Aby bolo jasné, Šebovci sú starý vinohradnícky rod a Ladislavova manželka Margita pochádza zasa zo známej vinárskej rodiny Zárubovcov. Čosi ako dynastia. Už nežijúci svokor vychoval svojich päť detí pre víno. Najstaršia Eva je ženskou polovicou malej rodinnej vinárskej firmy Vinkor vo Vinosadoch, druhá je v Karpatskej perle, tretia vyštudovala vinársku školu, štvrtá je súčasťou Vinárstva Peter Ratuzky a Radničnej vinotéky v Pezinku a brat Peter s manželkou Zuzanou, obaja lekári, zvládajú aj malé vinárstvo Veritas et Sanitas. Keď sa spolu stretnú, hádajte, o čom sa bavia.

Ozaj, nelezie vám niekedy víno už na nervy?
Ešte nie. Lebo víno je životná filozofia.

Pred pár mesiacmi ste oslávili päťdesiatku. Možno je to dobrá príležitosť vyrobiť špeciálnu šaržu vín pre seba…
To nie, ale kamarát mi daroval jeden barikový sud, kde je napísané „Lacovi k 50-ke“. Samozrejme, niečo sme v rámci oslavy aj ochutnali. Nemám vo vínach nejakého extra favorita, skôr ide o pohodu, ktorú si chcem nejakým druhom vína navodiť. Predstavte si pokojný tichý večer a ja si otvorím trebárs  fľašu svojich „štyroch živlov…“

To, že najlepšie víno robí Laco Šebo, je asi jasné, však?
Iste, ako inak! (smiech)

Čo však hovoríte na konkurenciu?
To skôr v nejakej reštaurácii pijem od konkurencie. Ide o kolegov vinárov a tí v okolí robia naozaj pekné vína. Napríklad Vlado Mrva.

Aj sa pri poháriku, keď spolu koštujete, pekne pohádate?
My sa o víne rozprávame. Samozrejme, vnímame, že okolo vína sa za posledné roky diali veci pozitívne. Že sme slovenské vína zvideteľnili i vo svete, že vzrástla vínna turistika malokarpatského regiónu. Ale na druhej strane pri potulkách vinicami vidím, koľko ich je v okolí Modry neobrobených. Pozrite sa do Rakúska, ako to tam kvitne, ako víno dáva ľuďom blahobyt. Verte mi, máme sa s mojimi kolegami vinármi pri poháriku o čom rozprávať…

Lenže Karpatská perla, vinárstvo roka 2011, si asi príliš sťažovať nemôže…
Ibaže ja si ešte dobre pamätám, aké boli začiatky. Ako sme v deväťdesiatomsiedmom roku kúpili starú barabizňu, ktorú sme postupne prestavovali až do dnešnej podoby.  A že sme sa rekonštrukcii náležite venovali aj z architektonickej stránky, o tom svedčí
i nominácia na cenu ARCH 2009. No a popri prestavbe sme budovali vinice, čo je beh na dlhú trať…

Stavili ste na novošľachtence. Zásah do čierneho?
Áno, aj keď zo začiatku sa to javilo odvážne. Ľudia prijímali skôr Chardonnay či Sauvignon, my sme však stavili na nové odrody v Československu. Muškát moravský, Pálavu, Devín, Aurélius, André…

Ale vy ste mali za sebou manželkinho strýka Ing. Petra Zárubu. Robil vo vinárskom výskumáku a trendom rozumel…
Áno, mal predstavu, s čím by sme mohli byť zaujímaví do budúcnosti. Novošľachtence boli zárukou kvality, kedže v tom čase sa u nás objavovali  podozrivé sadenice zo zahraničia. Tušili sme však, že aj pre cudzinu budeme zaujímaví našimi odrodami.

Ktorú odrodu považujete za svoju vlajkovú loď?
Muškát moravský, ktorý vyhral aktuálny ročník Národného salónu vín v kategórii suchých vín. Pravidelne bodujeme aj s  Devínom. Aurélius je takisto naša špecialita, málokto ho robí… Mohol by som spomenúť aj Alibernet a André, vínka na parádu…

 

Viac sa dočítate vo februárovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments