V decembri 1980 sa v Military Review objavil článok podplukovníka Johna B. Alexandra s názvom Nové mentálne bojové pole: „Vyžiar ma, Spock“, kde priznáva sovietsky náskok v oblasti psychotroniky. K článku sú priložené Kirlianove fotografie z výskumu na Kalifornskej univerzite, znázorňujúce vyžarovanie z dlane liečiteľa či auru hláv dvoch ľudí, ktorí sú si v jednom prípade vzájomne sympatickí a v druhom k sebe pociťujú odpor. Alexander píše o vojenskom využití parapsychologických fenoménov, či už ide o schopnosť kontrolovať krvácanie, alebo program transcendentálnej meditácie, vedúci až k možnosti levitácie. Uvádza aj isté úspechy na americkej strane, vymenúva však len výskumných pracovníkov zo Stanfordského výskumného inštitútu (SRI), fyzikov Harolda Puthoffa a Rusella Targa a nezverejňuje ich spolupracovníkov. Z oficiálnych materiálov, ktoré boli medzitým odtajnené, vyplýva, že najväčšími esami amerického videnia na diaľku (remote viewing), ako armáda pomenovala astrálne cestovanie, boli Ingo Swann a Pat Price.
    

Základne mimozemšťanov:

Medzi psychikmi, pochopiteľne, panovala rivalita. Jedným z najväčších Swannových úspechov bolo, keď v rámci projektu SCANATE (skratka zo scan by coordinate) v roku 1973 predpovedal existenciu Jupiterovho prstenca, čo sa potvrdilo až o šesť rokov neskôr. V čase jeho predpovede mu to však na dôveryhodnosti nepridalo. Rovnako spočiatku šéfovia výskumu a vojenské zložky, ktoré sa začali o dianie v SRI zaujímať, nebrali vážne Priceovo opísanie supertajného sovietskeho vojenského objektu. Jeho kresba obrovského žeriava na ôsmich kolesách pohybujúcich sa po koľajniciach bola síce pozoruhodne presná, no jeho tvrdenia o kovovej sfére nachádzajúcej sa vnútri budili nedôveru a rozpaky. Ako píše v memoároch člen výskumu Targ, napokon sa však ukázalo, že v Semipalatinsku, kde sa vojenský objekt označený v dokumente ako URDF-3 nachádzal, skutočne podobné zariadenie používali. Price ku koncu kariéry pracoval výhradne pre CIA a diaľkové sledovanie sa stalo bežnou súčasťou spravodajského mixu, čo potvrdzujú aj projekty Grill Flame a Landbroker. Price ešte z vlastnej iniciatívy údajne sledoval aj základne mimozemšťanov. Boli štyri a nachádzali sa v Pyrenejach a v horách na Aljaške, v Zimbabwe a Austrálii. Základňa v Mt. Hayes vraj bola zodpovedná za neúspechy vesmírnych projektov. Najviac osadenstva sa však nachádzalo v hore Ziel. O desaťročie neskôr základne potvrdil ďalší talent Joseph McMoneagle. Ako to už býva, Price si svoje prvenstvo medzi psychikmi dlho neužil. Už v roku 1975 umrel za záhadných okolností. Riaditeľ CIA Turner jeho smrť oplakal o dva roky v Chicago Tribune slovami „zomrel a odvtedy sme o ňom nepočuli“. Fakt je, že starý pán mohol poslať aspoň pohľadnicu.
Zo Swanna sa medzitým stal učiteľ diaľkového sledovania špecialistov stále rastúceho počtu vojenských a tajných zložiek, ktoré si takisto chceli ukrojiť z koláča dieru po Priceovi. Apropo, keď sme pri dierach a diernych štítkoch, medzi vychytávky Uriho Gellera, psychika, ktorý prišiel na výpomoc z Izraela, kde predtým pracoval ako model a zabávač v nočných kluboch, patrila schopnosť zmazávať na diaľku počítačové kazety. Geller začal pracovať pre SRI už pred Swannom, a prv než kazety vymazal, telepaticky na ne nahral odkaz z mimozemskej základne, ktorý si už, žiaľ, nevypočujeme. Jeho meno sa stalo synonymom na ohýbanie lyžíc, čo, podľa Gellera, potvrdzujú aj texty mnohých hudobných skupín a dokonca pamätná „hláška“ o neexistencii lyžice („there is no spoon“) z Matrixu. Neskôr sa šikovný Uri stal najlepším priateľom Michaela Jacksona, ktorému dokonca nakreslil obrázok do bookletu albumu Invincible, hoci firma Sony vyhodila slová god, angel, USA a Jer-USA-lem a šesťcípu hviezdu nahradila päťcípou. Slávny ohýbač vytvoril aj logo skupiny N’Sync, ktoré sa stalo talizmanom ich hviezdnej kariéry…

 

Viac sa dočítate v septembrovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments