Na úvod môžeme začať hádankou. Štyri nohy, dve hlavy, jedno srdce. Čo to je? Predsa tango! Pôvod tohto pomenovania nie je celkom jasný. V období kolónií počas devätnásteho storočia sa ním označovalo miesto, kde sa schádzali černosi, aby si zaspievali a zatancovali pri zvukoch svojich bubnov. Ďalší význam môže pochádzať z latinského slova tangere, v prvej osobe tangó, ktoré označuje hranie na strunový nástroj. Tangó je zároveň región v Japonsku, známy rituálmi plodnosti. Najčastejšie sa však uvádza, že vzniklo deformáciou slova tambor, ktoré znamená bubon. Nech je, ako chce, keď sa povie tango, každý hneď vie, že ide o tanec plný emócií – vášne, radosti, smútku či nostalgie.

Nemorálny tanec:

Argentínske tango je nielen tanečný, ale aj hudobný štýl, ktorý pochádza z dvoch veľkých prístavov – z argentínskeho Buenos Aires a paraguajského Montevidea. Okolo roku 1880 začali do tejto oblasti prichádzať tisícky, ba až milióny migrantov, hľadajúcich nový domov. Taliani, Francúzi, Rusi, Nemci, Španieli, ale aj Slováci či Poliaci so sebou priniesli ľudové muziky, ktoré sa postupne miešali s hudbou miestnych kreolov, černochov a Indiánov. Tango nesie prv-ky kubánskej habanery, polky, mazurky, valčíka, mnoho indiánskych a andalúzskych rytmov. Jeho vznik je silno viazaný na sociálnu vrstvu, ktorú tvorili imigranti a takzvaní portenos, teda ľudia, ktorí sa už narodili v prístave. Túto spoločnosť tvorili najmä muži, ktorí sa po tvrdej práci chceli trochu pobaviť a hlavne sexuálne rozptýliť. Nuž a na to nebolo lepších miest ako kaviarne, bary, kreolský cirkus či nevestince. Tie sa často vydávali za tanečné podniky so zadnou miestnosťou, kde si tanečnice odchytávali robotníkov a dojednávali obchody. Až do začiatku dvadsiateho storočia sa preto tango považovalo za tanec spodných vrstiev. Napriek tomu ho radi a vo veľkom tancovali aj ľudia z vyššej spoločnosti, samozrejme, tajne. Dáma by na verejnosti tango nikdy nepredviedla, prostitútka zasa naopak, bola to súčasť jej práce. Keď argentín-ske tango práve tieto bohatšie vrstvy priviezli do Paríža, ten pred ním doslova pokľakol. No a odtiaľ to bol potom už len kúsok do celého sveta. Zlaté obdobie tanga sa skončilo v šesťdesiatych rokoch, keď ho vystriedal uvoľnený rokenrol. Až v osemdesiatych rokoch sa vďaka šou Tango Argentino opäť prebudilo k životu vo viacerých krajinách a dodnes sa teší veľkej popularite medzi ženami aj mužmi, mladými aj starými, viac či menej zručnými tanečníkmi. Na tango totiž nie je nikdy neskoro.

 

Viac sa dočítate vo februárovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments