajú jeho názor. „Toto len priživí podozrenie vo východnej Európe, prečo sa najväčšia ekonomika spája s podivnými ruskými magnátmi, aby potešila Kremeľ,“ vyjadril sa šéf európskeho centra pre medzinárodnú politickú ekonomiku Fredrik Karson. Azda netreba menovať, koho tým myslel…
Spojenie ruského kapitálu – teda Deripasku s Oplom nevonia ani iným európskym krajinám. Ani vo Veľkej Británii nie je ruský magnát najobľúbenejší hrdina. Deripaska tu totiž nedávno v Birminghame uzavrel výrobu dodávok LDV. Znepokojené britské médiá sa pýtajú, kde nabral peniaze na nákup Opla, keďže musel predať viaceré firmy. Neoslavujú ho ani v Poľsku. „Neexistuje nič čisto obchodného charakteru v spojení s Ruskom, zakaždým je v tom politický záujem,“ vyjadril sa poľský opozičný poslanec Karol Karski. Niečo na tom asi bude. Ruskí investori môžu na kúpe Opla výborne zarobiť. Okrem nových trhov sa dostanú i k oveľa lepším technológiám. A už čerešničkou je fakt, že Kremeľ poriadne upevní svoje vzťahy s Berlínom, čo, samozrejme, nie je na škodu…

Patová situácia s najbohatším Čechom:

Opel Deripaskovi vyšiel. Dohoda s talianskou Generali vzhľadom na partnerstvo v ruskej poisťovni Ingosstrach sa už neskončila tak dobre. Respektíve – po nekonečných rokovaniach sa vôbec neuskutočnila. Jedným z dôvodov bola aj istá „nenažranosť“ Deripasku. Jeho Bazovyj element sa totiž odmietol vzdať kontroly nad poisťovňou. A to fondu PPF Investments (PPFI) najbohatšieho Čecha Petra Kellnera logicky nevyhovovalo. A vznikol problém. PPFI kúpil totiž 38,5 percenta akcií v poisťovni od podnikateľa Alexandra Mamuta. Deripasku tento krok pobúril, bol presvedčený, že podiel mal získať on. Jeho Bazovyj element sa aspoň snažil „zriediť“ podiel PPFI dodatočnou emisiou, odmietol zástupcu fondu v správnej rade – no bez výsledku.
Nastala patová situácia. PPFI ponúkol kúpu akcií svojho protivníka v ruskej poisťovni za 3,8 miliardy dolárov. Alebo naopak – predaj svojho podielu za sumu 3,25 miliardy. No keďže finančná kríza Deripasku riadne „požula“, jeho Bazovyj nemohol ponúknuť viac ako štyristo až päťsto miliónov dolárov, na čo prirodzene PPFI nepristúpil. V tom momente do zdanlivo nekonečných ťahaníc vstúpila talianska Generali, partner PPFI, a ponúkla Deripaskovi tristo miliónov eur za odkúpenie jeho podielu. Hrdý Rus však na túto ponuku nereagoval, a tak sa dlhé ťahanice ohľadom poisťovne skončili vzájomnými žalobami a následnými odvolaniami.

Správne styky vždy poslúžia:

Donedávna najbohatší Rus je rodený Kaukazčan. Narodil sa v Dzeržinskom, meste pomenovanom po zakladateľovi všeruskej mimoriadnej komisie pre boj proti kontrarevolúcii, sabotáži a špekuláciám. Ctižiadostivý Oleg vyštudoval s vyznamenaním Fakultu fyziky Lomonosovovej štátnej univerzity v Moskve. Nádejný fyzik bol po skončení školy len dvadsaťtriročné „ucho“, keď sa začal rúcať Sovietsky zväz. Na rozdiel od mnohých iných sa však dokázal chopiť príležitosti, šikovne využil pomoc oligarchu Michaila Čornyja, ktorý ho uviedol do biznisu s kovmi. Takmer o dvadsať rokov neskôr sa s ním, mimochodom, začal súdiť o miliardy dolárov.
Tak ako v biznise ovláda stratégiu výhodných stykov, trochu iné styky sa Deripaskovi vyplatili aj v súkromí. Podarilo sa mu „zbaliť“ Jeľcinovu vnučku Polinu, s ktorou sa dokonca oženil a splodil dve deti. Vzťahy s Krem-ľom nie sú na škodu, vďaka nim sa dostal na čelo niekoľkých štátnych hlinikárskych firiem, zároveň si však stíhal doplniť aj vzdelanie, po fyzike vyštudoval aj ekonómiu v známom Plechanovovom inštitúte. Vďaka vysokej pozícii v Rosaluminprodukte sa mu podarilo kúpiť jednu z najväčších baní v Rusku, čo bol prvý krôčik k ovládnutiu trhu s hliníkom. Zatiaľ čo napredoval a bohatol, mnohým začal budúci hliníkový magnát riadne ležať v žalúdku. Pri svojom postupe na vrchol sa stal obeťou pokusu o atentát, ktorý bez ujmy na zdraví prežil.
Deripaska už dávnejšie zistil, že vhodné styky a spájanie sa so správnymi ľuďmi mu môžu len pomôcť. Dal sa dokopy s vlastníkom britského futbalového klubu FC Chelsea Romanom Abramovičom, ktorý pri sťahovaní sa do Británie začal odpredávať svoje podiely v podnikoch – a nemálo sa ušlo práve Deripaskovi.
Ten nikdy neuvažoval, že by vzal nohy na plecia a šup ho za hranice. V Rusku totiž veľmi rád rozširuje svoje investície. Mnohé z nich boli megaúspešné. Tak ako Holding Bazovyj element, ktorý vznikol v roku 2001 a má v sebe väčšinu Deripas-kových akvizícií, ako je automobilový závod GAZ či výrobca lietadiel Aviacor. Možno podľa vzoru Abramoviča prejavoval záujem kúpiť londýnsky futbalový klub Arsenal, čo neskôr poprel, ale aj výrobcu automobilov Jaguar a Rover.
Putinov obľúbenec zletel z výslnia: Aj keď je Putinov najobľúbenejší momentálne Prochorov, Deripaskovi sa podarilo „okúzliť“ ho ako prvému. Investoval totiž sedemsto miliónov dolárov do štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť, tá dosiahla najväčšiu hodnotu IPO v ruskej histórii. Jej predaj však sprevádzal riadny škandál. Deripaskov Bazovyj element splnil všetky formálne podmienky. No onedlho ruský súd zmrazil akcie firmy Rosnefť a vydal zatykač na jej dovtedajšieho majiteľa, miliardára Michaila Gucerijeva. Ten totiž verejne obviňoval vládu, že požiadavkou vysokých daní chce dosiahnuť jeho krach. Gucerijev ešte stihol rýchlo odpredať Rosnefť Deripaskovi za tri miliardy dolárov a „zdrhol“ do zahraničia, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Začal sa zdržiavať v Británii, s častými výletmi do Azerbajdžanu, čím sa stal medzinárodne hľadaným nielen britskou a azerbajdžanskou stranou, ale aj Interpolom. Úrady na žiadosť akcionárov síce aktíva zmrazili, čím Deripaskovi zabránili hýbať s firmou Rosnefť. Situácia sa zmenila koncom minulého roka. Vyšetrovanie proti Guceriejevovi sa odložilo, kým ho polícia či Interpol nenájdu. No čo je podstatné, majoritným vlastníkom sa tak stal práve Deripaska.
Napriek tomu bude magnát na súčasnú finančnú krízu ešte dlho spomínať. Patrí medzi tých, čo na ňu riadne doplatili. Donedávna najbohatší Rus prišiel počas krízy o dvadsaťpäť miliárd eur a momentálne sa nachádza na ôsmej priečke najbohatších Rusov. Rozhodne mu nepomohol ani odpredaj niklového gigantu Noriľskij nikel, na ktorom šikovne zarobil v súčasnosti najbohatší Rus Michail Prochorov. Na Deripaskovej zadĺženosti sa podpísalo aj to, že si na svoju obchodnú expanziu výdatne požičiaval od ruských a najmä zahraničných bánk. Momentálne veriteľom dlží vyše dvadsať miliárd eur, čo rozhodne nie je zanedbateľná čiastka. Pre klesajúce ceny komodít, ako sú hliník, ropa a oceľ, s ktorými jeho firmy obchodujú, nebol schopný vrátiť požičané. Navyše mu banky zmrazili účty, takže nedokázal svoje dlhy ani refinancovať. Situácia síce nevyzerá veľmi priaznivo, no „deripas-kovci“ si veria. „Fáza, keď nám hrozilo akútne nebezpečenstvo, je už za nami. Až podpíšeme záväzné dohody s veriteľmi, situácia sa znormalizuje a budeme ďalej podnikať,“ presviedča médiá Oľga Zinovievová. Jej sebavedomé vyhlásenie podporuje aj The Wall Street Journal. Deripaska síce prišiel o podiely v Magne International, nemeckej stavebnej spoločnosti Hochtief či rakúskej stavebnej firme Strabag. Jeho impérium však stále nestratilo hlinikáreň Rusal, bane, automobilku GAZ, elektrárne, ropné, stavebné a ďalšie firmy. Príliš veľké na to, aby ho veritelia nechali padnúť. Aspoň optimisti tomu veria. Do kariet mu hrá fakt, že spoločnosti ním kontrolované tvoria asi dve percentá hrubého domáceho produktu Ruska a zamestnávajú státisíce ľudí. Ruská vláda momentálne zápasí so stále rastúcou nezamestnanosťou, udržať preto tieto pracovné miesta je aj pre vládu dôležité… Aj preto štát minulý rok Deripaskovi poskytol úver vo výške štyri a pol miliardy dolárov. Ako záruka poslúžil práve Noriľskij nikel. Dlh sa zaviazal splatiť do jesene tohto roku, v čom sa však podľa zasvätených zdrojov veľmi preceňuje.
Základ jeho majetku stále tvorí najväčšia hlinikáreň Rusal. Tá si od vyše sedemdesiatich bánk požičala až 7,4 miliardy dolárov. Optimista v tomto smere je však práve Michail Prochorov, ktorý je po Deripaskovi druhý najväčší akcionár Rusalu s osemnástimi percentami podielu. Hoci mal Rusal minulý rok zisk „blízky nule“, Prochorov verí, že ceny hliníka sa zotavili a Rusal bude opäť zarábať.

Škandály na jachte sú „in“:

Táto prognóza momentálneho Putinovho miláčika dáva Deripaskovi nádej. Škoda by bola prísť o jeho luxusné pôžitky. Na Sardínii si naprí-klad pred štyrmi rokmi kúpil vilu Le Walchirie, ktorá je údajne najhonosnejšia v celom Porto Cervo. Luxusné sídlo na kopci zaberá celkom slušný priestor – dvetisíc štvorcových met-rov. Namiesto záhradky má rozsiahly park s množstvom olivovníkov. Samozrejmosťou je krytý bazén, obrovská knižnica a vínna pivnica, ktorá v sebe skrýva zásoby takých lahodných mokov, za ktoré by vášniví vinári s drsnejšou náturou určite vraždili. Vilu „stráži“ bronzová socha za štvrť milióna eur, vnútri sa vraj nachádza francúzska baroková maľba nevyčísliteľnej hodnoty.
Kým nie je najhoršie, Deripaska sa neplánuje sťahovať, a kým nemusí utekať, dohliada aspoň na to, aby aj jeho deti pre istotu ovládali angličtinu. On sám si totiž svojho času kúpil lietadlo, len aby ním mohol lietať raz týždenne na lekcie angličtiny do Londýna.
Patrí medzi introvertov, veľa toho nenahovorí a o záľubách sa tiež nevie. Jeho jediná známa „úchylka“ je sponzorovanie projektov, ktoré podporujú národnú hrdosť, dáva napríklad rekonštruovať staré kostoly.
Okrem kostolov však nepohrdne ani svetskejšími záležitosťami. Tak ako malo Slovensko pred rokom „jachtový škandál“, nevyhla sa mu minulý rok ani Veľká Británia. V tomto prípade však nešlo o „vnútroštátnu záležitosť“, podieľal sa na nej totiž práve Deripaska. Na svoju luxusnú
jachtu Queen prizval špičky labouristov, ale tiež konzervatívcov. Užíval si na nej aj tieňový minister financií, konzervatívec George Osbourne, no aj sekretár toryovcov Andrew Felman. Ten mal údajne navrhnúť, aby peniaze od Deripasku (vtedy ešte nejaké mal) putovali cez britské firmy. Škandál bol na svete. Išlo by totiž o obídenie zákona, ktorý zakazuje prijímať dary zo zahraničia. Konzervatívci sa však urputne bránili – Deripaska im vraj financie ponúkal – no oni čestne odmietli. Maslo na hlave mali aj labouristi – na priateľské večere s hliníkovým kráľom mal chodiť aj bývalý komisár pre medzinárodný obchod Peter Mandelson. Aj on v tom bol údajne nevinne a išlo len o priateľské posedenia.
Opäť sa ukázalo, že Oleg Deripaska si vie vyberať ľudí, s ktorými chodí na vodku. Možno by čoskoro nadviazal výhodné a „nevinné“ kamarátstva aj v Spojených štátoch amerických. Škoda len, že mu USA v roku 2006 zrušili víza. Pre údajné prepojenie oligarchu na organizovaný zločin. Deripaska však podobné obvinenia rozhodne odmietol a o víza znovu nepožiadal. Treba mať predsa hrdosť. Ak by mu jeho boj za záchranu svojho impéria nevyšiel
– môže sa mu ešte veľmi hodiť…

Facebook Comments