Tento rok sa pre H16 vyvíja úspešne. Nový album Čísla nepustia zožal priaznivé ohlasy, upútal svojou kompaktnosťou. Bol pre vás nejakým medzníkom?
K. N.: Určite v tom, že vždy je ťažké urobiť druhý album lepší ako ten prvý. Najmä keď náš debut mal úspech. Preto sme sa teraz snažili urobiť naozaj najlepšiu vec, čo sme kedy spravili. Aby tento nový album vydržal vo vnímaní poslucháčov dlhšie ako ten prvý.
Máte čísla o tom, ako sa predáva? Informujú vás o tom z vášho vydavateľstva?
Y: Informujú nás kvartálne. Za prvý týždeň sa rozdistribuovalo tritisíc kusov. Môže byť teda predaných päť alebo desaťtisíc, ale aj tri a pol.
Pilotným singlom je skladba Vitaj v meste. Celkom fajn tam vystihujete súčasnosť Bratislavy. Čo sa vám na tomto meste nepáči?
Y.: Je to veľká dedina.
K. N.: Nepáčia sa mi niektorí ľudia a intrigy, čo robia. Rozprávajú sa tu o ľuďoch nezmysly, iní tomu potom veria a väčšinou nikomu nezáleží na tom, aké sú veci v skutočnosti.
O.: Ale riadi sa podľa toho, čo o tebe počul. Pritom všetci sa tu vlastne poznajú a napriek tomu ľudia poza chrbty intrigujú.
Prečo ste na nový album neprizvali aj ženský vokál? Veď je to dosť trendy a aj sexi…
Y.: Necítili sme potrebu mať na albume speváčku.
K. N.: A nie je ani veľmi z čoho vyberať.
Čo turné k novému albumu?
K. N.: Hrávame stále, chceli by sme aj turné, ale sponzori sa do toho príliš nehrnú.
Napríklad v poľskom hip-hope, keď kapela vydá album, je na ňom kopa sponzorov. Čím to je, že u nás takýto populárny žáner obchádzajú?
Y.: U nás je to fakt slabé, už v Česku je to oveľa silnejšie, takmer každý MC má nejakú zmluvu, dostáva topánky, oblečenie atď., u nás to nefunguje. Náš trh je malý. Navyše máme veľa členov a žiadny maloobchodník sa do toho nepustí, obliekať šiestich ľudí.
Ako sa vysporadúvate s faktom, že vaše skladby sa stali pomaly hymnami pre veľmi mladých poslucháčov. Ich rodičia však frflú, že je tam príliš veľa nadávok…
K. N.: Ich rodičia hrešia viac.
Y.: Keby to nemali z textov, tak to majú zo školy, takže je to úplne jedno. Nikoho nenavádzame na nič zlé. Každý nech si robí, čo chce.
Neštve vás, že vás kvôli tomu nehrávajú v rádiách? A hrávajú vás vôbec niekde?
Y.: Jeden známy mi hovoril, že exis-tuje server pre rádiá, odkiaľ si sťahujú hudbu a náš nový album si stiahlo 30 rádií, z toho 29 českých a jedno slovenské. Jediní nás hrávajú rádio Sity a FM.
Ale hrávajú vás „vypípaných“…
Y.: Odovzdávame im už cenzurované skladby, nie je možné, aby počas dňa vysielali necenzurovanú verziu.
A.: Do desiatej je cenzúra. Takisto ako nemôže ísť erotický film do desiatej, ani nadávky nemôžu byť v rádiu.
A ani v televízii. Priznám sa, keď som videl vypípaný klip Nech vidia, neznelo to príliš v pohode…
Y.: S tým nič neurobíš, jediné, čo môžeš urobiť, že to nespravíš…
Ďalšou, pre mnohých odvrátenou stranou hip-hopu sú skladby, v ktorých sa rapuje o fajčení marihuany. Ste si vedomí veľkého vplyvu na mladých v tomto smere?
Y.: Propagandu tomu nerobíme a aj tak určite 40 % detí na stredných školách už fajčí marihuanu a je to strašné tabu a nikto o tom nehovorí. Jednoducho, policajný štát.
K. N.: Marihuana nie je pre každého. Aj keď ja som začal ako tínedžer, nepáči sa mi, keď to robia mladí pod
17 – 18, ale je to určite lepšie, ako keby brali pervitín alebo hajlovali.
V skladbe GPS na mixtape DJ Kappu „disujete“, útočíte na ďalšieho rapera Mikyho Moru a on si v niektorých skladbách na váš účet tiež nedáva vreckovku pred ústa. Kde sa začala táto nevraživosť a kvôli čomu?
O.: Keď on začal vo svojich skladbách „disovať“ nás.
K. N.: Ja už toto neriešim. Čo je Miky Mora?
Y.: Spravil si vlastne na nás najväčšie promo. Známy je len tým, ako nás nenávidí a my mu nebudeme robiť marketing. Vozí sa v X5-ke svojej frajerky a o nás rozpráva, že máme autá od mamičiek, čo je dosť úbohé.
To sa spolu ani nebavíte, keď sa stretnete?
C.: Ani sa nestretávame, radšej sa nám vyhýba.
Dozvedel som sa aj o potýčke po hip-hopovej párty vo Vodnej veži? Ako to vtedy vlastne bolo?
O.: To bolo tiež nafúknuté.
C.: Veď on prvý utiekol domov a ani tam nebol. Bola tam šarvátka, ale nebolo to kvôli Mikymu Morovi.
Volajú vás aj na firemné párty?
A.: Nie a nemáme o to ani veľmi záujem.
O.: Nerobíme skrátka veci, ktoré nechceme robiť.
Raperi si vytvárajú imidž drsných chalanov. Momentálne sú tým asi najviac trendy u mladých ľudí. Čím ich chcete najviac inšpirovať, dať im zo seba?
K. N.: Nikdy sme nechceli byť nejakými vzormi pre mladých, ale
jedna veľká časť našej tvorby je motivačná hudba. Takže keď si od nás mladí niečo berú, tak dúfam, práve to, že o svojom živote a o svojom šťastí si rozhoduje každý sám a netreba sa vzdávať, aj keď „život neni skvelý“ – tomorrow will be a better day.
Ako je to s vašimi nežnými polovičkami? Musia asi aj dosť žiarliť…
K. N.: Zvykli si mať v p..i…
Určite sa vám v súvislosti s babami a fanúšičkami stala aj nejaká pikantná príhoda. Von s ňou.
K. N.: Nebolo ich málo, ale nie som si istý, či ich chcete počuť…
Raper Rytmus sa rád hrdí reťazou za tristotisíc. Čo vy a drahé šperky?
K. N.: Šperky príliš nemusím, radšej investujem do cestovania, do handier.
Neprekáža vám to, že sa stal reklamnou tvárou?
Y.: Je to jeho biznis a robí to dobre. Je ten typ, že sa vie predať a chce sa predať.
Dá sa na Slovensku rapom dobre zarobiť?
K. N.: Dá, ale nie sú to peniaze, ktoré by si posielal do švajčiarskej banky. Otočili sme už nejaké milióny ako kapela, ale strácajú sa aj tým, že žijeme taký životný štýl.
Ale na Ferrari to asi nestačí…
K. N: Na Ferrari si nezarobíš, ale už som si z rapu kúpil auto.
Ešte na prvom albume rapujete, že ste sídliskoví stokári, ktorí chcú ísť hore. Kde ste teraz?
Y.: Chceme sa mať lepšie. Nechceme žiť úplne priemerný obyčajný život, chodiť do roboty a zarábať pätnásť litrov a platiť šeky.
O.: To bol život, čo sme žili predtým a s tou hudbou prišiel iný život. A sme radi, že sa nám niečo podarilo spraviť a nejako tráviť ten čas. Asi by som sa strašne nudil, kebyže robím nejakú robotu a nerobím hudbu a iba by som žil zo dňa na deň a ožieral sa každý víkend na jednom mieste.
C.: Určite sme už hore, nie sme sídliskoví stokári.
Otecko, ty máš aj prezývku Kardinál Korec. Nevolali ti ešte z biskupského úradu?
O.: Nevolali, iba ma prezváňali.
