Len kúsok od najkrajších indických pláží v oblasti Goa miestni rybári nechali po sebe rozbité fľaše od piva a whisky. Obyčajne po nich ráno zostávajú len kôpky výkalov. Indický oceán slúži aj ako veľká toaletná misa. Je to jednoduché: Kto potrebuje, príde k vode, čupne si a vyprázdni sa do jemného piesku… Vlny mu na záver opláchnu zadok, spláchnu výkal a hotovo. Kúsok odtiaľ dovolenkujú turisti z celého sveta a vychutnávajú si miestnu krásu. Kúsky skla a zvyšky po hostine svedčia o tom, že rybári mali dobrý záťah. Svojím tradičným spôsobom sa im podarilo naplniť čoraz prázdnejšie siete. Často v nich však nenájdu ani tie svoje kôpky… Tunajší drobní rybári lovia zaujímavým spôsobom. Nevyberajú sa ďaleko na more. Stačí im odviezť na člne sieť čo najďalej, ako im to konopné lano z brehu dovolí. Potom roztiahnu niekoľko desiatok metrov dlhú sieť rovnobežne s brehom a lano z druhého konca odvezú na breh. Sieť ťahajú desiatky útlych chlapov na breh. Niekoľkí ďalší pri tom po pás v mori plieskajú rukami do vody a naháňajú možný úlovok, kam potrebujú. Kdesi na otvorenom mori zatiaľ naháňajú ryby ich kolegovia z väčších priemyselných lodí. Maximálne intenzívne drancujú, ba doslova likvidujú morské pláne. Aj im sa darí z roka na rok horšie. Ryby miznú. Kto za to môže? Dáte si žraloka? Nebudú! Morské živočíchy sú čoraz obľúbenejším spestrením jedálneho lístka aj v krajinách, kde o nich donedávna nemali konzumenti ani tušenie. Patrí medzi ne tiež Slovensko. Aj my sme „zglobalizovaním“ prispeli k zvýšenej konzumácii darov mora, teda rôznych morských príšeriek a rýb. Po desiatkach rokov intenzívneho lovenia sú niektoré druhy rýb doslova na ústupe. Dávajú postupne zbohom jedálnemu lístku ľudstva. Lovíme ich rýchlejšie, ako sa sami dokážu spamätávať. Keď majú rybári jedného žiadaného druhu v sieťach čoraz menej, rýchlo sa preorientujú na lov iného, dostupnejšieho druhu a intenzívne s ním začnú obchodovať. Stačí dobrý obchodný ťah, trochu reklamy a v menu sú zrazu v minulosti takmer nezohnateľné a „nejedlé“ žraloky. Nakoniec možno zožerieme do posledného aj ľudožrútskych. Bez problémov. V sicílskom meste Catania je rybí trh len kúsok od hlavného námestia. Zákazníkov láka druhová pestrosť ponuky. V kvalite a kvantite potravy z mora je aj niekoľko malých žralokov. Ak ich kuchár šikovne neupraví, v ústach sa podobajú na neochutené tofu. Takže nič, o čom by stálo prehodiť reč. Ale znie to náramne dobre: Jedol som žraloka…

Vyskúšať fugu a zomrieť:

Napriek pomaly kynoženej oceánskej faune si niektorí neodpustia risk v podobe poriadneho adrenalínu. Vôbec nie lovením žralokov. V reštaurácii. Dobre totiž znie aj čosi iné: Dať si v Japonsku nebezpečnú rybu fugu. Tá je mimoriadne toxická. Nie v mori, ale na tanieri. Vraj je to nielen adrenalínová záležitosť, ale aj intenzívne afrodiziakum. Skôr ruská ruleta. Z ryby totiž treba opatrne odstrániť nebezpečnú pečeň a ikry. Ak sa to dobre nepodarí, polovica z niekoľkých stoviek otrávených ľudí ročne zomiera. Mimochodom: Aj fugu je takmer bez chuti. Chuť dodáva výnimočný pocit nebezpečenstva z konzumácie…

Priemyselná netolerancia:

Celé prepravky tejto „adrenalínovej“ ryby môže človek vidieť napríklad na najväčšom rybom trhu sveta. Úzkymi uličkami pobehujú obchodníci a ich zamestnanci. Na ručných kárach a motorových nákladných trojkolkách vozia azda všetky druhy rýb a morských príšer, aké Tichý oceán ponúka. Rybí trh v Tsukidži, jednej zo štvrtí hlavného mesta Krajiny vychádzajúceho slnka Tokia, je svetová rarita. Počas obchodne lepších dní tu zmení majiteľa až dvetisícpäťsto ton morských živočíchov za vyše sedemsto miliónov korún! Nič pre slabšie žalúdky, ktoré nezvládajú morskú stravu. Pred piatou ráno prichádzajú obchodníci. Nakupovať môžu iba akreditovaní. Na čiapkach majú označenie, aby ich licitátor rozoznal. Aukcia sa začína o pol šiestej. Licitátori zvolávajú obchodníkov zvonením na zvonce. Potom už ide všetko veľmi rýchlo. Plné skladiská sú do šiestej takmer prázdne. V tomto čase je na trhu najväčšia tlačenica.

Keď sa rúbe drevo, lietajú triesky:

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo varuje, že pri rybolove zahynie až štvrtina živočíchov, medzi nimi aj cicavcov, vtákov a plazov, ktoré sú pri love chytené ako nechcený úlovok. Ochranárske odhady však hovoria až o polovici takýchto nechcených úlovkov. Ryby, ktoré rybári vracajú zo sietí do mora, lebo nespĺňajú požadovanú lovnú normu alebo sú nepredajné, väčšinou hynú tiež. Vysilením alebo udusením. Najhoršie sú na tom ryby, ktoré dosahujú pohlavnú zrelosť až vo vyššom veku. Nestíhajú sa prirodzene rozmnožovať a na pekáčoch a roštoch končia ešte pohlavne nezrelé.

Planéta mizne pred očami:

Bohatstvo morí zožiera civilizácia. Intenzívny lov rýb má negatívny dopad aj na podmorské ekosystémy. Napríklad pri love obľúbených plates. Sú to ryby ležiace na dne s očami na jednom boku hlavy. Lovci používajú vlečné siete, ktoré ničia všetko na dne. Jeho prirodzená obnova je pritom záležitosť desiatok až stoviek rokov. Od sedemdesiatych rokov minulého storočia používa rybársky priemysel obrovské lode na spracovanie úlovku. Plavidlá za sebou ťahajú dlhé siete, z ktorých si posádky vyberajú iba to, čo má pre nich hospodársku hodnotu. Zvyšok vyhadzujú. Okrem nadmerného výlovu je skazou pre vody aj ich znečisťovanie. Nebezpečný je najmä oxid uhličitý. Rovná polovica ľudskej produkcie od priemyselnej revolúcie sa rozpustila vo svetových oceánoch. Voda je kyslejšia. Čo to robí s rybami, ešte len uvidíme. Dlhodobá vyhliadka však nie je optimistická. Ak k tomu pridáme výstrahy pred globálnym otepľovaním a ďalšími nebezpečnými vplyvmi človeka, je pred nami hotová rybia katastrofa. Rýb nebude a basta. Ale nielen v moriach!

Vytlačené už aj kapry:

Ochranárske aktivity sa tiež často nekončia práve najlepšie. Podľa rybárov sú pre populácie hospodárskych druhov rýb väčším nebezpečenstvom ako pytliaci. Kým sa vianočný kapor dostal na sviatočný stôl, musela sa ho niekoľkokrát dotknúť ľudská ruka. V sladkých vodách Európy sa to už bez zásahu človeka nezaobíde. Prirodzené prostredia vodných živočíchov sú po našich úpravách také zmenené, že druhová pestrosť sa zmenila spolu s biotopom. Najväčšia sladkovodná ryba vyza tiahla v minulosti Dunajom až pod hrad Devín. Dnes ju naši rybári chodia loviť do Ruska. Naši susedia na Morave sa sťažujú, že nezmyselné zásahy ochranárov zdecimovali populáciu kaprov na miestach, kde si ľudia rybníky bez nich ani nedokážu predstaviť. Neodborné ponechanie všetkého na prírodu narušilo stavy populácií na najväčšej sústave rybníkov na rieke Dyje. Umelé nasadenie kapra ochranári rybárom zamietli, čím sa rozmnožili plevelné ryby, najmä pleskáče. Plevelné ryby sú oveľa prispôsobivejšie. Zabrali miesto kaprom, ale aj tak ich bolo treba pred zimou vyloviť. Namiesto komerčného predaja kaprov najmä pred vianočnými sviatkami odvážali rybári druhy, o ktoré nie je záujem na skŕmenie do zoo alebo na ďalšie spracovanie pre zvieratá. Miestni rybári dobre vedia, že hospodárenie ich otcov nebolo žiadne barbarstvo, ale skôr prirodzená snaha o obživu a šetrné využitie krajiny. Takmer všade, kam sa dnes na svete pohnete, nájdete vo vode ryby. Zatiaľ. Ale dokedy? V jedálnom lístku ľudstva by určite nemali chýbať. Preto potrebujú ochranu. Hospodársky chov rýb je pritom jediná cesta, aby sme zastavili pokles prirodzenej populácie a vyhynutie niektorých druhov zo stravy človeka. Aby nezostala z rybného bohatstva iba ťažko zabudnuteľná pachuť rybaciny.

Facebook Comments