Je ťažké priznať si, že sa neurodilo, že sa muselo veľa striekať či sladiť?
Žiadny vinár dopredu zbrane neskladá. Ale ročník je veľmi zlý, no zároveň sme skúsenejší. Aspoň my pôjdeme von s vínami, za ktoré sa nemusíme hanbiť.

Imidž je imidž?
Viete, vinohrady sa nepestujú niekde za sklom a skryté pred zrakmi. Ľadovec, perenospóra, múčnatky, veľa striekania, to všetko sme zažili, to všetko sa vie a reči o imidži blednú…

Nastávajú časy čarovania v pivnici? Ale to má aj svoj etický rozmer…
Ide o to, či chce vinár robiť vína, ktoré sú ozaj vína, alebo iba čarovať. Na to však netreba zlý ročník… Dnes už sú technológie, aby sme odstránili pachuť po plesni či rezídu z postrekových látok, čo si vyžaduje odbornosť a skúsenosť vinára. Vína z tohto ročníka ozaj odhalia kvality vinára….

Máte správy, ako dopadla úroda inde?
V okolitých krajinách je to podobné. Ale v Španielsku považujú ročník za výborný. Napríklad v Rioche. Aj Taliani, ale iba v istých lokalitách.

Realita zrejme zvýši dopyt po vínach z vydarených lokalít alebo po našich vínach z dobrých ročníkov, ako bol vlaňajší…
Áno. Netušili sme, že vynikajúci minulý ročník a zlý tohtoročný budú hneď vedľa seba. O vína 2009 je veľký záujem. Na Slovensku teraz nebude dostatok vína – nášho. To je voda na mlyn pre obchodníkov.

Viete predvídať spotrebiteľské nálady?
Lacné cisternové vína sa k nám vozia zo Španielska a z Talianska. Fľaše? Česi robia veľký marketing, darí sa im u nás. Dobre sa predávajú aj talianske, francúzske vína a vína z Nového sveta. Čo ma však mrzí, u nás sa vypije až šesťdesiat percent vín z dovozu. Tento ročník, to, žiaľ, podporí.

Nie je zlá úroda aj na niečo dobrá? Vyvetrá pivnice…
Niekto sa ozaj potešil, že sa zbaví starých zásob, no firmy, o ktorých vína je záujem, majú pred sebou ekonomicky ťažkú hodinku.

Kaša sa nikdy neje taká horúca – možno predaju zlého vína pomôže marketing…
Iste, vinár bude prezentovať svoje produkty ako dobré. Odporúčam však spoliehať sa na svoj jazyk. Chutí? Ber! Nechutí? Poďakuj…

Tohtoročná kvalita hrozna asi zredukuje výrobu prívlastkových vín…
Ak nebude v hrozne vysoká cukornatosť, skôr sa budeme stretávať s akostnými vínami. Možno i zmes-kami, kde sa „pozametá“ pivnica. Ale aj s umnými cuvée, kde vinár harmonicky spojí niektoré odrody. Toto je možnosť vín 2010. Komu sa však prívlastky vydaria, premietne to do ceny.

Prečo sú vaše vína v reštauráciách tak zúfalo predražené?
Veľa sme o tom s ľuďmi z tejto branže diskutovali, napokon sú to kamaráti, no márne. Nevieme ovpyvniť cenotvorbu. Cena nášho rosé, ktoré sa stalo svetovým šampiónom, bola osem eur. Toto víno som videl v jednej reštaurácii za deväťdesiat eur! Marža by mala jednoznačne poklesnúť, aspoň v prípade slovenských vín, inak sa bijeme vo vlastenecké prsia márne.

Predražení, až nepredajní… Stali ste sa obeťou vlastného úspechu?
Áno. Ale to tak býva vždy, že prvovýrobca má najmenší zisk a niekoľkonásobný má niekto tretí.

Aký je súčasný profil konzumenta slovenského vína?
Sú tri typy. Prvý, čo má v ruke dve eurá a je mu jedno, čo vypije. Druhý typ víno miluje, vzdeláva sa, ale ekonomicky si nemôže dovoliť top kvalitu. Napokon ide o zákazníka, čo na to má a kupuje si drahé vína… iba preto… Nesmiem všetkým krivdiť, mnohí dobrému vínu rozumejú. Ale už nekupujú bez rozmyslu celú úrodu, ktorú, popravde, ani nedokázali vypiť.

Žeby krízové správanie?
Hlavne firmy nakupujú menej vína ako darček, obmedzujú aj rôzne eventy…

 

Viac sa dočítate v novembrovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments