Zo zeme tam vyteká zvláštna tmavá kvapalina. Rýchlo vzbĺkne. Keď do nej namočíte vtáka, nemôže lietať – týmito slovami v štvrtom storočí opísal historik Ammaian po návrate z rímskeho ťaženia Asýriu. Vtedy ešte nikto netušil, že ide o ropu. Až v 20. storočí sa zistilo, ako túto „záhadnú tekutinu“ zužitkovať. O tom, že sa zužitkovala skutočne dôsledne, svedčí napríklad arabský emirát Dubaj. Začiatkom 70. rokov ho tvorila púšť s oázami a jednou prašnou cestou. Dnes sa tam rozpína hypermoderné veľkomesto.

Pripravení na najhoršie:

Ropa nepoháňa len autá, ale aj svetovú ekonomiku. Investičná obec a politici to dobre vedia a podrobne sledujú každú udalosť, ktorá by mohla ovplyvniť jej cenu. Karty aktuálne zamiešala najmä kríza v Mexickom zálive. Hovorí sa dokonca o jednej z najhorších ekologických katastrof v dejinách Ameriky.
Z vrtu pod havarovanou plošinou spoločnosti British Petroleum denne vytečie do mora približne 35- až 60-tisíc barelov ropy. Záchranné tímy nasadili najmodernejšiu techniku, no v 1 500-metrovej hĺbke je boj náročný a zatiaľ nie príliš úspešný. „Ropa môže do mora z poškodeného potrubia unikať ešte niekoľko mesiacov, kým v auguste ukončia prácu na pomocných vrtoch,“ uviedla poradkyňa Bieleho domu pre energetiku Carol Brownerová v televízii NBC s tým, že americká vláda je „pripravená na najhoršie“.
Situácia je o to vážnejšia, že únikom hrozí masový úhyn vtáctva a morských živočíchov. Vymiznúť dokonca môžu celé ostrovy na pobreží, ktorých existencia je viazaná na miestny vegetačný ekosystém.
Americký prezident Barack Obama síce svet ubezpečil, že vláda vynaloží všetko úsilie na odstránenie škôd a región haváriu výraznejšie nepocíti, ekológovia zostávajú skeptickí. Obama zároveň požiadal koncern BP, aby úhradil náklady spojené s haváriou a  vyhlásil „akciu“ na zníženie americkej závislosti od fosílnych palív.

Zásoby na päť dekád:

Získavanie ropy z podmorských hlbín je riskantné a nákladné. Neukončí sa však ani po tragédii. Suchozemských ložísk ubúda a spoločnosti sú nútené vyhľadávať aj málo prístupné miesta, ktoré by ešte pred niekoľkými rokmi považovali za nenávratnú investíciu. Hoci dnes podiel podmorskej ropy tvorí len desať percent z celku, priamoúmerne narastá s úbytkom pevninských zdrojov.
Súčasné najväčšie náleziská čierneho zlata sa nachádzajú v Per-zskom zálive, predovšetkým v Saudskej Arábii. Okrem toho aj v Mexickom zálive, Guinejskom zálive a na Sibíri. Zásoby ropy vedci odhadujú asi na 50 rokov. Údaj však môže byť skreslený, keďže objavy nových nálezísk túto hranicu posúvajú ďalej.
Podľa Kamila Borosa zo spoločnosti X-Trade Brokers bude veľa záležať najmä na technologickom vývoji, ktorý môže podobne ako v prípade ropných pieskov sprístupniť ďalšie náleziská nekonvenčnej ropy. Technologický vývoj zároveň využívanie ropy zefektívni, čo sa takisto odrazí na predĺžení zásob. Ich úplného vyčerpania sa však pravdepodobne nedočkáme. Scenár konca éry ropy bude vyzerať skôr tak, že pre mimoriadne nízku ponuku jej cena natoľko stúpne, že sa jednoducho prejde na alternatívne palivá.
Návrhov, ako riešiť postupné míňanie zdrojov ropy a jej nahradenie inými zdrojmi, je mnoho. Podľa Pavla Vejmelku zo spoločnosti Trim Broker, kľúčová je predovšetkým ich efektivita. „Alternatívna výroba etanolu z poľnohospodárskych plodín sa ukazuje ako nie veľmi účinná a ostrú kritiku musia znášať aj rôzne iné pokusy. Najefektívnejšia sa v súčasnosti vidí jadrová energia. Treba však doriešiť jej bezpečnosť,“ upozorňuje s tým, že vysokú spotrebu ropy v najbližších rokoch možno odbremeniť aj používaním elektromobilov, na ktorých vývoji sa intenzívne pracuje.

Dlhodobo skôr pesimizmus:

Ako sa bude cena ropy uberať v budúcnosti? Mexická kríza by mohla v najbližších mesiacoch znamenať jej mierne zdraženie. Ťažobné spoločnosti totiž budú musieť prispievať do novovytvoreného fondu, určeného na odstraňovanie nákladov prírodných katastrof. Koncernu British Petroleum dokonca hrozí bankrot. „Tlak na rast ceny ropy vyplýva aj z predĺženia moratória na nové vrtné a prieskumné práce v okolí USA americkým prezidentom Barackom Obamom o šesť mesiacov. Situáciu by navyše mohol ohroziť príchod avizovaných hurikánov,“ podotýka Vejmelka.
Cena ropy sa aktuálne pohybuje na úrovni okolo 70 až 75 dolárov za barel. Prudký trend smerom hore ako v prípade zlata sa zatiaľ neočakáva. Okrem pretrvávajúcich problémov v eurozóne, s výrazným dosahom vstúpi do hry aj pripravovaná reforma finančného sektora. „Tá môže pohyb ceny ropy podstatne limitovať. Úroveň 100 dolárov za barel by v tomto roku pravdepodobne nemala byť prekonaná.“
Zo strednodobého hľadiska by podľa Borosa mohla ropa opäť rásť, keďže mimoriadne stimulačné opatrenia zo strany centrálnych bánk podporujú nielen samotnú ekonomiku, ale aj nákupy aktív na finančných trhoch vrátane ropy.
„Z dlhodobého hľadiska som však skôr pesimista. Centrálne banky svoje stimulačné opatrenia s rastúcimi inflačnými tlakmi nebudú môcť vykonávať donekonečna, a keď pôjdu s úrokovými sadzbami prudšie nahor, začnú sa kupujúci z ropných trhov vytrácať,“ upozorňuje Boros…

 

Viac sa dočítate v augustovom čísle mesačníka Brejk.

Facebook Comments