Svetové moria a oceány aj v týchto časoch brázdia ozbrojení muži s úmyslom unášať, lúpiť a zabíjať. Len nedávno svetovou verejnosťou otriaslo prepadnutie luxusnej francúzskej jachty pri somálskych brehoch s tridsiatimi osobami na palube. Trojsťažník Ponant, dlhý 88 metrov, plával cez Adenskú úžinu, kde pôsobia ozbrojené skupiny požadujúce výkupné za unesené lode a rukojemníkov. Z ničoho nič sa k nim prirútilo malé plavidlo s hŕstkou banditov na palube a bez jediného vystreleného náboja posádku zajalo. Dvadsaťdva Francúzov, Ukrajinci a pár Juhokórejčanov sa stalo obeťami dôkladne vykonaného útoku. Somálski piráti prepustili posádku až po týždni a počas prenasledovania sa šiestich z nich podarilo chytiť. Francúzsko banditov obvinilo z organizovaného zločinu a zadržiava ich na svojom území. Len o niekoľko dní neskôr získali somálski piráti ďalší európsky úlovok, keď uniesli baskickú rybársku loď Playa de Bakio s 26 členmi posádky na palube. Podľa denníka El Mundo sa banditi k lodi priblížili, začali s paľbou z granátometu a potom loď obsadili. Nikoho však nezranili. Španielska vláda, podobne ako predtým francúzska, vyslala do oblasti plavidlo, ktoré malo stratenú loď vystopovať. Počet útokov novodobých pirátov tento rok prudko stúpa! Podľa čerstvej správy Medzinárodného úradu pre námornú dopravu narástol v prvom štvrťroku tohto roku o dvadsať percent. Traja námorníci pri prepadnutí pirátov zahynuli a jeden je nezvestný. Správa tiež uvádza, že útočníci bývajú spravidla ťažko ozbrojení. Najnebezpečnejšou krajinou pre lodnú dopravu je podľa správy Nigéria, kde od začiatku roka piráti zaútočili najmenej desaťkrát.
Najnovšie zbrane?
Žiadny problém: Novodobí piráti nemajú v rukách šable a na stožiaroch ich lodí nevidieť vlajky so smrtkami. V ich rukách sú moderné strelné zbrane americkej a čínskej výroby, na hlavách namiesto šatiek majú kukly. Pokiaľ ide o americkú technológiu, často sú to zbrane, ktoré by mali dostávať len spoľahliví spojenci. Ako sa dostali do rúk pirátov, o tom jestvujú len dohady. Naproti tomu čínske zbrane sa predávajú oficiálne v celej Ázii a nie je problém získať ich pre súkromné firmy registrované v tejto časti sveta. Výsledkom je, že rýchločlny pirátov v Juhočínskom mori a aj inde na svete majú dokonalejšiu techniku ako plavidlá vojenského námorníctva okolitých štátov.
Odpočúvajú satelity:
Námorní banditi radi využívajú ponuky a mož-nosti najnovších technológií. Vedú sa špekulácie, že piráti odpočúvajú satelitnú komunikáciu, ako je Inmarsat, aby rozpoznali náklad a stupeň rizikovosti pripravovanej operácie. Typickým počínaním pirátov je usmrtenie všetkých pasažierov a ponechanie si ich lode, ktorú premenujú a prefarbia. Zatiaľ ostáva len jediná účinná zbraň: Vyhýbať sa nebezpečným vodám a počas plavieb udržiavať rádiofonický styk s vojenským námorníctvom a políciou priľahlých krajín – i keď ani ten nie je bez rizika.Piráti sa zdajú byť modernou formou rebelov – šikovnej skupiny, ktorá operuje mimo dosahu obmedzujúcich byrokracií moderného sveta. Často sú v ich radoch bývalí vojaci s výborným výcvikom a technickými vymoženosťami. Ich malé loďky sú taktiež schopné maskovať sa ako rybárske alebo obchodné plavidlo, keď práve neplní rôzne pirátske aktivity, a tak sa vyhnúť prípadnej nečakanej kontrole. Pirátstvo kvitne aj priamo v prístavoch, z ktorých najhoršiu povesť majú prístavy Nigérie. Piráti sú často napojení na správu prístavu a vrhajú sa na osamotene stojace lode a celé ich vyrabujú. Pomoci od skorumpovanej prístavnej polície sa loď spravidla nedočká a samotná posádka nesmie byť podľa medzinárodného práva ozbrojená. Povolená je len jediná pištoľ pre kapitána lode.
Kde najviac rabujú?
Pirátstvo praktizované na šírom mori proti dopravným plavidlám predstavuje zásadný problém (s odhadovanou stratou 13 až 16 miliárd amerických dolárov za rok), najmä vo vodách medzi Tichým a Indickým oceánom. Konkrétne v úžinách okolo Singapuru a Indonézie, ktorými počas roka prepláva vyše 50 000 obchodných lodí. V poslednom čase už zaznamenali prítomnosť pirátov dokonca aj pri brehoch Albánska. Vo väčšine prípadov pirátov nezaujíma iba náklad, ale hlavne veci patriace pasažierom alebo posádke a obsah lodného trezoru, ktorý by mohol obsahovať veľké množstvo peňazí, potrebné na výplaty a poplatky v prístavoch. No aj ich pôsobenie sa časom rozširuje. Kým najskôr prepadávali lode s počítačmi či inou technológiou, dnes často berú všetko, čo sa naskytne. Výnimkou nie je ani napadnutie lode s potravinami pre obete cunami. Do ich rúk sa dostalo vtedy 850 ton ryže, ktorú predali na pevnine. Posádku lode uniesli a po čase prepustili, keď majiteľ lode zaplatil výkupné. V niektorých prípadoch piráti donútia posádku opustiť loď a plávajú s ňou k prístavu, kde ju premaľujú a vystavia jej nové (falošné) identifikačné papiere. Moderné pirátstvo je zjednodušené, lebo množstvo obchodu sa uskutočňuje námornou dopravou. Z komerčných dôvodov sa mnoho nákladných lodí orientuje na cesty cez tesné prieplavy a prielivy, ako je Suezský prieplav, Panamský prieplav a úžiny Malacca. Veľa lodí musí spomaliť pre navigáciu, a tým sa stávajú hlavným a ľahkým terčom námorných banditov.
Krízové oblasti priťahujú:
Stredobodom pozornosti pirátov sú dnes najmä pobrežné vody Somálska, Nigérie a Bangladéša. V oblasti Indonézie a Malajzie sa podarilo znížiť počet prepadnutí, lebo vojenské námorníctvo oboch krajín zvýšilo prevenciu. O to viac sa však pirátstvo rozmáha v oblastiach, ktoré trpia dôsledkami občianskej vojny alebo nepokojmi iného druhu, aké vládnu napríklad v Somálsku. Jasným dôkazom toho bolo spomenuté prepadnutie francúzskej luxusnej jachty. Pre negatívny vývoj v tejto časti Afriky navrhujú odborníci lodným spoločnostiam, aby sa priveľmi nepribližovali k brehom krajiny. Odporúča sa vzdialenosť minimálne dvesto morských míľ (321,86 kilometra), čo by malo sťažiť operácie pirátskych člnov.
Piráti aj na Dunaji:
Aj na rumunskej časti Dunaja pred časom vyčíňali novodobí piráti. Lupiči tam prepadávali nákladné lode a remorkéry. Najnebezpečnejší bol úsek v smere na kanál Cernavoda. Opísal to šéf nemeckej riečnej spoločnosti vo Würzbürgu Marcus Mützel. Varoval pritom, aby posádky nákladných lodí splavovali rumunskú časť európskeho veľtoku veľmi opatrne. „Práve malé prístavy nie sú pre posádky, ako aj pre náklad lode bezpečné,“ dodal. Najčastejším terčom útokov sa stali plavidlá juhoslovanskej spoločnosti JRP a nemeckých firiem. Stratégia lupičov na Dunaji je rovnaká – plávajúci rybári ponúkajú posádkam na predaj rozličný tovar. Z druhej strany na plavidlo vylezú lupiči, ktorí najčastejšie kradnú lodnú pokladnicu, elektronické zariadenia, osobné veci posádky, ale aj vybavenie kuchyne a podobne. Doteraz však rumunskí piráti našťastie nikoho nezranili.
Obávaní Rusi:
Zaujímavý fakt je, že v prístavoch rovníkovej Afriky sa naozaj oplatí mať vyvesenú vlajku ZSSR (ruské lode ju tam používajú bežne), pred ktorou majú miestni lupiči enormný rešpekt. Je to pozostatok incidentu, pri ktorom sa piráti pokúsili obsadiť a vykradnúť sovietsku nákladnú loď. Nerátali však s tým, že námorníci ZSSR si námorné zákony vykladajú po svojom a posádka je plne ozbrojená. Rusi útočníkov zavčasu spozorovali a počkali si, kým piráti vyliezli na palubu a stratia tak možnosť úteku. Straty pirátov boli stopercentné…
Medzinárodné postupy:
Piráti a ich výčiny podnietili poisťovacie spoločnosti usporiadať osobitnú konferenciu v Londýne. Experti pritom dospeli k výsledkom, ktoré ich kolegovia v Mníchove videli podobne. Zistili, že najlepšou obranou pred pirátstvom je úzka spolupráca pobrežných štátov. Tá nie je vždy optimálna, v budúcnosti však nejestvuje iná cesta. To sa ukázalo v prípade Indonézie a Malajzie, a tak sa táto cesta odporúča aj vládam iných postihnutých krajín. Osobitné úlohy očakávajú aj odborníkov na medzinárodné právo a OSN. Zatiaľ nejestvuje nijaká záväzná dohoda o posudzovaní súdnej zodpovednosti za pirátstvo. Ide o otázku, či sa majú piráti súdiť v štátoch, kde sú lode registrované, alebo v krajinách, odkiaľ zločinci pochádzajú. V stredoveku to bolo jednoduchšie. Prichytených pirátov obesili v najbližšom prístave. Treba riešiť aj iné právne otázky, lebo s pirátstvom zatiaľ nik nerátal a väčšina ľudí si myslela, že podobné zločiny sa už dávno skončili. Naliehavá je otázka, kto je zodpovedný za materiálne škody, keď sa piráti zmocnia lode, uväznia posádku a plavidlo stroskotá, pričom spôsobí ekologickú katastrofu. Len pred pár dňami banditi raketami ostreľovali japonský ropný tanker Takajama a z jeho poškodeného trupu uniklo do mora niekoľko sto galónov paliva. Piráti ostávajú postrachom námorníkov a počet útokov opäť narastá. Dokedy sa nad týmto barbarstvom budú privierať oči?
