Možno to neviete, ale firma Hubert kupuje vína práve z tejto vinohradníckej oblasti, ba má právo ,,prvej noci“. Dohodli si hrozno zo slnkom zaliatych viníc ,,Maďarov“ vyberať prednostne. Aj časť produkcie Vína Mrva & Stanko, Matyšák, Karpatská Perla, Pavelka, Masaryk či Podola pochádza z vinohradov medzi Komárnom a Štúrovom. Tiež Vinárske závody Topoľčianky majú na južnom Slovensku zopár hektárov. Netreba hádať prečo… Samozrejme, najlepšie o tom, čo miestna zem dáva a slnko požehnáva, vedia miestni vinohradníci. Povieš Chateau Belá a odborníkovi zasvietia očká. Spomenieš Vinohradnícko-vinárske družstvo v Dvoroch nad Žitavou, a to je tiež pojem. Keby len, na výslnie sa tlačia i noví dorábatelia. Napríklad Vintop Karkó alebo Frygyes Bott. Pili sme tie vína, klobúk dolu. 

Ozaj, výslnie…:

Juhoslovenská vinohradnícka oblasť sa rozprestiera na nížinnej rovine v priemernej nadmorskej výške 140 metrov. Je to najteplejšia vinohradnícka oblasť so slnečným a suchým podnebím s miernymi zimami. Teplota vzduchu vo vegetačnom období je v priemere 16,9 °C. Medzi najvýznamnejšie zo 114 vinohradníckych obcí patria Strekov, Mužla a Šaľa. Viniču sa tu darí v ľahkých piesočnatých až stredne ťažkých pôdach. Hojnosť slnečného svitu a vlahy sa premieta do úrod s vysokou cukornatosťou. Niet divu, že vína takto rozmaznávané klímou mávajú prívlastky neskorý zber, výber z hrozna, ba zadarí sa aj bobuľovým a hrozienkovým výberom. Z bielych odrôd sa tu darí hlavne Tramínu, Chardonnay, Rizlingom a Sauvignonu ako aj novým odrodám. Napríklad  v Strekove  vyšľachtili Devín a domestikovala sa tu aj Pálava. Z červených odrôd do vysokej cukornatosti vyzrieva hlavne Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Pestovanie novošľachtencov je úspešné najmä v Strekovskom a Štúrovskom vinohradníckom rajóne. Vinohradníci stále viac koketujú s novinkami ako Breslava, Hetera, Inzuchta, Aromína. Ale aj modrými ako sú Dunaj, Nitra a Hron. Pochopiteľne, vejú tu i ,,vetry maďarské“. Vidno to v portfóliu odrôd, ktoré ,,preplávali“ z náprotivného brehu Dunaja… Pri poháriku už odznelo nespočetných debát, prečo sú tamojšie vína jedinečné. Nech už mali chlapi taký či onaký názor, v jednom sa zhodli – je to slnkom. Kvalite pridávajú i mierne južné a juhozápadné svahy, obzvlášť pri Strekove, o ktoré sa slniečko môže opierať. Juhoslovenským vínam pomohla i nová doba. Napríklad družstvo v Dvoroch nad Žitavou, kde sa vo veľkom dorábalo víno i za komunistov, zmenilo vlastnícke vzťahy, technológiu i filozofiu. Iný príklad. Uznávaného vinára Miroslava Petrecha si zasa našiel nemecký mecenáš, spolumajiteľ kaštieľa v Belej, no a pod jeho krídlami sa tieto vína prezentujú aj v New Yorku, Londýne či Tokiu. Vyrástli aj noví vinári. Taký Ing. Karkó vsadil na nové vinice a agroturistiku v malebnej obci Búč, no a Frigges Bott v Novej Stráži svoje úspechy v obchodovaní pretavil do vybudovania rodinného vinárstva s vysokými gastronomickými ambíciami. Ale, poďme na to postupne…
     

Chýrne víno z Dvorov:

Keď človek stojí na Viničnom vrchu v Dvoroch nad Žitavou posiatom nekonečnými vinicami, vrchu nikde. To iba príroda do výš-ky stoštyridsať metrov nad morom zvlnila terén, aby sa hlavy révy vinorodej obrátili ideálnym sklonom k slnku. Od rizlingov po kabernety… Bielych odrôd je vyše polovice produkcie, no keďže sa tu darí i červenému, novodobá výsadba pamätala aj na tieto odrody. Predsedom družstva je Jozef Tóth. Hospodária na 145 ha vlastných vinohradov. Časť výsadby si pamätá časy socialistického družstevníčenia, no odvtedy pretieklo veľa vody Dunajom. Dnes ide o súkromnú firmu. Filozofiou družstva je dorábať do finálnej podoby takmer celú produkciu. ,,Vieme, čo sa nám urodí, akej kvality, nie sme odkázaní na nikoho iného. Predávame iba asi dvadsať percent hrozna a možno príde čas, že na víno premeníme všetko naše hrozno.“ vraví predseda. Dnes je ročná produkcia vyše 400 000 litrov vína, po dobudovaní kapacít by mala byť 600 000. To nie je púha kvapka v slovenskom vinohradníc-tve. V Dvoroch sa rodia krásne Rizlingy vlašské, Rulandské biele, Veltlínske zelené, z červených Alibernet, Frankovka modrá a Svätovavrinecké, no v portfóliu majú oveľa širší vejár odrôd, ako sa na popredných pestovateľov sluší. Vinohradníci révu nevysilujú, strihajú ju na krátko, aby sa sila zeme dostala iba k obmedzenému počtu strapcov. Tie sa odmeňujú dobrou kvalitou a cukornatosťou. Dosládzať repným cukrom potom nie je nutné, možno raz za dva roky, a napokon vína s prívlastkami, na ktoré sa družstvo špecializuje, sa s repným cukrom ani nekamarátia. Charakteristickým znakom na etikete vín z Dvorov nad Žitavou je kaplnka Svätého Urbana na Viničnom vrchu. Svätý Urban tu žehná vinohradníkom od roku 1760, keď Jozef II. uznal toto miesto za vhodné na pestovanie viniča. Časy táto obec v Novozámockom okrese zažila všelijaké. Víno z Dvorov sa dodávalo aj na kráľovský dvor, a to už v časoch Žigmunda Luxemburského, ktorý v roku 1429 povýšil Dvory na trhové mesto. Dvory prežili (určite aj vďaka čaši dobrého vína) šarapatenie Turkov. Naopak, s úľubou znášali rozvoj vinohradníctva za Márie Terézie, ktorá sa pričinila o zakladanie a zmapovanie nových viníc. Je aj súčasnosť pre víno z Dvorov nad Žitavou prajná? Kto vínu rozumie, ten vie, že moky z tejto obce pravidelne bodujú na súťažiach vín. Národný salón vín nevynímajúc. Sú to vraj už iné vína než voľakedy, keď hrali prím stolové a akostné, skrátka kvantita. Tie nové – moderné – vznikajú za pomoci nových technologických zariadení. A starého dobrého fortieľa. Treba si želať lepšiu kombináciu k úspechu?

Chateau Belá – to teda hej!:

Apropo, Rizling rýnsky z produkcie Château Belá, bobuľový výber, ročník 2001, je mnohými považovaný za najlepšie slovenské víno. Na výstavách v Paríži a New Yorku získal zlaté a platinové medaily. No a od renomovaného amerického kritika a vínneho publicistu Roberta Parkera získal 94 bodov. Dokonca sa dostal aj do hodnotenia Top 10 európskych vín v hodnotení európskych somelierov. Nečudo, že návštevník zostupuje dolu schodmi do pivnice v kaštieli v Belej s patričnou úctou. Dušou vinárstva Chateau Belá je Miroslav Petrech. Výzorom i prejavom nápaditý muž je zároveň spolumajiteľom spoločnosti Rivel Mužla. Aby sme tomu porozumeli, dvojjediná funkcia pána Petrecha má zaujímavý vznik. Totiž, nemeckí majitelia kaštieľa v Belej chceli obnoviť tradíciu vinárstva. Zámok po roku 1989 spolu s pivnicami zrekonštruovali, no a zároveň hľadali vinára, ktorý by vniesol tradíciám novodobého ducha. Našli ho práve v Miroslavovi Petrechovi, ktorého mužlianske vína už viac desaťročí patria k najlepšiemu, čo dolná zem slovenská dáva. Pán Petrech si ťapol s pánom Egonom Műllerom – jedným z najuznávanejších nemeckých vinárov a zhodou okolností tiež manželom majiteľky kaštieľa. Samozrejme, všetko víno, ktoré produkuje Château Belá, je vyrobené z hrozna dopestovaného vo vinohradoch Rivelu… Čo robí vína z Belej vychytenými? Spája sa v nich technológia uznávaného nemeckého vinára s kvalitou tu dopestovaného hrozna. Vinárstvo vyprodukuje ročne okolo 40-tisíc fliaš vína, čo nie je až tak veľa. Ale akého vína! Totiž, vína tandemu Müller – Petrech dostať aj na miestach, o ktorých iní slovenskí vinári iba snívajú. „Ja sa starám o výrobu. Medzinárodný marketing a obchod je vecou pána Müllera. Aj na etiketách je napísané Produced and bottled by Egon Müller – hneď pod náz-vom Product of Slovakia.“ vraví Miroslav Petrech. Či mu prekáža, že sa na etikete nevyníma jeho meno? Vraj nie. Hreje ho, že si ho môžu, (podotknime, že za ceny u nás neslýchané), dožičiť mlsné jazýčky v New Yorku či Londýne. Vína z Chateau Belá očarujú svojou sviežosťou a arómou a tiež na bežný vkus vyšším zvyškovým cukrom. Je to zámer. Povýšiť slnko pretavené do moku na filozofiu mužlianskych vín s rukopisom Petrech. (Mimochodom, k snúbeniu vína a gastronómie v kaštieli Belá sa v Brejku vrátime v budúcich číslach).

Vintop Karkó – dobre piť a jesť:

Na polceste medzi Komárnom a Štúrovom, v malebnej obci Búč podniká  firma Vintop Karkó. Majiteľov vinárstva je Ján Karkó. „Chytilo ma to až po štyridsiatke, asi sa vo mne ozvala krv, pretože dedko bol vincúrom u Zichiovcov,“ tvrdí pán Karkó s heverom plným jagavého rizlingu v ruke. Asi má víno naozaj v krvi, lebo jeho vína sú skvelé. Obzvlášť rizlingy, rulandy, Chardonnay, Frankovka, Merlot či Syrah. Aj maďarské odrody Cserszegi fűszere a Ráthay okúzlujú svojim buketom a telom. Sú lákadlom pre početnú klientelu, ktorá prostredníctvom turistiky objavuje kraj, kde do Dunaja kameňom dohodíš. Dnešná výrobná kapacita firmy je 70 000 fliaš. Viaceré vína sú panenské, pretože mladé vinice báčskeho čarodejníka začali rodiť iba nedávno. Vlastne bolo to až po roku 2003, keď majiteľ vysadil vlastný vinohrad s výmerom osemnástich hektárov. Pán Karkó si potrpí na selektívnou redukciou hrozna maximálnu úrodu 1,5 kg z jedného viničného kra. „Chcem vína vynikajúcej kvality,“ znie jednoduchá filozofia. Najväčším odberateľom Vintop Karkó je Wellnes hotel Patince. Ukazuje sa, že dobrý chýr o víne má krídla, lebo o tieto vína je čoraz väčší záujem i v širšom okolí. Dostať ich vo vinotékach v Štúrove, Komárne, v dvoch bratislavských. Tiež v Pezinku a v Topoľčanoch. Pretože pán Karkó má zjavne dobrého obchodného ducha, prepojil svoje víno s agroturistikou. Nad pivnicami stojí penzión, kde je tridsať izieb s osemdesiatimi lôžkami. „Nevadí, že Búč je iba dedina, najmä Bratislavčania hľadajú práve toto. Pokoj, kone, rybolov, vodné športy na Dunaji či výlety loďou. A dobré jedlo a dobré pitie.“ Ach, páni… nádherne sa hľadí z terasy reštaurácie na veľtok, v ruke pohárik Chardonnay a v nozdrách cítiť vôňu grilujúceho sa prasiatka. Neskúsite?

Frigyes Bott:

V obci Nová Stráž, ktorá je už súčasťou Komárna, žije mladý muž. Postavil si krásny dom, ale je trocha iný než ostatné. Dom Frigyesa Botta je napoly prispôsobený na dorábanie, skladovanie a predaj vína. Rodina je teda vlastne stále doma a stále v práci, tak to pán Bott vymyslel. Jeho vína sa vyznačujú „inakosťou“. Sú vyrobené bez použitia čistých kvasinkových kultúr, enzýmov a iných prídavných látok. Sú ako ich Boh dal – prírodné, neškolené, rýdze, na nič sa nehrajú. Sú výborné! Popravde, pán Bott pred pár rokmi o dorábaní vína až tak veľa nevedel, ale vsadil na správnu kartu. Peniažky nadobudnuté z obchodovania vrazil do kúpy viníc na južných svahoch obce Mužla. Je známe, že kto čerpá surovinu z Mužle, má už napoly vyhrané. „Počiatočný sortiment pozostával z Rizlingu rýnskeho a Frankovky. Ale vysadili sme aj Rulandské modré, šedé a biele, no a k tomu rovným dielom Tramín červený a Sauvignon. Čo poviete?“, nalieva Sauvignon do stopkatých pohárov. Cítime pŕhľavu, tak je to správne.
Cítime, že tu v Báči u Frygyesa Botta sa robí víno s láskou. V takom prípade nie je majiteľovi ľúto hlboko zastrihnúť do révy, aby zredukoval úrodu na kilogram hrozna z jednej hlavy. Iba tak sa rodia vína extraktívne vhodné na archivovanie. „Myslím, že cieľom malých vinárov by mali byť práve vína vhodné takpovediac na dlhú trať,“ myslí si pán Bott. Samozrejme, nie vždy sa tomuto vinárovi všetko vydarí, pretože alchýmia dozrievania, kvasenia či držania v sudoch je klamlivá, a jeden ľudský život je na obsiahnutie vinárskych múdrostí prikrátky. Dnes pán Bott dorába asi dvadsaťtisíc litrov ročne, no má plán produkciu zdvojnásobiť. To však chce priestory, ktoré mu už jeho vinárske obydlie v Novej Stráži neumožňuje. Vraj sa s vínom presťahuje, po dohode s komárňanskou radnicou, do pivníc na miestnom hrade. Méty rodiny Bottovcov sú vysoké. Ozaj, vínka zakusujeme kozími syrmi a domácimi šunkami. Áno, práve spojenie vína s gastronómiou je najnovší zámer. Pán Bott od mája otvára enotéku. Stály stánok na skvelé vína oblasti a gastronomické delikatesy. Už spomínané kozie syry, šunky, domácu bravčovú masť ochutenú vlašskými orechmi, tekvicové oleje, domáce balzamikové octy či doma varené čokolády. Vraj tam bude i taká čokoláda, vnútri ktorej bude „kapsľa“ s Frankovkou. A predávať sa bude v darčekovom balení s fľašou Frankovky. Dobrý nápad, však? Pán Bott vie, čo robí, prešiel svetom vína, odpozoroval, že tento biznis musí na seba nabaľovať i veci sprievodné: zvyklosti regiónu, gastrošpeciality i možnosti pre turistov priviesť si domov malý tekutý suvenír. Frigyes Bott? To je ten mimoridne šikovný vinár z Novej Stráže, však? Áno, už sa to o ňom hovorí…

Facebook Comments