Víno na liturgické účely – víno výnimočné. Je súčasťou obradu na slávnosť najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Kresťania vedia, o čom je reč. Ale čo je to za víno, ktorým si ovlažujú pery kňazi počas bohoslužby?

Na slávu omšového:

  Koncom roka bola na slávnom a hmlou opantanom Velehrade zaujímavá akcia: medzinárodná výstava omšových a kóšer vín o Cisterciánsku pečať. Už 3. ročník. (Podobná akcia sa už konala aj na Slovensku v Spišskej Kapitule.) Možno je to zvláštne, že vína na liturgické účely dostávajú verejnú publicitu, ale cirkev sa tomu nebráni: „Prečo nie, veď na Velehrade sa pripravovalo omšové víno už na počiatku kresťanstva v našich krajinách,“ usmeje sa s koštováčikom v ruke Jan Graubner, arcibiskup olomoucký. Aj organizátor výstavy, člen občianskeho združenia Matice velehradská Petr Hudec, má podobný názor: „Tieto vína patria k najkvalitnejším produktom a neuškodí im konfrontácia medzi sebou.“
 Čuduj sa svete, ale šampiónom koštovky sa stalo slovenské omšové víno. Z pivnice Tibava. Bolo to Rulandské šedé, 2008, slamové. Dosiahlo 93 bodov! Nechalo za sebou vína z renomovaných čes-kých, rakúskych, francúzskych, španielskych, ba aj izraelských vinárstiev.
 

Pravidlá omšového:

Omšové alebo liturgické víno je veľmi kvalitné a oproti ostatným vínam, ktoré tiež môžu byť kvalitné, sa vyznačuje tým, že je to čistý prírodný produkt. Omšové víno sa podľa predpisov katolíckej cirkvi vyrába z viniča použitím iba prirodzených metód, bez dosládzania muštu repovým alebo trstinovým cukrom a bez pridávania vody.
 „Aj ďalšie fázy výroby vína musia byť prirodzené, teda do procesu kvasenia sa môže zasahovať iba spôsobom bez pridania geneticky modifikovaných kvasiniek,“ hovorí kancelár Bratislavskej arcidiecézy Tibor Hajdu. Po vykvasení a školení vína sa môžu využívať iba prostriedky, ktoré nepridajú vínu nič vonkajšie. Nie je teda napríklad možné, aby prostredníctvom niektorých chemických reakcií víno získalo stabilitu, ktorá mu nie je prirodzená.
 Vinár – výrobca omšového vína už od prvého ošetrovania viniča musí podľa Hajdu k nemu pristupovať s vedomím, že z neho bude zbierať hrozno na výrobu liturgického vína. „Keďže mušt sa nesmie dosládzať sacharózou, je potrebné, aby hrozno určené na výrobu liturgického vína malo dostatočnú cukornatosť. To závisí v rozhodujúcej miere od priaznivosti roka, teda od počasia, no svoje pri tom zohráva aj skúsenosť vinohradníka, ktorý sa musí postarať, aby vinič a neskôr aj samotné hrozno nenapadli choroby,“ dodáva. Vinohradník musí dbať aj na to, aby množstvo úrody na jeden ker viniča nebolo príliš vysoké, inak zbohom kvalita. Toľko predpis.
 

Kto smie a kto nie:

Je to jedna otázočka, kto smie omšové vína vyrábať? Odpoveďou nech je skutočnosť, že v Česku sú to iba dve vinárstva. Arcibiskupské zámecké víno Kroměříž, tieto vína majú zväčša pôvod v slováckej vinohradníckej oblasti v Hluku. Druhou firmou je Karmelitánské nakladatelství, ktorému omšové dodáva šľachtiteľská stanica vinárska Ampelos so sídlom vo Vrbovci na Znojemsku. Aj na Slovensku je vinárov oprávnených na výrobu omšového ako šafranu. Tú poctu získala firma Karpatská perla v Šenkviciach, ďalej je to J & J Ostro-žovič v tokajskej oblasti, takisto Tokaj s. r. o. K vyvoleným patrí aj spomínaná a vo Velehrade víťazná pivnica Tibava. Naše pátranie po iných výrobcoch bolo zložité, oslovili sme cirkevné kruhy, ale tajomstvo omšového dopodrobna odhaliť nechceli. V každom prípade závisí od každého konkrétneho kňaza, aby si zaobstaral na bohoslužby kvalitné omšové víno, či už ho vypije pri bohoslužbe, alebo, nedaj Bože, s kucháročkou. To víno však musí byť v súlade s predpismi cirkvi a jeho výroba „požehnaná“ diecéznym bis-kupom. Jednotlivé biskupské úrady môžu uľahčiť kňazom úlohu tým, že dohliadnu na výrobu dobrých omšových vín a preberú záruku na ich súcosť na bohoslužobné účely.

 

Viac sa dočítate v januárovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments