Keď nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed k hore, známa pravda. Tak je to i s vínami stredoslovenskej oblasti. Potrebujú sa pripomínať. Tamojšie biele i červené odrody, oddávna pestované v regióne, kde slovenská hranica v stredoslovenskej oblasti lemuje maďarskú. Rodia sa tu pekné Rizlingy, Rulandské biele, Veltlínske zelené, Tramín červený a Chardonnay. Z červe-ných odrôd hlavne Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Tieto vínka odjak-živa slúžili ľuďom vo chvíľach dobrých i zlých. Lebo tu je akosi normálne mať na juhovýchodom svahu kopca za dedinou vinohrad. A, samozrejme, hajloch. Rodia sa tu normálne vínka pre normálnych ľudí. Ale čas a obdobie ukázali, že je žiaduce z pokojne driemajúceho regiónu vyprešovať viac biznisu. Ide to pozvoľna, ale ide. Dnes slovenskí vinári z čoraz väčším uznaním hovoria o produktoch firiem, ako sú Movino, Natural Alimentaria, prípadne Vinohrady a pivnica Zsigmond.    

Kde zrejú tie moky?

Stredoslo-venská vinohradnícka oblasť je naša tretia najmenšia. Na severe je ohraničená pahorkatinou, ktorá ju chráni pred zimnými mrazmi. Na západe sa začína pri obci Sebechleby, pokračuje cez Vinicu, Veľký Krtíš, Fiľakovo a na východe sa končí Gemerom a Tornaľou. Vinič sa tu pestuje v priemernej nadmorskej výške 180 m. n. m. Priemerná teplota vo vegetačnom období je len okolo 16,2 °C. Severná časť je drsnejšia, mierne vlhká, s chladnej-ším podnebím. Na juhu pociťujú podnebie mierne teplejšie, s miernou zimou. Vinohradníci tu sadia vinič do výživných, stredne ťažkých až ťažkých pôd na ílovitých a pieskovcových základoch. Áno, zem je štedrá, klíma tiež. Boli dokonca roky, keď réva na Morave a na Slovensku vymrzla, ale vinohradníci z okolia Krtíša sa tešili skvelým výnosom. Genius loci stredoslovenskej vinohradníckej oblasti mierne zaváňa blízkosťou hraníc s Maďarskom. Cítiť to vo zvykoch, názvosloví i odrodách, lebo niektoré majú pôvod u južných susedov. Ale na druhej strane je pravda, že do Maďarska sa liter vína nepredá, dosť tam majú svojho. Zložité… Preto ak sa má dobrý chýr o stredoslovenských vínach šíriť, musí nabrať iný kurz. Vraj ste ešte nechutnali vína z Čeboviec, Neniniec, Plachtiniec, Vinice či zo Sebechlebov? Naozaj nepoznáte, zamaškrtení mokmi malokarpatskými, vínka  stredoslovenské od Hontu až po Gemer?  Je pravda, že  stredosloven-ská  oblasť v súčasnosti nepatrí medzi naše kľúčové. Vínny expert, keď zodvihne pohár tamojších vín k ústam, možno im vyčíta menšiu minerálnosť oproti malokarpatským, ale na druhej strane, všetko je relatívne… Jedno je však isté, vína z okolia Veľkého Krtíša majú vynikajúce pestovateľské podmienky a perspektívu. Celková plocha registrovaných vinohradov dosahuje v stredoslovenskom regióne 2 502 ha, a keby sme rátali révu, čo sa šplhá po pergolách pri domoch, ojojój, nedorátali by ste sa!

Vínko, kde máš korene?

Prvá písomná zmienka o vinohradníctve v tejto oblasti pochádza z roku 1135, keď kráľ Belo II. daroval dve vinice benediktínskemu kláštoru v Bzovíku. Už vtedy sa tu rodilo dobré víno, údajne sa dostalo i na anglický kráľovský dvor.  Keby víno hodnotil geológ, dodal by, že za kvalitu tamojšie moky vďačia vulkanickým substrátom – andezitom, z ktorých sa vytvorili úrodné andozeme.  Pôdnym druhom sú ílovito-hlinité až hlinité, čiže stredne ťažké pôdy. Klimatológ by zasa po litríku argumentoval, že víno je dobré preto, lebo zvýšený tepelný tok na Krtíšsku je ovplyvnený výskytom ložísk hnedého uhlia. Domorodcom je to viac-menej jedno, veď načo sa  zamýšľať, keď chutí?

Víno vo  veľkom:

Dorábateľ vína, na miestne pomery najväčší, je spoločnosť Agro-Movino. Ponúka širokú škálu vín s typickým charakterom. Výroba vína sa sústreďuje v prevádz-kach vo Veľkom Krtíši a v Čebovciach. Konateľom a výrobným riaditeľom podniku je Ing. Ondrej Celleng: „Rozmach vinohradníctva nastal najmä v šesťdesiatych rokoch. Boli to časy, keď sa väčšmi kládol dôraz na kvantitu, najmä na vína cisternové, sudové a až potom fľaškové. To sa po privatizácii v roku 1993 zmenilo.“ Dnes v Movine idú cestou akostných vín vyššieho radu. Ondrej Celleng dodáva: „Máme záujem  skĺbiť klasiku s modernou. To znamená, aby si naše vína udžiavali odrodový charakter. Teda aby sme to nepreháňali s prílišnou vínnou alchýmiou, ako sú enzýmy a selektované kvasinky.“ Výrobný riaditeľ tým možno nepriamo chcel bodnúť do konkurencie, ktorá práve spomínanými technologickými postupmi dorába síce vína pekné, ale rovnaké, kde už nik nerozozná Rizling rýnsky od Rizlingu vlašského alebo Veltlínu zeleného. „Mohli by sme ísť aj touto cestou, ale potom by nemalo zmysel predávať dvadsať druhov rôznych odrodových vín.“ Prínos Movina do portfólia kvality našich vín je jasný. Vlani sa tri ich vína dostali do národného salóna vín a tohto roku sa tam skvie ich Cabernet Sauvignon, 2006, neskorý zber. Napriek týmto úspechom firma pociťuje nevýhodu excentricky umiestneného regiónu, kde to ešte nekvitne agroturistikou. „Máme záujem presadiť tu pôsobiace vinárske firmy ako celok, ako vinohradnícke centrum. Chceme, aby si turista našiel dôvod prísť k nám hlavne kvôli vínu. Naše frankovky, cabernety, sauvignony a vavrinecké a tie veltlíny, rulandské a rizlingy znesú konkurenciu.“ Vína z Movina si získavajú zákazníkov v obchodných reťazcoch, no chýba im väčší imidž a lobbing. Aj keď je v Európe vína ako vody, pokúšajú sa aj o zákazníkov v Česku a Poľsku. Tiež Rusko, to by bol úspech! Čas ukáže, aj prvá tohtoročná úroda z nových viníc naznačí, ako ďalej…

Víno čisté ako panna:

Už samotný názov podniku Natural Alimentaria znie čisto, biologicky a ekologicky Ako ich vína.  To značí, že surovina pochádza z ekologického  poľnohospodárstva? Hrozno je pestované v prirodzene čistom prostredí, teda ošetrované mechanicky, len povolenými biologickými ochrannými prostriedkami. To, samozrejme, platí aj pre výrobu vína. Celý proces je priebežne kontrolovaný a certifikovaný. Nesmie sa naprí-klad použiť umelo vytvorená molekula a žiadne herbicídy. Pri obrábaní révy je aktuálna motyka, prípadne plameňomet, no určite nie chémia. Základom je organické hospodárstvo. Z postrekov iba klasika, kde je účinnou látkou meď a vápnik. Napríklad proti múčnatke sa ekologicky bojuje iba jemne mletou sírou z prírody. Celý tento špás obnáša  veľa ručnej práce. Povedzme pri obnažovaní strapcov, aby k nim lepšie preniklo slnko. Sú to fakt vínka chemicky nestabilizované, bez drsnej jablčnej kyseliny. A tiež s minimálnym sírením, až to  vzbudzuje závisť  pyšných vinárov z Malých Karpát. Je tu jedna malá otázočka, prečo sa viac vinohradníkov nepokúša o módnu ekologickú fazónku. Dipl. Ing. Ján Domin hovorí: „Nie je to až také jednoduché. My sme sa venovali ekologickej činnosti v poľnej výrobe a až po dlhých skúsenostiach sme si povedali, že ju uplatníme  vo vinohradníctve.“ Ing. Domin je starý kozák, fortieľ dlhé roky nadobúdal vo vinársky vychytených Neninciach a Čebovciach. Od začiatku mu bolo jasné, že ekologické víno nebude nápoj bezdomovcov. „Kupujú si ho ľudia vzdelaní v enológii, ktorí chcú vedieť, čo pijú.“ Preto v Natural Alimentarii na etikety nepíšu  kvetnaté rečí pre laikov, ale serióznu analýzu. Kde toto ekologické víno kúpite? Samozrejme, priamo pri „prameni“ vo Veľkom Krtíši, tiež v reštauráciách, kde má miesto špičková gastronómia, no a záujem o biovína majú aj dobré vínotéky. Sú to skutočne čisté moky, veď v okruhu stopäťdesiatich kilometrov od Veľkého Krtíša nie je žiaden komín…

Vinica vo Vinici:

Vynikajúcimi klimatickými a pôdnymi podmienkami sa v regióne vyznačuje obec Vinica. V podstate, čo dom, to vinohrad a v ňom hajloch. Najzvučnejšie meno si však vydobyla rodinná firma Vinica a vinohrady Zsigmond.  Firmu veľadia otec Ladislav a syn Gabriel. Práve mladý poľnohospodársky inžinier  čoraz viac preberá  taktovku rodinného vinárstva. „Všetky vína  dorábame z vlastných vinohradov. Začali sme začiatkom deväťdesiatych rokov vo veľkom, ale vinárske
tradície u nás pretrvávajú niekoľko generácií,“  povie hrdo s pohárikom rubínovej frankovky v ruke. Dnes Zsigmondovci obrábajú dvadsaťpäť hektárov vlastných vinohradov a v prenájme majú ďalších tridsať. Vínka Zsigmond majú zvuk. Pestujú pätnásť odrôd, zväčša bielych, ktorým sa v Krupinskej vrchovine obzvlášť darí.  Dobre tu vyzrieva Rizling rýnsky, Rulandské biele, Rulandské šedé, Chardonnay, Tramín červený, Pálava, Muškát, Zenit, Rulandské modré, Cabernet Sauvignon, Svätovavrinecké, Frankovka modrá a Alibernet. Zastúpenie dvoch generácií vinárov v rodine je predpokladom, že sa u nich snúbia tradičné technológie s modernou.  Napríklad hrozno  ručne oberajú do debničiek a dbajú, aby sa zbytočne neutislo, čo je pre kvalitu budúceho muštu veľmi dôležité. U Zsigmondovcov je samozrejmé reduktívne spracovanie a kvasenie vína. Dozrievanie prebieha v antikorových nádobách a drevených sudoch. Momentálna produkcia  je dvadsaťtisíc fliaš ročne. Nie je to nič gigantické, ale je to cesta aj pre ostatných vinárov regiónu. Cesta, ako ho cez dobré vína zviditeľniť.  Napríklad dobrým chýrom, keď si doma otvoríte fľašku, ktorú ste si kúpili priamo v hajlochu u Zsigmondovcov a máte potrebu povedať dobrú správu o dobrom víne ďalej…    Taký je tento región. Veľký Krtíš – kraj krásny a driemajúci ako Šípková Ruženka. Tá, ako vieme, potrebuje životodarný bozk, aby sa o jej vzkriesení hovorilo ako o zázraku. Každý tuší, že táto cesta vedie cez víno…

Facebook Comments