Výhodou tohto športu je využiteľnosť v každom ročnom období. Keďže na Slovensku máme práve zimu, zameriame sa na snowkiting. Dostáva sa malými, ale ráznymi krokmi aj do našich končín. A vlastne z roka na rok prepadá čaru tohto športu viac ľudí. Na kvalitnú úroveň sa dostávajú aj informácie o kitingu. Horšie to už je s prezentáciou. Ale niet sa čo čudovať, veď ide o pomerne nový šport, v prípade niektorých nadšencov aj životný štýl. Určite však nepotrvá dlho, kým kúzlo kitingu objavia aj široké masy ľudí. Pri snowkitingu jazdca ťahá šarkan, ktorého môže ovládať a využívať tak silu vetra. Vďaka tomu sa môže dostať kamkoľvek, samozrejme, ak mu v ceste nestoja nejaké prekážky. So šarkanom sa síce dá jazdiť aj do kopca, ale určite nezastúpi lyžiarsky vlek.

Dračia evolúcia:

V princípe sú známe tri druhy kitingu. Úplne na vrchole evolučnej schémy stojí jazda na vode. Za otcov vodnej verzie kitingu možno považovať bratov Bruna a Dominiquea Legaingouxovcov z Francúzska. Inšpirovaní pohľadom na katamarán ťahaný dvojšnúrovým Flexifoil kitom, skonštruovali a odskúšali vlastného šarkana. Narazili však na problém, ktorý bol špecifický pre „dračie surfovanie“ na vode. Keďže šarkan, ktorého navrhli, nemal pevnú konštrukciu, bolo ťažké opätovne ho zdvihnúť po dopade na vodnú hladinu. Padák plávajúci na hladine fungoval ako kotva. Problém sa im však podarilo vyriešiť tak, že do samotného kitu umiestnili nafukovacie balóny. Žiaľ, v polovici osemdesiatych rokov bol „in“ windsurfing. Bratom sa nepodarilo presvedčiť žiadneho windsurfingového výrobcu, aby začal vyrábať aj padáky na kitebording. Prešlo takmer desať rokov, kým začal byť kitebording opäť zaujímavý. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa objavili ďalší výrobcovia. Zlom nastal pred deviatimi rokmi, keď sa začal v kitebordingu angažovať Roby Naish, jedna z najväčších osobností vo windsurfingu. Spolu sDonom Montagueom abratmi Legaingouxovcami navrhli počítačový softvér na výpočet parametrov konštrukcie kitu. Celý proces návrhu a úpravy kitov sa tak urýchlil. Kitesurfing, často označovaný aj ako kitebording, patrí aj dnes k najobľúbenejším a najrozšírenejším formám kitingu. Je to verzia, pri ktorej jazdec jazdí a „lieta“ na vode. Na nohách má dosku, podobnú snoubordu, alebo využíva wakebord. Zároveň sa snaží čo najefektívnejšie využiť silu priaznivého vetra. Nechýbajú skoky a akrobatické saltá. Ďalšou verziou je landkiting, ktorý sa praktizuje na súši. Na tento variant používaju kiteri buginu na kolesách alebo mountainbord, pripomínajúci skejtbord s väčšími kolesami. Posledným z palety kitingových športov je snowkiting. Zimná obdoba kitingu sa vyvinula z kitebordingu, ktorý začal získavať popularitu na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Správny nástroj:

Silu vetra poznali už polárni bádatelia, ktorí si pomocou padákov urýchľovali cestu po zasnežených častiach našej planéty. História tohto športu až taká dôležitá nie je. Podstatné je, že to funguje a je to dokonalá zábava a pôžitok. Jazda na doske alebo na lyžiach s využitím prírodných živlov vo voľnej prírode je takmer bez obmedzení. Všetko, čo jazdec potrebuje, je sneh a šarkan, ktorý do istej miery pripomína paraglidingový padák. Zimní kiteri jazdia s komorovými padákmi. Oproti nafukovacím modelom majú komorové niekoľko podstatných výhod. K zásadným prednostiam patrí možnosť štartu a pristátia bez asistencie ďalšej osoby. Čo je v prípade nafukovacích kitov takmer nemožné. Lepšie vlastnosti sa prejavia aj pri balení a nosení komorových kitov, pretože na rozdiel od nafukovacích nepotrebujete pri balení vypúšťať vzduch. Nespornou výhodou je aj hmotnosť a rozmery. Komorový kite sa pohodlne zmestí do menšieho batohu. Na druhej strane nafukovacie kity majú tiež výhody, a preto nie je výnimka vidieť jazdca s letným padákom jazdiť v zime. Pri jazde kontroluje kiter draka barom. Je to tyč, ktorá slúži ako rukoväť a jazdec ňou ovláda svoj padák. Ten je k baru prichytený šnúrami, dlhými dvadsaťpäť a viac metrov. Jazdec padák nedrží v rukách, ako si myslí väčšina laikov. Šarkana má pripnutého k pásu takzvaným trapézom. Samotný systém uchytenia má niekoľko bezpečnostných prvkov, ktorými môže jazdec v prípade nečakaných veterných zmien kite „vypnúť“ a obmedziť tak jeho ťahovú silu. Volá sa to „depower kite“. Vďaka bezpečnostným poistkám klesol počet úrazov pri snowkitingu na minimum. Samozrejme, každý, kto sa rozhodne vyskúšať čaro tohto športu, by mal rátať s modrinami, najmä na zadku. Hlavne v začiatkoch krotenia svojho šarkana…

Rozumieť vetru:

Ak si chce človek snowkiting naozaj užiť, mal by sa naučiť vnímať a pochopiť silu vetra. Snowkiteri, ale vlastne všetci kiteri vo všeobecnosti, pravidelne sledujú predpovede poveternostnej situácie. Univerzálnym informačným zdrojom je internetová stránka www.windguru.com, kde si môže každý zistiť silu či smer vetra v niektorých lokalitách. Nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Výhodou snowkitingu je, že na to, aby ste sa stali dobrým kiterom, nemusíte byť napríklad dobrý snoubordista. Ale mali by ste sa na doske aspoň udržať. Naučiť sa snowkiting je v porovnaní s kitebordingom na vode relatívne jednoduché, lebo na snehu sa stabilita udržuje jednoduchšie ako na vode. A tiež je na šmýkanie sa po snehu potrebná oveľa menšia sila vetra ako na jazdenie na vode. So skúseným inštruktorom trvá „zasvätenie do problému“ približne jeden deň. Pre začiatočníkov je nevyhnutné, aby v prvotnej fáze zvládli ovládanie padáka bez dosky. Spoznajú tak možnosti draka, naučia sa ho ovládať, pochopia prúdenie vetra a vyskúšajú si rôzne situácie, ktoré budú už pri samotnej jazde s pripnutou doskou alebo lyžami trochu komplikovanejšie.

Nič netreba unáhliť:

V začiatočných fázach treba okrem chcenia aj poriadnu dávku trpezlivosti. Inak môže nadšencov odradiť hneď niekoľko faktorov. Najväčším nepriateľom snowkiterov sú nepriaznivé poveternostné podmienky. Už menšie obavy by mali mať začiatočníci zo zamotaných šnúr. Aj napriek tomu, že na komorových šarkanoch je tých šnúr viac ako dosť, kdomotaniu dochádza len zriedka. Problémy však môžu mať jazdci, ktorým, nadnesene povedané, dobre nefunguje niektorá z mozgových hemisfér a nedokážu skoordinovať riadenie šarkana a pohyb vlastných nôh. Snowkiting si totiž vyžaduje prácu celým telom, s vetrom a s doskou. Ale zodpovedným tréningom so skúseným inštruktorom sa všetky nedostatky stratia pri úžasnej jazde zasneženou krajinou. Čo sa týka telesnej stránky, jazdcom stačí dobrá kondícia, ktorá nijako neprevyšuje tú, čo je nevyhnutná pri lyžovaní alebo snoubordingu. Podstatou je trapézový záves, ten uľahčuje ovládanie draka. Pri snowkitingu ide skôr o technické zvládnutie jazdy ako o silové prednosti. No menšie predispozície by mal mať každý, pretože vhodnou kombináciou dobrých poveternostných podmienok, kvalitného povrchu a zručností dokáže jazdec dosahovať rýchlosti vyše tridsať kilometrov za hodinu. A pri takýchto jazdách príde dobrá kondícia určite vhod.

Vstupný kapitál:

Keď si k nákladom, ktoré musíte do snowkitingu investovať, prirátate všetky pozitívne bonusy, akými sú napríklad nádherná príroda bez dlhých radov na vleky, nervóznych lyžiarov alebo plných parkovísk, je snowkiting v podstate lacný šport. Ale naozaj iba v podstate. Problém pri získavaní potrebnej výbavy spočíva v tom, že ju nenájdete v bežnom športovom obchode. A tie špecializované na Slovensku zatiaľ neexistujú. Jednou z mála dostupných možností sú internetové obchody. Odkazy na ne môžu záujemci nájsť na stránkach, ktoré sa špecializujú na kiting ako taký. Okrem výbavy tam bývajú aj informácie o inštruktoroch alebo vhodných miestach, kde sa dá kiting naučiť. Jednou z nich je tiež www.kiting.sk. Rozpočet na kompletnú výbavu sa pohybuje od desaťtisíc korún vyššie. Drak pre začiatočníka stojí približne pätnásťtisíc korún. Postupne so skúsenosťami rastú aj náklady. Kvalitnejšiu súpravu kúpite za päťdesiattisíc. Navyše snowkiteri, ktorí sa tomuto športu venujú dlhšie, majú práve vďaka premenlivým poveternostným podmienkam väčšinou niekoľko kitov, ktoré sa od seba odlišujú veľkosťou. Pri vetre so slabšou intenzitou si berú šarkanov s väčšou plochou, a keď je vietor dostatočne silný, jazdia s menšími. Okrem draka je nevyhnutnou súčasťou výbavy kiterov doska. Jazdiť sa dá na klasickej snoubordovej doske alebo na lyžiach. V ponuke sú však aj freestylové twintypové dosky, ktoré majú rovnakú vzdialenosť ľavej a pravej nohy od konca dosky. Vhod príde aj kvalitné oblečenie, pretože vietor na otvorených priestranstvách vie byť pri vysokej rýchlosti dosť krutý. Podceniť by ste nemali ani ochranné prostriedky. Prilba chýbať určite nesmie začiatočníkom, ale ani skúseným borcom. Po získaní dostatočných skúseností sa totiž dajú so šarkanom stvárať dych vyrážajúce skoky a iné akrobatické kúsky.

Spoty:

Odpoveď na otázku – ako vyzerá ideálne miesto na snowkiting – je jednoduchá. Pre začiatočníkov sú ideálne otvorené plochy bez prekážok, bez stĺpov elektrického vedenia a stromov. Ale keďže je tento šport na Slovensku ešte v začiatkoch, podobne to vyzerá aj s vhodnými miestami. Snowkitisti ich označujú ako spoty. Je ich určite veľa, no čakajú na svoje objavenie. Jedno z najznámejších miest je vedľa lyžiarskeho strediska Martinské hole. Vhodné podmienky nájdu záujemcovia vo Vysokých Tatrách, v okolí Štrby. Ale na snowkiting sa dá využiť každá plocha pokrytá snehom a vystavená priamemu vetru. Samotný vietor nemusí byť veľmi silný. Výrobcovia komorových drakov uvádzajú spodnú hranicu vetra, ktorý je vhodný na rozjazd, okolo dvaapol metra za sekundu. A takáto sila je vlastne na Slovensku štandardom kdekoľvek a kedykoľvek, okrem situácií, keď vládne bezvetrie. Takže veľa šťastia pri objavovaní nových možnosti so šarkanom. A dobrý vietor.

 

Facebook Comments