10. Apokalypsa (1979) – nájazd helikoptér

„Milujem vôňu napalmu hneď zrána. Vonia ako víťazstvo.“ Nezabudnuteľná „hláška“ Roberta Duvalla z kultovej Coppolovej Apokalypsy. Filmov z prostredia vojny vo Vietname je dosť. Niektoré, ako napríklad Čata, Olovená vesta a Lovec jeleňov, sú naozaj výborné. Apokalypsa je však iná. Hypnotická, ťažko existenciálna, depresívna. S neuveriteľnou hĺbkou pocitu a priam hmatateľným zlom. Film bol nakrútený na motívy poviedky Josepha Conrada Srdce v Afrike. Základom príbehu je misia kapitána Willarda, v ktorej musí v džungli nájsť a zlikvidovať amerického plukovníka Kurtza, ktorý dezertoval a na hraniciach sKambodžou si vytvoril vlastnú ríšu zla. Prežité peklo a rozhovory so šialeným plukovníkom pre Willarda znamenajú veľkú duševnú premenu. Film zrealizovali v podmienkach prinajmenšom takých šialených, akými prechádzajú hlavní hrdinovia. Helikoptéry, ktoré počas dňa potlačovali povstanie a večer účinkovali vo filme, požičal režisérovi filipínsky diktátor Marcos. Napriek tomu sa náklady postupne vyšplhali zo schválených dvanásť na tridsať miliónov dolárov. Coppola musel rozdiel uhradiť z vlastného vrecka. Nielen na ňom sa výrazne psychicky podpísala výroba filmu. Možno v najefektnejšej vojenskej scéne v celej histórii filmu vedie Robert Duvall ako poručík Kilgore nájazd pomocou vrtuľníkov za sprievodu Wagnerovej hudby. Dôvod nájazdu je prostý – chce si zasurfovať na pláži pri dedine…

9. Zachráňte Vojaka Ryana (1998) – pristávanie na Omaha Beach

8. Statočné srdce (1995) – bitka pri Stirlingu

 „ Môžu nám vziať životy, ale nikdy nám nevezmú slobodu!“ Kto by nepoznal tento oduševnelý, i keď trochu patetický výkrik valiaci sa z hrdla vlasatého Mela Gibsona. Film je inšpirovaný skutočnou historickou postavou – Williamom Wallaceom, ktorý sa v trinástom storočí postavil do čela odporu proti anglickému kráľovi Edwardovi I. Gibson na režisérskej stoličke a zároveň na koni dokázal vyťažiť z filmu maximum. Popri srdcervúcich scénach krásne vyniknú tie bojové. Vďaka bezchybnej choreografii pôsobia maximálne naturalisticky. Krv strieka na všetky strany, meče rinčia a drsní Škóti revú ako o život. Všetko, ako má byť… Najveľkolepejšiu scénu, bitku pri Stirlingu, nakrúcali vyše šesť týždňov a získali tak deväťdesiathodinový materiál. V scéne boli použité mechanické kone, žiaden živý sa teda nezranil. V strižni sa potom odstraňovali jednotlivé rámčeky filmu, aby bojové zábery vyzerali trasľavo a chaoticky. Mimochodom, Mel Gibson ani na chvíľu neuvažoval o tom, že by hrdinu Williama mohol hrať hocikto iný. Neprekážal mu ani fakt, že on sám je v porovnaní s historickou postavou Williama Wallacea veľmi malý, dokonca nižší ako Williamov bájny meč…

7. Gladiátor (2000) – germánsky súboj

 „Na môj povel začne peklo!“ Gladiátor je prototypom amerických filmov, kde sa forma absolútne bije s obsahom. Dejepisári pri ňom horko zaplakali. No milovníci efektov a vypilovaných bitiek zajasali. Rímsky generál Maximus sa stane gladiátorom a ženie ho jediný cieľ: zabiť cisára Commoda. Tento príbeh má s historickými faktami pramálo spoločné. Napriek tomu film zinkasoval päť Oskarov. Čaká vás naozajstná virtuálna žranica, i keď obsahovo skôr plytká a hraničiaca s gýčom. No oko a ucho poteší. Veľmi efektné sú súboje gladiátorov v aréne. Jednotkou je rozhodne otvárací súboj medzi Rimanmi a Germánmi. Dokonalá choreografia, ale aj grafika. Stovky šípov, ktoré sa znesú na barbarov ako dážď, hromadný nájazd Rimanov z lesa. Ak už nič iné, tento súboj zvládol Ridley Scott bravúrne…

6. Dve veže (2002) – Helmov žľab

 „Jeden prsteň vládne všetkým, jeden všetkým káže. Jeden všetkých zjednotí, do temnoty zviaže.“ Trilógia Pán prsteňov ponúka slušné množstvo bitiek. Niektoré vydarené, iné ešte viac. To, čo robí bitku pri Helmovom žľabe vDvoch vežiach výnimočnou, je skvelá atmosféra. Scéna sa nakrúcala deväť týždňov, po zostrihu trvala štyridsaťpäť minút. Blížiaca sa dupotajúca Sarumanova armáda, jej nepretržitý útok, obrana pevnosti, elfské elitné komando šípmi likvidujúce stovky Orkov… Jackson bravúrne zachytil napätie, keď čaká tristo odhodlaných bojovníkov na nápor desaťtisícovej armády Orkov. Zúfalstvo a strach ich detí a žien, ktoré vyčkávali celú daždivú noc, ako sa to celé skončí. Vyvrcholením je príchod Gandalfa a rohanských jazdcov na pomoc takmer porazeným obrancom Helmovho žľabu. I keď je Gandalfov príchod príliš patetický, bombardovanie rohanskými kopijami stojí naozaj za to. Asi najväčším mínusom scény je už neslávne známe skejtovanie Orlanda Blooma, alias ušatého Legolasa po schodisku. Nuž, aj majster tesár sa niekedy sekne.

 

5. Tora! Tora! Tora! (1970) – útok na Pearl Harbour

Názov amerického vojnového filmu je japonským povelom na útok. Celý film je rekonštrukciou útoku Japoncov na americký prístav Pearl Harbour. V žiadnom prípade však nečakajte gýčové, silno proamerické dielko ako v prípade Bayovho Pearl Harbour z roku 1997. V Tora! Tora! Tora! sa divák dozvie aj to, čo útoku predchádzalo, ako prebiehal. A snaží sa vysvetliť aj konanie oboch strán. Natvrdo a bez príkras. Na produkcii sa podieľali obe strany konfliktu – Japonci aj Američania. Výsledkom je skutočne strhujúci vojnový film, ktorý nemá ďaleko od dokumentu. Bojové pasáže sú autentické, na to, že ide o ročník 1970, prekvapí aj roztrasená ručná kamera, ktorá tak úspešne zafungovala aj vo filme Zachráňte vojaka Ryana. Úchvatné sú letecké bojové scény, no skutočne strhujúca je záverečná scéna bombardovania.

4. 300 (2007) – prvý stret Sparťanov s Peržanmi

 „Dnes budeme večerať v pekle!“ Vizuálne orgie. Možno najvýstižnejšia charakteristika filmu nakrúteného podľa rovnomenného komixu Franka Millera. Ten sa inšpiroval filmom 300 Sparťanov z roku 1962. 300 je príbehom bitky pri Termopylách. Tam sa spartský kráľ Leonidas a jeho tristo najvernejších bojovníkov stretne s mnohonásobnou presilou Peržanov pod vedením kráľa Xerxa. Film je kombináciou najmodernejšej technológie. Spája živých hercov ametódu modrého plátna. Čaká vás skutočne úchvatný vizuálny zážitok. Dlhé boje so štylizovanými výjavmi, spomalené zábery a tá najkrvavejšia digitálna krv. Pravdaže, v tomto prípade nečakajte žiadnu historickú rekonštrukciu, ani dejepisné fakty príliš nesedia. O to tvorcom kultového Sin City ani nešlo. Stačí sa len pozerať a vychutnávať. Aj pohľad na hradbu z tiel Peržanov, ktorú navŕšili Sparťania, aj na bohatú plejádu rôznych deformovaných bojachtivcov. Väčšinu filmu tvoria bitky, výborný je najmä prvý útok, kde si vychutnáte brutálny nárez dvoch zovretých šíkov pechoty. Absolútna klaustrofóbia, rinčanie štítov, prechod do protiútoku, rozptýlenie šíkov a skvelá choreografia pri bojoch… Lahôdka pre oči. Či aj pre žalúdok… záleží od nátury.

3. Kill Bill (2003) – Nevesta a O-Ren Ishii v japonskej záhrade

„Pomsta je ako jedlo, ktoré je najlepšie servírovať studené.“ Rozporuplný film skutočne rozdelil divákov na dva tábory. Na tých, čo opovržlivo tvrdia, že je to neuveriteľná hlúposť, a na nadšencov, ktorí si pohľad na hektolitre striekajúcej krvi radostne vychutnávajú. Uma Thurmanová sa v „krváku“ ako Nevesta, alebo Čierna Mamba, vracia po piatich rokoch kómy, aby sa pomstila všetkým, ktorí jej ublížili… Quentin Tarantino sa opäť predviedol. Tentoraz sa vo svojom autorskom dielku inšpiroval klasickými ázijskými filmami zo sedemdesiatych rokov s kung-fu a samurajskou tematikou. „Chcem natočiť najlepší akčný film všetkých čias,“ vyhlásil svojský tvorca. Napoly vážne. O tom, či sa mu to podarilo, by mnohí zapochybovali, prvenstvo však Tarantinovi uprieť nemožno. V hektolitroch použitej krvi a lietajúcich končatinách. Tarantino, ktorý nikdy nechce byť samoúčelný, však najkrvavejšie scény neutralizuje filtrom na čierno-bielo. Napriek tomu je to slušný masaker, na ktorého pozadí vyniká práve scéna v zimnej japonskej záhrade. A v nej výborne nasvietená krásna Lucy Liuová v bielom kimone, s maličkými čínskymi papučkami a ostrou katanou. Oproti nej v kontraste sexi Uma Thurmanová v krikľavožltej kombinéze. Baby si to rozdajú medzi padajúcimi snehovými vločkami a za zvláštneho zvuku vodnej pumpy.

 

2. Posledný Mohykán (1992) – súboj vo vodopádoch

„Nájdem ťa. Nezáleží na tom, ako dlho to potrvá ani ako ďaleko budeš. Nájdem ťa.“ Ďalšia kultovka, ktorá sa mnohým zapísala do povedomia aj vďaka strhujúcej hudbe Trevora Jonesa a Randyho Edelmana. Romantický western vznikol podľa predlohy Jamesa F. Coopera o dobrodružstvách bieleho lovca Sokolie oko počas bojov Francúzov a Angličanov o nové územia v Severnej Amerike. Vďaka zmenám v sfilmovanom príbehu režiséra Michaela Manna sa podarilo zmeniť klasickú indiánku na skutočný historický epos. A taktiež vytvoriť jednu z najnegatívnejších postáv v histórii filmu. Wesa Studiho ako hrdloreza Maguu by ste v divočine nechceli stretnúť… Skutočne bravúrny soundtrack sa dopĺňa spomalenými zábermi. Najlepší je však záver filmu. Naozajstná čerešnička prichádza od momentu, keď hlavná ženská hrdinka skáče zo skaly. Odvtedy nastáva nepretržitý filmový orgazmus. Skvelou hudbou podfarbený beh vysokánskymi skalnatými horami, súboj… a smrť dvoch z hlavných postáv. Keby sa tak končilo viacero amerických filmov, a nie obvyklým happyendom plným klišé. Koniec rozhodne patrí k top ten v celej histórii filmu. Ale o tom zas niekedy inokedy…

1. Matrix Reloaded – Neo versus Smithovia

„Čo je to Matrix?“ Nebudeme hodnotiť kvalitu filmu. Jednotka má množstvo milovníkov aj odporcov, pri dvojke je tých odporcov podstatne viac. Aj tí najzanietenejší „antimatrixáci“ však musia uznať, že na daždivej „fightovačke“ Nea s mnohými agentmi Smithmi skrátka „niečo je“… Vidieť, že od prvej časti sa na trikoch a bojovej choreografii poriadne zapracovalo. Nejde teda len o premakanú techniku hercov, skôr o novú dobrú technológiu. Zapracovala opäť aj stará známa „bullet-time“, keď vzniká typický matrixovský spomalený záber. Vďaka nemu porazil Matrix pred niekoľkými rokmi na Oskaroch aj ILM Georga Lucasa, nominované za Star Wars: Epizódu I. Novinkou v dvojke bol vynález šéfa vizuálnych efektov Johna Gaeta. Virtuálna kamera. Tento objav zmazáva hranice reálne nakrúteného a počítačom vytvoreného obrazu. Aj ten najmenší detail tak nielen simuluje, ale do posledného atómu vytvára. Bez problému aj stovku klonov agenta Smitha. Táto scéna tak nakoniec predčila aj toľko očakávanú a o to viac skepticky prijatú automobilovú naháňačku. Digitálni Smithovia so svojím suchým humorom sú výborne urobení, virtuálna kamera lieta nadzvukovou rýchlosťou a na Keanu Reevesovi sa veľmi pozitívne odrazili mnohé hodiny tréningu kung-fu. Napriek tomu za umiestnenie v top ten môžu len a len spomínané triky. Veď si na nich aj zamakali. Oproti „smiešnym“ vyše štyristo z jednotky bolo v Matrix Reloaded použitých vyše dvetisícpäťsto samostatných trikových záberov… Nájdete ich?

Facebook Comments